História futbalu – Európa
História futbalu v jednotlivých krajinách prakticky na všetkých kontinentoch ja rozmanitá. Možno sa na ňu dívať z aspektu: dlhodobého (historického – prvé záznamy o futbale) a novodobého (z čias, keď bola založená prvá asociácia v Anglicku 1863). Šport má paralelný vývoj s civilizáciou. Za prvé športové záznamy pokladáme kresby nájdené na ďalekom východe a v strednej Ázii. Do antického Ríma v Caesarovej dobe prišla hra podobná dnešnému futbalu a dostala meno harpstrum (z gréckeho harpaston).
Futbalový dávnovek
Na ďalekom východe v knihe Kon-gu-fu filozof Konfucius spomína loptovú hru, pri ktorej sa používali nohy a hlava. V Číne za dynastie cisára Cheng-ti poznali akýsi typ futbalu Tsu-chu, v ktorom sa kopalo do koženej lopty. Nadšenie pre futbal bolo také veľké, že básnici a spisovatelia ospevovali vtedajších hráčou podobne ako ospevujú v súčasnosti Pelého, Cruyffa, Maradonu či Romária, vytvorili s nich národných hrdinov.
V japonských, indických a ďalších prameňoch z dávnych čias nachádzame zobrazenie a opisy vtedajšej futbalovej hry. Na stredný východ ho priniesli vojaci Alexandra Veľkého. Jeho rímskym pokračovaním je už spomínaná hra harpastrum, podobná svojej stredovekej podobe, ktorú v Taliansku nazývali gioco del calcio a vo francúzsku soule alebo choule. Harpastrum sa hralo na ihrisku s podstatne menšími rozmermi, než mala hracia plocha na gioco del calcio. Základom hry bolo prenesenie lopty za vyznačenú čiaru. Hrali ju i najvyššie vrstvy spoločnosti, neraz aj oficiálny predstavitelia cirkvi. Z Ríma prešlo harpastum na územie dnešného Francúzska – to už boli rozmery ihrísk omnoho väčšie. Využívali sa námestia, široké nádvoria i ulice. Hrávalo sa v nedeľu popoludní. Historické záznamy dosvedčujú, že futbal vo Francúzsku neostal, ale po bitke pri Hastingse roku 1066 prenikol i za kanál, do Anglicka, Tam sa usilovne hral a rozvíjal. V 14. storočí bol futbal ľudovou zábavou, avšak bez akýchkoľvek pravidiel. Hral sa pri rozličných oslavách v uliciach miest desiatkami a nezrietka i stovkami hráčov. Účelom hry bolo dopraviť loptu akýmkoľvek spôsobom do mestkej brány. Stredoveký anglický futbal bol naozaj bitkou, pri ktorej bolo dovolené takmer všetko, lopta sa mohla niesť, kotúľať, kopať. Zápasy trvali 2 až 3 hodiny, často bol pri nich poškodzovaný súkromný i verejný majetok, dochádzalo ku zraneniam hráčov i divákov. Až tak, že dňa 13. apríla 1314 musel kráľ Edward II. vydať asi takýto zákaz:“Pretože hra s veľkou loptou prináša veľa hluku a spôsobuje nemálo zranení, čo je Bohu nemilé, vyhlasujem zákaz pestovať onú hru v mestách a prikazujem pokutovať či uväzniť tých, ktorí ju budú naďalej hrať.“
Z 12. júna 1349 sa nám dochoval ďalší zákaz, podľa ktorého je vo sviatočných dňoch oveľa vhodnejšie hádzať guľou a oštepom, než hrať hlúpu hru zvanú futbal... Neuplynulo ani tri a pol storočia a časy sa zmenili. Karol II., kráľ Anglicka a hlava tamojšej cirkvi nielenže roku 1681 vydal osobitné povolenie hrať futbal, sám ho i patrónoval ako hru potrebnú na fyzický rozvoj vojakov a námorníkov, ktorí tak verne slúžili. Pravda, po jeho smrti znova nastali pre futbal ťažké časy. Jednoduch, nie všetci panovníci ho tak ochotne podporovali.
