Je teda potrebné, aby sme boli schopný určiť, do akej miery náš systém plní cieľ. Inými slovami, musíme byť schopný systém merať. Za týmto účelom potrebujem stanoviť:

 Jednotky, ktoré systém používa na meranie svojho pokroku smerom k cieľu
 Množinu mier – jednotiek pre meranie systému : vhodných na určenie dopadu každého lokálneho rozhodnutia na cieľ systému. Toto, samo o sebe vytvára adekvátny podporný nástroj pre tvorbu rozhodnutí.

Pozrime sa teraz detailnejšie na dôležitosť rozhodnutí a smer, ktorým sa treba uberať. Úlohou manažéra je koordinovať snahy všetkých zložiek systému tak, aby dosahovali stanovený cieľ. Tento proces nazývame optimalizácia systému. Even if we have the best human and technical resources available, if they do not work as a system then our organization will lag behind other companies that may not have our „ALL STAR“ team but that are managed and operated systematically. Ľudom musí byť umožnené vzájomne pôsobiť tak, aby videli, že nie suma ich individuálnych snáh, ale suma ich koordinovaných aktivít vytvára najlepší výsledok.

Skupina štyroch ľudí (A, B, C, D) môže pracovať takto:
A + B + C + D (suma schopností jednotlivcov) [1]
alebo takto:
(AB) + (AC) + (AD) + (BC)+. . . + (ABC) + (BCD) +. . . [2]

Zátvorky znázorňujú interakcie medzi ľuďmi v pároch alebo skupinách. Tieto interakcie môžu byť pozitívne a nápomocné, užitočné, negatívne a škodlivé alebo nulové, vytvárajúc celkový výstup, ktorý je väčší, menší alebo rovný podielu jednotlivca. „Jednou z hlavných úloh manažmentu je vedieť o existencii interakcií, chápať spôsob ich vzniku, a potom meniť negatívne a nulové interakcie na pozitívne. (Deming).

Aké miery teda použiť?

Predstavme si organizáciu ako čiernu skrinku.