Ak však hranice takéhoto systému rozšírime a zahrnieme do neho i prvky trhového okolia, zmení sa systém na uzatvorený (obr.1.4.). Dynamické systémy sa menia v závislosti na čase a statické systémy sú na čase nezávislé. Pri deterministických systémoch je možné ich správanie presne predpovedať, pri stochastických systémoch sa systémové veličiny menia náhodne (napr. poruchy, požiadavky trhu, výkonnosť pracovníka).

Obr. 1.3.: Základné rozdelenia systémov

Systémové inžinierstvo

Systémové inžinierstvo, je možné definovať ako umenie projektovania a optimalizácie systémov, ktoré začína analýzou problému a definovaním požiadaviek a končí presnou špecifikáciou jednotlivých prvkov systému a realizáciou riešenia. Systémové inžinierstvo je súbor mnohých teoretických metód, overených postupov a skúseností z rozličných oblastí a zároveň metodický návod, ako tieto prostriedky efektívne používať.
Alsaksen ako hlavné zložky systémového inžinierstva uvádza:
 systémovú vedu, ktorá umožňuje analyzovať zložité systémy,
 systémovú metodológiu, ktorá pomáha riešiť rozličné druhy problémov, a
 systémový manažment, ktorý zabezpečuje organizáciu a riadenie celého projektu.

Obr. 1.5.: Hlavné prvky systémového inžinierstva [4]

Filozofia systémového inžinierstva, ktorá tvorí teoretickú nadstavbu procesu riešenia problémov, pozostáva z dvoch prvkov: systémového myslenia a modelu postupu riešenia.
l Systémové myslenie je spôsob myslenia, založený na celosystémovom pohľade na systém, podsystémy, prvky systému a vzťahy medzi nimi navzájom a medzi okolím. Pri systémovom myslení sa využívajú rozličné typy modelov, ktoré umožňujú zobraziť systém a jeho časti a skúmať ich správanie.
l Model postupu riešenia spája základné prístupy k riešeniu problémov používané v systémovom inžinierstve. Sú to predovšetkým štyri nasledovné prístupy :
1. Postup od hrubého, koncepčného riešenia k detailnému riešeniu problému (Top - down prístup). V projekte sa najskôr riešia globálne, principiálne problémy, ktoré sa postupne rozkladajú na čiastkové projekty zamerané na riešenie detailov. 2. Variantný prístup k riešeniu problému. Základnou myšlienkou tohto prístupu je, že pre každý problém existuje viac možností riešenia. 3. Fázový priebeh projektovania a realizácie systému (tzv. makro logika), ktorý prebieha v nadväznosti na jednotlivé etapy v životnom cykle systému. Jednotlivé fázy projektu sú logicky i časovo oddelené a premietajú sa do nich dva predchádzajúce prístupy. 4. Všeobecný cyklus riešenia problému (tzv.