Futbalový novovek
Počas Svetovej výstavy v Londýne roku 1851 za vlády kráľovnej Viktórie bolo Anglicko na celkovom vzostupe. Rozvoj vedy, techniky, ekonomiky, kultúry aj športu bol evidentný. O futbal má záujem najmä stredná vrstva a robotníci, pre ktorých bol relaxáciou, zážitkom a radosťou. Rozvíja sa organizácia klubov a ich členovia chcú hrať futbal medzi sebou. Prvé cambridgeské pravidlá z roku 1848 ešte niesú dokonalé, preto bolo volanie po unifikácii futbalu stále silnejšie a silnejšie. Zástupcovia popredných britských klubov a škôl založili v Londýne 26. októbra 1863 The football Association, prvú futbalovú asociáciu na svete, čím položili základy moderného futbalu. Londýnska Kráľovská ulica sa tým zapísala do novodobých dejín futbalu zlatými písmenami. Tu sa začali zjednocovať i pohľady na novodobý futbal. Účastníci oného slávneho rokovania však vytvorili pri výklade pravidiel dva tábory. Menšia časť účastníkov, reprezentovaná F.w.Campbellom, zastávala brutálnejšiu formu – rugby – a nemienila ustúpiť zo svojich pozícií, lenže hlasovanie vyznelo v ich neprospech v pomere 4:13. To pravé futbalové jadro, reprezentované väčšinou účastníkov londýnskeho rokovania, ustanovili vtedy základné pravidlá, ktoré určovali že:
- lopta sa môže len driblovať, viesť
- hra rukami nneprichádza do úvahy,
- podrážanie a strkanie je zakázané.
Menšina na znak protestu sa rozhodla založiť v januári 1871 takzvanú Rugby-Union a popularizovať svoju hru, čo sa jej napokon aj podarilo, lebo trvá dodnes a má svojich prívržencov najmä v Anglicku, Škótsku, Walese, Austrálii, Novom Zélande, Francúzsku a Rumunsku. Päť ďalších dlhých schôdzí „Futbalového jadra“ prinieslo významný výsledok – zrod 14. pravidiel futbalovej hry a nástup novej éry moderného futbalu. Výklad samotných pravidiel zreteľne oddelil futbal od rugby a vtedajšie pravidlá tvoria základ i v súčasnosti platných pravidiel.
1876 – založili Škótsku futbalovú asociáciu
1876 – založili futbalovú asociáciu vo Walese
1880 – založili futbalovú asociáciu v Severnom Írsku
Mimo britských ostrovov šírili slávu futbalu predovšetkým vojaci, námorníci, ale aj misionári a obchodníci. Ďalšie národné asociácie v Európe vznikli:
1889 – v Dánsku a Holandsku
1895 – v Belgicku a Švajčiarsku
1900 – v Nemecku a Malte
1901 – na území Čiech
1902 – v Nórsku...
Dňa 13. marca 1896 sa hralo stretnutie medzi dvoma asociáciami – londýnskou a sheffieldskou – už na hracej ploche dlhej 120 a širokej 80 yardov, londýnsky hráči mali oblečené biele dresy aj trenírky. Stretnutie sa začalo o tretej a skončilo o pol piatej popoludní. V tom čase futbal ešte nemal nijakú koncepciu. Dalo by sa hovoriť o systéme 1-1-8, to znamená, že sa hralo bez brankára. Prvé záznamy o ňom sú až z roku 1871. Dňa 30. novembra 1872 sa odohralo prvé medzištátne stretnutie podľa schválených pravidiel medzi Škótskom a Anglickom s výsledkom 0:0. Hralo sa na ihrisku West of Scotland Cricket v Glasgowe. Stretnutie sledovalo 2 000 divákov a vstupné bolo jednotné. Škótsko reprezentoval najstarší klub Queen´s Park Football Club. Prvý skutočne športový čin v rámci Fair-play, po ktorom dnes tak voláme, sa stal roku 1875 vo finále Anglického pohára, o ktorý bojovali „kráľovský inžinieri so starými Etoncami“. V priebehu stretnutia sa hráč Etonu zranil a nemohol pokračovať v hre. Vtedy kapitán „inžinierov“ Marindin dobrovoľne opustil ihrisko, aby sa počet hráčov vyrovnal. „To boli veľké dni futbalu.