Úvod
Systémové inžinierstvo v súčasnosti obsahuje množstvo vhodných metód a modelov pre projektovanie a prevádzku komplexných technických systémov. Je to však zároveň i spôsob myslenia a všeobecná metodika analýzy a riešenia zložitých problémov. Pre systémové inžinierstvo je typické, že sa zaoberá systémom v jeho celom životnom cykle t.j. od vstupnej analýzy, cez projekt, inštaláciu, prevádzku až k likvidácií alebo modernizácii systému.
Systémové inžinierstvo je predovšetkým všeobecný prístup k riešeniu rozličných druhov komplexných problémov so silným základom teoretických metód. Systémové inžinierstvo, okrem vlastného riešenia problému, pomáha i efektívnejšie organizovať a riadiť samotný postup riešenia (projekt). Tento prístup je vhodný hlavne tam, kde existujú mnohé možnosti riešenia. Systémové inžinierstvo nezaručuje „optimálne“ riešenie, ale vytvára dobré predpoklady pre priblíženie sa k nemu (v oblasti výroby je častokrát problém „optimálne“ riešenie vôbec definovať).

Systém

Prof. Patzak definuje systém ako „množinu prvkov s určitými vlastnosťami, ktoré sú navzájom spojené vzťahmi, tak aby sledovali stanovené ciele“ (obr.1.1.).

Obr.1.1.: Systém, prvky a vzťahy medzi prvkami

Môžeme systém definovať aj ako sieť vzájomne - závislých prvkov, ktoré spoločne pracujú na dosiahnutie cieľa systému, čo je vo svojej podstate veľmi podobná definícia, avšak táto dáva dôraz na cieľ systému.
Každý systém môže byť popísaný s pomocou nasledovných vlastností (obr.1.2.) [19]:
l Atribúty, ktoré popisujú stavy systému, vstupné a výstupné veličiny.
l Funkcie, ktoré vyjadrujú väzby a vzťahy medzi vstupnými a výstupnými veličinami v systéme.
l Hierarchia, ktorá definuje hierarchické usporiadanie podsystémov a prvkov systému.
l Štruktúra, ktorá definuje počet a druh prvkov a podsystémov v systéme a vzťahy medzi nimi.

Obr. 1.2.: Štyri charakteristiky systému na príklade výrobného systému

Ak existujú vzťahy medzi prvkami systému a okolím systému, jedná sa o otvorené systémy. Okolím systému je všetko, čo leží mimo hraníc systému. Zmenami hraníc systému je teda možné meniť otvorený systém na uzatvorený a naopak. Správna voľba hranice systému je umením, ktoré musí zvládnuť systémový analytik alebo projektant tak, aby boli splnené ciele projektu. Výrobný podnik môže byť napríklad otvoreným systémom, ak v ňom definujeme vstupy polotovarov, energií, zákazky a výstupy výrobkov a odpadu.