Ktoré predpoklady a názory to sú?

 Vízia organizácie, ktorá je hierarchická a nie systémová.
 Presadzovanie lokálnej optimalizácie na úkor globálnej optimalizácie
 Prístup riadenia orientovaný na „znižovanie nákladov“ a nie na „zvyšovanie výkonu“

Riešením týchto problémov sa zoberali W.E. Deming a E.M. Goldratt. Demingova filozofia zahŕňa radikálne prehodnotenie koncepcie riadenia spoločnosti. Vyžaduje medzikulturálny prístup a hlbokú znalosť oblastí, ktoré sa podstatne od seba líšia. Spoločnosť, ktorá je určená na tvorbu kvality musí podporiť pochopenie toho, že organizácia je systém. Z čisto filozofického hľadiska je pre Deminga cieľom kvality hlboká znalosť dopadu činností na systém ako celok. Inými slovami, dosahovanie kvality znamená schopnosť predvídať vývoj udalostí a teda mať väčšiu kontrolu nad týmto vývojom. Hlavým faktorom, ktorý bráni predvídať chod procesov je variácia procesov. Ak nerozumieme tomu ako sa procesy menia, nemôžeme určiť aký dopad majú činnosti, ktorými zlepšujeme veci, na iné časti systému. Vždy treba mať na mysli, že procesy, ktoré tvoria systém sú súvzťažné. Maximálnu kvalitu môžeme dosiahnuť minimálnou variáciou v procesoch. Aplikácia Demingových princípov v mnohých prípadoch zlyhávala. Na dosiahnutie stanovených cieľov bolo potrebné nájsť správny nástroj a tu sa osvedčila TOC vyvinutá Eli Goldrattom. TOC nazerá na organizáciu ako na reťazec súvzťažných procesov. TOC sa snaží dosiahnuť cieľ systému alebo organizácie zameraním sa na najslabšie ohnivko v reťazi – na úzke miesto. Demingov TQM a Goldrattov TOC boli učené oddelene, no dokopy dávajú odpoveď na otázku „Ako riadiť efektívne“.

Nástroje na zlepšenie systému alebo Ako riadiť efektívne

Kooperácia verzus konkurencia

Každý z nás si je vedomý toho, že mnohé by mohlo byť v lepšom stave než v akom sa nachádza, a že sa dá spraviť viac pre zlepšenie svojho života. Ľudia, ktorí zastávajú zodpovedné pozície v organizáciách toto cítia oveľa intenzívnejšie. Vedia čo to znamená trápiť sa kvôli tomu, že nevedia ako reagovať na zmenu a ako sa adaptovať.
Príčina je v kultúre západného sveta – konkurencia vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach. Konkurencia je považovaná za motor ekonomického života, za základný aspekt rastu a vývoja jednotlivcov aj organizácií, za nepostrádateľnú pre zlepšovanie. Ale realita ukazuje, že kultúra založená na konkurencii nielen že nepriniesla žiadaný úspech, no dokonca je brzdou každého pokusu o reálnu inováciu a efektívne zlepšenie. Konkurenčne založené manažérske metodiky majú negatívny vplyv na samotných jednotlivcov i organizáciu.

A preto sa spôsob riadenia organizácie musí radikálne zmeniť. Našim cieľom musí byť taký spôsob správania sa a pracovania, ktorý umožní každému zvíťaziť.