“ spomína historik anglickej federácie. Futbal definitívne prelomil ľady. V Anglicku sa organizujú prvé veľké súťaže, a súťaž o národný pohár sa správnym názvom The Football Association Challenge Cup má dodnes magickú silu. Zakladateľom tejto najpopulárnejšej a najstaršej pohárovej súťaže na svete bol sekretár futbalovej asociácie C.W.Alcock. Prostredníctvom novín oznámil možnosť jej usporiadania a na schôdzi v októbri 1871 sa ustanovilo, že sa na nej môžu zúčastniť všetky kluby asociácie. Peniaze na atraktívny pohár získali zbierkov. Vyrobili ho zo striebra (výška 45 cm, cena 20 libier, 20 centov). Na prvom turnaji sa zúčastnilo 15 družstiev a finále sa hralo 1. 3. 1872. Vyhral ho klub Wanderers v zápase s “kráľovskými inžiniermi” 1:0. Spoločenskú dôležitosť futbalu a finálového duelu o najstaršiu pohárovú súťaž sveta zvýrazňuje pravidelná učasť anglickej kráľovskej rodiny. Dňa 2. júna 1886 štyri britské asociácie založili v Londýne The International Football Association Board – IFAB. Táto dôležitá inštitúcia sa stala kompetentnou a zodpovednou za medzinárodnú štardandizáciu a modifikáciu futbalových pravidiel. Zakladateľmi boli: major sir F.Marindin, prezident anglickej futbalovej asociácie, R.Brown, prezident Škótskej futbalovej asociácie, C.W.Alcock, sekretár anglickej futbalovej asociácie, A.M.Kennedy, viceprezident Škótskej futbalovej asociácie. FIFA vstúpila do Boardu až 22. 11. 1913! Pri tomto dôležitom kroku ju zastupovali: D.B.Woolfall, prezident FIFA, C.A.W.Hirschmann a barón E.deLaveleye. Prvá svetová vojna prerušila účinkovanie asociácie Boardu, ktorá svoju činnosť obnovila až roku 1920. Členovia Boardu boli pioniermi pravidiel a súťaží futbalu. Práve oni nasmerovali a priviedli futbal na úroveň najpopulárnejšej športovej hry na svete. V roku 1937 urobila asociácia Boardu revíziu 17 pravidiel. Najväčšiu zásluhu na tom mal vtedajší sekretár Anglickej futbalovej asociácie sir Stanley Rous, neskorší dlhoročný prezident FIFA – možno i preto platia v zásade dodnes. Iba z času na čas posudzuje Board nové námety na zmenu či doplnenie pravidiel, respektíve ich výklad. Ako príklad spomeniem: brankár nesmie urobiť s loptou viac ako štyri kroky
- lopta sa zadzuje do hry z miesta, kde opustila hraciu plochu – pri porušení tohto pravidla vhadzuje loptu súper
- skúmali sa i možnosti vylučovania hráčov za priestupky na krátky časový úsek 5-10 min
- možnosť zrušenia pravidla o postavení mimo hry a podobne
Ako vidíme, futbalové pravidlá sú v praxi dlhodobo platné, od roku 1925 sa takmer nemenili, osviežoval sa iba ich výkalad, čo je pre rozvoj futbalu a jeho popularitu jednoznačne dobré. Sú pomerne jednoduché, jasné a presné, preto Board za dlhodobú a náročnú prácu pre rozvoj futbalu vo svete hodnotiť veľmi vysoko. Z toho dôvodu bol roku 1986 pri príležitosti stého výročia založenia IFAB vyhlásený na MS 1986 v Mexiku za rok rozhodcu.
Niektoré rozhodujúce zmeny a dôležité udalosti:
1871 – prvá zmienka o brankárovi
1878 – namiesto brvna sa ešte používa špagát, až neskôr bude brána kompletná
1882 – prvé asociačné pravidlá futbalu
1885 – anglický obuvník MacKintosch zhotovil prvú novodobú loptu. Pozostávala z 18 ručne zošitých dielov vybranej kože, ktoré obaľovali gumovú nafukovaciu dušu. Otvor na nafukovanie bol v jednom dieli, ktorý v prípade potreby uvoľnil pomocou šnurovania. Tento diel bol bolestivo cítiť najmä pri hlavičkévaní
1883 – dá sa hovoriť o nových taktických prvkoch vo futbale. Hrá už len 5 útočníkov namiesto 7-8, a rozhodca už rozhoduje priamo na ihrisku pomocou ďalších dvoch rozhodcov
1888- hrala sa prvá pravidelná futbalová súťaž v Anglicku Football League
1891 – zaviedlo sa dôležité pravidlo, podľa ktorého sa rozhodca na ihrisku pohybuje medzi hráčmi a zároveň má dvoch postranných rozhodcov zo zástavkami.
