Príprava vstupu do Európskej únie

Česká diplomacia považovala zaistenie vstupu Česka do Európskej únie za hlavnú prioritu svojej činnosti, a bolo preto logické, že hlavný vyjednávač Pavel Telička bol v októbri 1999 menovaný štátnym tajomníkom a 1. námestníkom ministra zahraničných vecí a aktivizovala sa činnosť pracovného výboru pre integráciu Česka do EU. Vláda si uvedomovala veľký význam Európskej únie ako hospodárskeho partnera ČR, lebo v roku 1999 sa podieľala 66,5% na celkovom obrate českého zahraničného obchodu.

Taktiež pomoc EU Českej republike v rámci projektu Phare pomáhala rozvíjať demokratický a právny systém, podporovala radu krokov v oblasti hospodárstva, infraštruktúry, ale aj vzdelania a podobne. A nezapomínala ani na to, že je treba o všetkom, čoho sa týka zapojenie do európskej integrácie informovať verejnosť, ktorá bude raz povolaná, aby o vstupu do EU rozhodla.


Stredoeurópska spolupráca

Česká republika sa stala iniciátorkou znovuoživenia štvorstrannej spolupráce(V4), ktorej cieľom zostáva „rozvoj a prehlbovanie spolupráce medzi krajinami nie len v oblasti zahraničnej a vnútornej politiky, ale tiež vo výstavbe potrebnej infraštruktúry, predovšetkým dopravnej a na ochrane životného prostredia.“ Po roku 1992 sa spolupráca štyroch susedných krajín obmedzila na dohodu o Stredoeurópskej oblasti voľného obchodu, ktorá sa medzi tým rozrástla o Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko, ale nestala sa medzinárodnou organizáciou. Na jesennej schôdzi roku 1999 na úrovni predsedov vlád v Budapešti, účastníci potvrdili spoločnú snahu prispievať procesu integrácie v Európe a podieľať sa na Pakte stability pre juhovýchodnú Európu. Hlavná pozornosť má byť v budúcnosti zameraná na dlhodobú stabilizáciu regiónu, zaistenie jeho bezpečnosti a na rozvoj demokracie a ekonomiky.


Česká republika a OBSE

Podstatne sa zmenil i prístup ČR k OBSE, pretože česká vláda bola presvedčená, že OBSE patrí k najvýznamnejším európskym organizáciám, kde je treba aktívne pracovať. Česko sa veľmi aktívne podieľalo i na schôdzke OBSE na najvyššej úrovni v tureckom Istambule 18. a 19.novembra 1999, kde bola schválená „Charta európskej bezpečnosti, o ktorej sa jednalo niekoľko rokov, zameraná ako do politicko-vojenskej, tak i do ľudsko-právnej a ekonomickej sféry. Na platforme OBSE bolo taktiež umožnené prejednávať a pripravovať dohody týkajúce sa otázok odzbrojenia. Práve v Istambule bola 19.novembra 1999 podpísaná dohoda o konvenčných ozbrojených silách v Európe (S-KOS).


Česká republika a ľudské práva

Ľudské práva majú v zahraničnej politike českej vlády významné miesto. Mzv. Kavan informoval o úsilí českej vlády nájsť čo najlepšie riešenie rómskej otázky, o funkcii ombudsmana a o príprave zákona o právach etnických menšín. Potvrdil pozornosť, ktorú česká vláda venuje zložitým otázkam ako je kríza v Čečensku, a vzhľadom k účasti českých vojakov a policajtov v Kosove zdôraznil, že ČR „podporuje vytvorenie multietnického a multikultúrneho Kosova s vysokým stupňom autonómie v rámci demokratickej Zväzovej republiky Juhoslávie.


Česká republika a Rada Európy

Veľkú pozornosť venovala česká zahraničná politika v roku 2000 taktiež činnosti Rady Európy. Prejavilo sa to mimo iného aj v zintenzívnením zapájania Českej republiky do zmluvného mechanizmu Rady Európy tak, že k 31.decembru 2000 sa Česko stalo zmluvnou stranou 73 a signatárom 22 zmlúv. Deponované boli ďalej ratifikačné listiny rady ďalších zmluvných dokumentov tak, že z celkového počtu 59 zmlúv Rady Európy významných pre začleňovanie do EU, je Česká republika zmluvnou stranou 41 a signatárom 11 zmlúv. Rozvíjajúce sa styky a spolupráca Česka s Radou Európy potvrdila návšteva predsedu jej Parlamentného zhromaždenia lorda Russel-Johnstona v Českej republike v júni a v septembri potom zasadanie Politického výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Prahe.

Významné bolo tiež vystúpenie ministra Kavana na zasadaní Politického výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 5.septembra 2000. Minister ocenil zcela mimoriadny prínos Rady Európy v úsilí o zaistenie ľudských práv a zvlášne poďakoval Parlamentnému zhromaždeniu, že zaujalo súhlasný postoj k českej iniciatíve na zriadenie obecnej súdnej inštancie.