Bezpečnostná stratégia Českej republiky

17.februára schválila vláda „Bezpečnostnú stratégiu Českej republiky“, ktorá na koncepciu zahraničnej politiky tesne naväzuje už len preto, že vedľa významu zahraničnej politiky vzrastá taktiež váha ekonomického rozvoja štátu, jeho sociálnej stability, zaisťoavania rozvoja demokracie a ochrany ľudských práv. Schválený dokument sa najprv zaoberá bezpečnostným prostredím, kde sa upozorňuje, že bezpečnosť štátu je stále viac vymedzená schopnosťou krajiny čeliť nie len vojenskému napadnutiu, ale i nevojenským ohrozeniam. Uvádza sa, že hlavným predpokladom zaistenia bezpečnosti Českej republiky je stabilná bezpečnostná situácia v Európe, a preto je treba si naliehavo uvedomiť, že najvhodnejšou cestou k tomuto cieľu je vytvorenie nerozdelenej, mierovej Európy.

Dokument definuje záujmy ČR, ktoré sa delia na „trvalé či dočasné, obecné či špecifické“, „bezpečnostné riziká a hrozby“, ktoré sa prelínajú v oblastiach spoločenských a civilizačných, politicko-vojenských, ekonomických, ekologických a v oblasti kriminality a organizovaného zločinu. Ďalej sa uvádza zoznam hrozieb:

„1. Živelné katasrofy, priemyselné a ekologické havárie, vznik a šírenie epidémií.“
„2. Narušenie štandartných medzinárodných ekonomických vzťahov.“
„3. Jednotlivé teroristické akcie a organizované aktivity medzinárodného zločinu mimoriadneho rozsahu.“
„4. Rozsiahle migračné vlny.“
„5. Násilné akcie subjektov cudzej moci.“
„6. Ohrozenie základných hodnôt demokracie a slobody občanov v iných krajinách.“
„7. Rozsiahla a závažná diverzná činnosť.“
„8. Hrozba agresie.“
„9. Vojenské napadnutie.“

Dokument ďalej rozoberá Bezpečnostnú politiku štátu. V prvej časti sa hovorí o zahraničnej politike a z jej koncepcie sa prelínajú niektoré prístupy Českej republiky v oblasti kolektívnej a kooperatívnej bezpečnosti a prístupy Českej republiky v oblasti kolektívnej obrany. Tretia časť je potom venovaná politike v oblasti vnútornej bezpečnosti, kde sa jedná o boj s organizovaným zločinom, ochranu proti nelegálnej migrácii, potlačovanie rasovej neznášanlivosti, ochranu utajovaných skutočností a zaistenie bezpečnosti pri nevojenských krízových situáciách.

Štvrá časť sa zapodieva hospodárskou politikou a je relatívne najkratšia. Dokument ďalej rozpracováva bezpečnostný systém štátu, krízové riadenie a zaistenie bezpečnostného systému štátu, a to po stránke legislatívnej, hospodárskej, finančnej, logistickej, zdravotníckej a informačnej a nezabúda ani na priemyselnú základňu obrany. Dokument bol vypracovaný v roku prijatia ČR do NATO, a že bezpečnosť štátu prekračuje konkrétne politické záujmy jednotlivých politických subjektov a funkčné obdobie jednej vlády.


Česká republika a OSN

Dalo by sa predpokladať, že v prejave na Valnom zhromaždení OSN v septembri 1999 sa minister Kavan pokúsi o istú bilanciu doterajších zahranične politických aktivít českej menšinovej vlády. Nestalo sa tak. Minister Kavan sa obmedzil na ocenenie toho, že zapojením do NATO sa posilnila bezpečnosť ČR, a na zdôraznenie českého úsilia o zapojenie Česka do Európskej únie, čo naznačil za jednu z najvyšších priorít českej diplomacie. Ďalej sa venoval širším medzinárodným otázkam, hlavne koncepcii obrany ľudských práv, vrátane krízovej situácii v Kosove. Podporil činnosť Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu v jeho boji za zaistenie rešpektu ľudských práv a vyslovil sa pre rozpracovanie medzinárodného práva v tomto smere.
Ďalej sa zaoberal hlavnými problémami, spojenými s činnosťou OSN, kde za hlavnú prioritu označil „mierovému riešeniu sporov“. V mene Českej republiky prisľúbil maximálnu podporu mierovým misiám OSN, nie len tým, ktoré na OSN čakajú na Balkáne. Jednoznačne podporil rôzne odzbrojovacie jednania, či už išlo o chemické alebo biologické zbrane, a prisľúbil plnú podporu Českej republiky potrebným úpravám dohôd o obmedzení konvenčných zbraní v Európe. Druhou úlohou sú naliehavé reformy OSN, mimo iného zloženie Rady bezpečnosti. Na treťom mieste sa zmienil o „mechanizmoch na predchádzanie konfliktov“, teda na rozpracovanie preventívnej diplomacie. Ďalej sa zapodieval ešte jedenkrát ľudskými právami, kde zdôraznil „univerzálnu povahu ľudských práv“ a ako štvrtú úlohu vytýčil potrebu zaistiť ich rešpektovanie vládami všetkých štátov a vyjadril názor, že pokiaľ by OSN nedokázala verejne obhájiť existenciu ľudských práv, potom by nedokázala obhájiť ani svoju vlastnú existenciu.

Za piatu úlohu označil, že „je v životnom záujme OSN, aby svet vkročil do obdobia pod vládou práva v medzinárodných vzťahoch“, kde by súdom pripadla dôležitá úloha riešiť najzložitejšie sporné otázky. V závere poprial, aby OSN úspešne riešila všetky pred ňou stojace úlohy v nastupujúcom storočí a prejavil presvedčenie, že „v dohľade je obnovenie záväzku multilateralizmu a vedúcej funkcie OSN k naplneniu takých základných hodnôt Charty, ako sú demokracia, ľudské práva a vládne práva.