Hlavný rozhodca dostal aj nové povinnosti:
1. merať čas
2. zhotoviť záznam o stretnutí
3. v prípade nečistej hry hráča vylúčiť.
Je zaujímavé, že rozhodca v tom čase spolupracoval s hráčmi na rozhodovaní natoľko, že ho na priestupky sami upozorňovali, to znamená, že spolurozhodovali! A tak sa hralo asi tak ako dnes uličný futbal – prakticky bez rozhodcu. Neskôr sa tento podiel hráčov na spolurozhodovaní, pochopiteľne, zlikvidoval.
1891 – zaviedol sa pokutový kop, od 1892 sa musel vykonať aj po uplynutí riadneho hracieho času
1893 – sieť na bráne je už povinná, hoci v pravidlách sa to ocitá až roku 1938
1902 – futbalové pravidlá sa obohatili o súčasné rozmery pokutového územia
1925 – zmenilo sa pravidlo o hráčovi mimo hry so zámerom podporiť útočný futbal. Namiesto pôvodne troch hráčov museli byť už iba dvaja brániaci hráči, aby došlo k porušeniu spomínaného pravidla. Manažér londýnskeho Arsenalu Herbert Chapmann túto zmenu významne využil a vypukal taktická revolúcia – hráči sa rozostavili do podoby písmen WW či neskôr WM. S otvorením svetoznámeho štadióna v londýnskom Wembley začína sa nová história Anglického pohára. V oficiálnom programe sa hovorí o najväčšom, najpohodlnejšom futbalovom štadióne...Štadión vybudovali za 300 pracovných dní a 750 000 libier. Dňa 28. apríla 1923 bol miestom veľkého finále medzi Boltonom Wanderers a Wast Ham United 2:0. Prítomných bolo
120 000 divákov, ďalších 100 000 ostalo za bránami štadióna a ktovie koľkí sa dostali do novodobého svätostánku načirno.
Masový nápor nezvládla ani polícia a ihrisko čoskoro zaplavili davy fanúšikov. Až po 40 minútach dostala situáciu pod svoju kontrolu a pred zrakom kráľa Juraja V. sa mohlo stretnutie začať. Finále Anglického pohára je vždy zápasom roka. Vidieť v ňom špecifický rituál, podporu a slávnu tradíciu. Obidve finálové mužstvá, trénerov aj rozhodcov zakaždým predstavia prítomným člonom kráľovskej rodiny. Futbal sa prirodzene nehral iba v anglicku. Už koncom 19. storočia sa šíril aj inde. Príklady môžu poskytnúť povedzme viedenská First Vienna FC, Enschede z holandského Haagu, v južnej Amerike uruguajský FC Albion, V Brazílii Ac Sao Paulo u nás SK Slávia Praha či Etve Prešov. S rastom počtu klubov v jednotlivých krajinách postupne vznikali národné futbalové asociácie. Roku 1889 napríklad v Dánsku a Španielsku, roku 1896 vo Švédsku, Belgicku a Švajčiarsku.
