Česká diplomacia prejavovala ďaleko väčšiu iniciatívu než predchádzajúce vlády. Pokiaľ šlo o zapojenie do NATO, na jeseň 1998 vrcholil proces ratifikácie tohoto rozhodnutia Rady NATO príslušnými inštitúciami jednotlivých členských štátov, ktorý mal skončiť tak, aby Česko, Maďarsko a Poľsko boli prijaté do NATO v rámci osláv 50.výročia jeho založenia na jar 1999. Tento ratifikačný proces bol k 1.decembru 1998 skutočne uzavrený a na jeho základe poslal 29.12. generálny tajomník NATO Javier Solana všetkým trom zainteresovaným štátom formálny pozývajúci dopis ku vstupu do NATO. Krátko na to bolo stanovené, že k prijatiu nových členov dôjde slávnostným spôsobom v marci 1999 vo Washingtone.


Koncepcia zahraničnej politiky Českej republiky

Koncepcia je mimoriadne starostlivo a kvalifikovane spracovaný dokument zodpovedajúci aj tým najnáročnejším požiadavkam odborníkov. Koncepcia vychádza z Programového vyhlásenia vlády a je rozdelená do troch oddielov :

„A. Zahraničná politika Českej republiky: východiská, princípy, záujmy a ciele“,
„B. Zahraničná politika Českej republiky: Agenda a úlohy“,
„C. Záver“.

Prvý oddiel je poňatý teoreticky a najprv sa zamýšľa nad „I. Miestom Českej republiky v medzinárodných vzťahoch“. Po základných informáciách o ČR pod názvom „Charakteristika Českej republiky“ sa definuje „Medzinárodne politická vízia Českej republiky“, kde sa Česko hlási „ku spoločnému úsiliu demokratických krajín budovať a posilovať spoločenstvo mieru, bezpečnosti, spolupráce, demokracie a prosperity“, s čím logicky súvisí stanovisko, že „vojna je nepípustným spôsobom riešenia sporov medzi štátmi.“ Ďalej je formulovaná „Európska vízia Českej republiky“, kde sa prejednáva formulácia z vládneho prehlásenia, že Česko „podporuje európsky integračný proces a hlási sa k vízii zjednotenej, demokratickej, sociálne spravodlivej, prosperujúcej a mierovej Európy bez napätia, Európy slobodných občanov a spolupracujúcich regiónov.“

Ďalšia časť je nazvaná „II. Zahraničná politika ČR: obecné východiská“, kde sa definuje „Úloha zahraničnej politiky“, zdôrazňuje sa „Historický kontext“ českej zahraničnej politiky naväzujúci na pozitívne tradície zahraničnej politiky Československa a upozorňuje na význam „Pádu totality a rozdeleniu Československa“. Dokument sa ďalej venuje „III. Charakteristike súčasného medzinárodného prostredia“, kde rozoberá „Činitele súčasných medzinárodných vzťahov“, zaoberá sa úlohou „Suverénneho štátu“, upozorňuje na vzrastajúcu úlohu „Medzinárodných organizácií“ a nový, významný faktor medzinárodnej politiky, „Nestále činitele“. Po rozbore vnútorných podmienok sa dokument zameriava na „IV. Princípy zahraničnej politiky Českej republiky“, medzi ktoré zaraďuje „Hodnotový rámec“, obsahujúci „Ľudské práva“ a „Demokraciu“, „Mierové metódy a prostriedky“ a „Kooperatívnosť“. Ďalej dokument charakterizuje „V. Záujmy Českej republiky“, ktoré delí na „Životné záujmy“, a „strategické záujmy“.

Na to naväzujú „VI. Ciele a nástroje zahraničnej politiky Českej republiky“, kde medzi ciele zaraďuje „predovšetkým zaistenie vnútornej bezpečnosti štátu, vytvorenie podmnienok pre jeho mierový vývoj a prosperitu štátu a pre slobodný a všestranný vývoj jeho občanov.“ Ďalej potom parafrázuje slová vládneho prehlásenia o snahe „zaradiť Českú republiku do spoločenstva vyspelých demokratických krajín, ktorým bude rovným, spoľahlivým a dôverihodným partnerom a prevziať primeraný diel zodpovednosti štátu demokratického spoločenstva za vývoj v Európe a vo svete.“ Sem patrí i úsilie o dobré vzťahy so susednými štátmi, ako aj aktívna účasť v medzinárodných organizáciách. Posledná časť tohto oddielu je „VII. Tvorba zahraničnej politiky Českej republiky“, kde sa zdôrazňuje jej „Konsenzuálnosť“, „Dialóg s občamni“a „Pôsobnosť a právomoci štátnych orgánov“. Druhý oddiel koncepcie zahraničnej politiky v úvode definuje „Priority zahraničnej politiky Českej republiky“ tak, že „v prvom rade ide o začlenenie Českej republiky do stabilných euroatlantických štruktúr – Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, o rozvíjaní dobrých vzťahov so susednými štátmi, o posilnení regionálnej spolupráce v strednej Európe a o rozvíjaní medzinárodnej spolupráce v najširšom rozsahu.“

Oddiel je rozdelený na 6 častí. Na prvom mieste je „I. Európska politika Českej republiky.“ Úvodné slová sú venované historickému kontextu upozorňujúcemu, že Európa sa už zbavila konfliktného súperenia niekoľkých mocenských centier určujúceho európsku politiku v minulosti a ocenila prínos integračného procesu, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje súčasnú situáciu v Európe a do ktorého sa chce ČR zapojiť a „svojím dielom prispieť k tomu, aby sa tento vývoj rozširoval na stále väčší počet európskych krajín.

Bolo logické, že sa koncepcia zapodievala najprv Európskou úniou. „Cieľom súčasnej vlády je dovŕšiť prípravy na pristúpenie Českej republiky k Európskej únii k roku 2003. Zahraničnopolitickou prioritou je dojednať zmluvu o pristúpení ČR k EU.“ Skutočnosť, že sa koncepcia zapodieva „II. Európskou a medzinárodnou bezpečnosťou“ svedčí o tom, že táto otázka predsa len