Svetoznáme calcio fiorentino
Renesančné Taliansko sa k futbalu zachovalo prívetivejšie ako Anglicko. Od 14. do 16. storočia mali loptové hry zelenú. V mestkom archíve v Boloni leží správa pisára Bentiviglia z roku 1480, ktorá hovorí, že najlepšou zábavou občanou mesta je calcio. Najvýznamnejším centrom calcia sa stala Florencia. Prvé správy o calciu fiorentinu siahajú do roku 1410. Antonio Scania písal v polovici 16. storočia o hráčoch calcia pochádzajúcich s vyššej spoločnosti, ale tiež o futbalistoch z ľudu. V roku 1580 vydal Giovanni de Bardi pod názvom Discoro sopra il gioco del calcio fiorentino dokonca knihu špecializovanú na florenské calcio.Vďaka tejto práci sa o calciu vedelo aj v ostatných častiach sveta. V Boloni, kam calcio preniklo z Florencie, boli už koncom 15. storočia vypisované prémie za strelenie gólu. Zápasy v calciu prebiehali predovšetkým v období karnevalov, teda v prvých troch mesiacoch v roku. Boli ohlasované mnoho dní vopred a tešili sa veľkému záujmu. Už v tedy sa stavali špeciálne tribúny pre najváženejších divákov. Zápasu predchádzal pochod, ktorého sa okrem hráčov oboch mužstiev zúčasnili i hudobníci, trubači a bubeníci, vlajkonoši a nosiči lôpt. Hralo sa s vypchanou loptou. Aktéri do nej mohli kopať. odohrávať ju pesťou, ale nebolo dovolené ju nosiť. Na začiatku neexzistovali dnešné bránky, ale cielom bolo dopraviť loptu za súperovú zadnú líniu- čiaru. Na každej strane hralo 20 – 40 členov mužstva, neskôr bol ustálený počet 27 hráčov: traj brankári rozostavení po celej zadnej línii, štyria obrancovia, päť záložníkov a pätnásť útočníkov. Hlavný rozhodca mal osem pomocníkov. Hralo sa nemilosrdne, víťaz bol búrlivo oslavovaný, porazený museli skloniť vlajku a občas im ju horko krvní diváci roztrhali. Aké boli pravidlá, dokladajú po sto rokov každoročné zápasy, v ich tradícia sa vo Florencii ctí dodnes. Súboje sú o mnoho brutálnejšie ako napríklad pri americkom futbale, a to je už co povedať. Nováčik medzi divákmi si zo začiatku myslí, ze údery hlava nehlava, päsťou do tváre i do iných častí súperovho tela sú predstierané, ale keď zbadá krv alebo vyrazený zub, že je to skutočné. V renesančnom taliansku sa darilo tiež výrobe lôpt, venovali sa jej dobre platení špeciálny remeselníci. Okrem plných lôpt sa začali vyrábať lopty, do ktorých sa pomocou pumpičky vháňal vzduch. Vo florencii sa tvrdilo že lopta musí mať natoľko kvalitný ventil, aby bolo možné vnútro vystriekať vínom a tím lôoptu spevniť. Vo Francúzsku sa predchodca dnešného futbalu nazýval soule, alebo podrážka. Lopta bola veľká, vypchatá slamou a senom, cielom hry bolo takúto loptu pretlačiť obručou vyplnenou natiahnutým papierom. Stretávali sa osady medzi sebou. Pri zahájení obvykle starosta domácej osady vhodil loptu do stredu ihriska, ktoré bývalo 300 m dlhé. Často tiež hrávali mládenci proti ženatým. Tento zvyk sa zachoval dodnes. Tiež vo Francúzsku končili zápasy masovej zábavy so zranením aktérov, dívákov alebo zničením majetku, a tak v roku 1369 Karol V. zakázal všetky hry, ktoré vyložene nepodporovali brannosť národa.
Vznik FIFA
Do futbalovej histórie natrvalo vošlo medzištátne stretnutie z 1. mája 1904 – v Paríži nastúpilo Belgicko proti Francúzsku. A práve vtedy sekretári obidvoch asociácií Luis Muhlinghaus (Belgicko) a Robert Guérin (Francúzsko) sa rozhodli založiť medzinárodnú futbalovú asociáciu na európskom kontinente. Bohužiaľ výmena listov medzi R.Guérinom a anglickou asociáciou o účasti Angličanov na založení plánovanej asociácie nebola úspešná. Tak sa začala známa anglická izolácia. Lenže iniciatívny a nadšený sekretár francúzskej asociácie R.Guérin začal postupne, a tak napĺňal svoju veľkú ideu. Pozval predstaviteľov siedmich národných asociácií z Belgicka, Dánska, Francúzska, Holandska, Španielska, Švajčiarska a Švédska na 21.mája 1904 do Paríža a jeho sen sa stal skutočnosťou. Prítomní delegáti založili Medzinárodnú federáciu asociačného futbalu (Fédération Internationale de Football Association) – FIFA.
Dokumentom, ktorý podpísali, si vzájomne uznali svoje národné asociácie. Zároveň prijali opatrenia, ktoré by sa mali rešpektovať:
- zakázali klubom a hráčom hrať v rozličných iných národných asociáciach
- uznali pravidlá futbalu a uvádzali ich do praxe
- členský príspevok pre každú národnú asociáciu predstavoval ročne 50 francúzskych frankov.
Prvým úradným jazykom FIFA bola francúzština a časť názvu „Football Association“ pochádza z „asociovaného futbalu“, ktorý na rozdiel od rugby kontroluje FIFA. Dva dni po založení FIFA sa uskutočnil kongres, na ktorom zvolili prvého prezidenta. Stal sa ním sám Robert Guérin. Prvé sídlo FIFA bolo v Paríži (od roku 1904 až do roku 1931). Roku 1932 sa FIFA presťahovala do švajčiarskeho Zurichu, kde ju srdečne privítala a podporovala tamojšia verejnosť i celá Švajčiarska konfederácia. Najvyšším orgánom FIFA je kongres, ktorý sa schádza raz za dva roky. Predsedníctvo kongresu má 21 predstaviteľov jednotlivých konfederácií. Tvorí ho prezident, 8 viceprezidentov a 12 členov exekutívy. Generálny sekretár je šéfom administratívneho orgánu FIFA, ktorá ako člen Boardu musí dbať o pravidlá a smernice, aby zostli neporušené, a musí zabezpečovať ich aplikáciu v súťažiach. Ak vzniknú nezhody v názoroch jednotlivých asociacií musí zabezpečiť ich správne rozhodnutie.
Poslaním FIFA v súčasnosti je:
- udržovať, zvyšovať a popularizovať kvalitu svetových futbalových súťaží,
- strážiť aplikáciu pravidiel v súťažiach,
- vplývať na výchovu futbalovej mládeže,
- podporovať vzdelávanie trénerov, hráčov i funkcionárov,
- bojovať proti drogám,
- dbať o fair-play, čistotu hry vo futbalových súťažiach,
- starať sa o zdravie hráčov napríklad organizovaním seminárov pre lekárov,
- organizovať súťažné stretnutia vo všetkých krajinách sveta,
- podporovať spoluprácu medzi masmédiami a sponzormi,
- strážiť futbal ako hru, aby ostala hrou a slúžila spoločnosti, nie iným cieľom!
Vznik UEFA
Na zasadnutí FIFA 15.VI.1954, tesne pred začatím MS v Bzileji, sa rozhodlo o založení Únie európskych futbalových asociácií (Union of Football Associations - UEFA). Ustanovujúca komisia pracovala v zložení: José Crahay (Belgicko), Henri Delaunay (Francúzsko), dr.Josef Gero (Rakúsko), sir George Graham (Škótska), Ebbe Schwartz (Dánsko), Gusztáv Sebes (Maďarsko). O týždeň, už v pribehu MS, boli v Brne do funkcií zvolení: Ebbe Schwartz (prezident), Dr. Josef Gero (viceprezident) a Henri Delaunay (sekretár). Za členov UEFA sa hneď prihlásilo 29 európskych krajín, ktoré sa 2.III.1955 zúčastnili na prvom kongrese UEFA vo Viedni.
Majstrovstvá Európy
V auguste 1958 rozohralo 17 európskych krajín súťaž reprezentačných mužstiev – I.ročníka Európskeho pohára národov, ktorý dostal meno po Henrim Delaunaym, sekretárovi francúzskej futbalovej asociácie.
I. Pohár národov 1960, Francúzsko
Prvý ročník sa hral vylučovacím spôsobom a do záverečného turnaja štyroch sa prebojovali celky ZSSR, Juhoslávie, Česko-Slovenska a Francúzska. Prvým, neoficiálnym majstrom Európy sa stal ZSSR, ktorý vo finále porazil Juhosláviu 1:0. Naši reprezentanti po víťazstve 2:0 nad Francúzskom získali bronzové medaily.
II. Pohár národov 1964, Španielsko
Podobným vylučovacím spôsobom sa hral aj druhý ročník Pohára národov v Španielsku. Popularita novozriadeného kontinentálneho šampionátu rýchlo rástla, do bojov sa prihlásilo 28 krajín. Zvíťazilo domáce Španielsko pred ZSSR, tretí boli Maďari.
I. ME 1968, Taliansko
V roku 1968 sa premenila súťaž o Európsky pohár národov na majstrovstvá Európy – ME. Prihlásilo sa do nej 31 krajín. Usporiadatelia rozdelili mužstvá do ôsmich štvorčlenných skupín, v ktorých sa hralo systémom doma-vonku. Osem víťazov skupín postúpilo do štvrťfinále, víťazi potom samostatný turnaj o majstra Európy. Úspešné bolo domáce Taliansko, druhá skončila Juhoslávia, tretie Anglicko. Zaujímavosťou šampionátu bolo semifinálové stretnutie ZSSR- Taliansko, v ktorom o výsledku rozhodol žreb. V druhom semifinále vyhrala Juhoslávia nad Anglickon 1:0, ktoré v zápase o 3 miesto porazilo ZSSR 2:0. Prvé finálové stretnutie sa skončilo nerozhodne 1:1. O dva dni sa opakovalo, a v tom už zvíťazilo Taliansko 2:0.
II. ME 1972, Belgicko
Boje o postup na záverečný turnaj II. ME začalo 32 krajín, rozdelených do 8 skupín. Zaujal semifinálový súboj NSR s Belgickom 2:1, v druhom zápase ZSSR porazilo Maďarsko 1:0. Bronz pripadol Belgicku po výhre nad Maďarskom 2:1, vo finále zvíťazila NSR nad ZSSR presvedčivo 3:0.
III. ME 1976, Juhoslávia
Tretie ME boli veľmi dramatické. Víťazi skupín potvrdili svoje kvality vo štvrťfinálových stretnutiach a medzi posledných štyroch sa kvalifikovali NSR, Holansko, ČSSR a domáca Juhoslávia. V záhrebe prekvapilo Česko-Slovensko, ktoré za silného dažďa zdolalo Holandsko po predĺžení 3:1. V druhom vinikajúcom stretnutí porazila NSR domácu Juhosláviu po predĺžení 4:2, hoci domáci viedli v polčase 2:0! Nasledovalo stretnutie o tretie miesto, v ktorom Holandsko porazilo – opäť po predĺžení- Juhosláviu 3:2, a málo predpokladané nezabudnuteľné finále. Prvý skóroval Švehlík, za ním Dobiáš, no D. Muller znížil na 2:1. Prebiehala posledná minúta zápasu, nič sa už nemohlo stať, a predsa sa stalo. Po rohovom kope Holzenbein hlavou vyrovnal. Aj vo štvrtom stretnutí sa muselo predlžovať. Výsledok sa však nezmenil a šampionát gradoval jedenástkami. Prví štyria z našich – Masný, Nehoda, Ondruš a Jurkemík- nezaváhali, zato štvrtý z mužstva NSR Hoeness nedal. O všetkom rozhodovala koncentrácia i sebavedomie Panenku, ktorý historickým lobovaným kopom do stredu brány nedal Maierovi šancu. Trénerom Ježkovi a Venglošovi sa podarilo vytvoriť kvalitný kolektív, ktorý reprezentoval naozaj vzorne.
IV. ME 1980, Taliansko
Celkove 32 mužstiev v 8 skupinách bojovalo o záverečný turnaj, ktorý sa hral v zmenenej forme. Osem krajín rozdelili do dvoch skupín, ktorých víťazi postúpili do finále a druhí hrali o branz. Súpermi našich v Taliansku boli futbalisti NSR, Holandska a Grécka. V otváracom stretnutí s NSR sme prehrali 1:0, potom sme však porazili Grécko 3:1 a remizovali s Holandskom 1:1. Z druhej skupiny, ktorú tvorilo Belgicko, Taliansko, Anglicko a Španielsko, vyšli víťazne Belgičania. V malom finále o treti miesto na štadióne v Neapole sme hrali s Talianskom v normálnom čase 1:1. Z našich bol po vzornej spolupráci s Panenkom úspšný Jurkemík, za Taliansko vyrovnal Altobelli. Zápas sa nepredlžoval a hneď sa kopali jedenástky. Päť úspešných exekútorov z Belehradu sa prezentovalo i v tomto stretnutí, no rovnako trafili aj Taliani. Preto sa pokračovalo ďalej. Až ôsmu strelu Talianov zachytil Netolička na bránkovej čiare. Získal nám tak výhodu, ktorú Barmoš nezahodil. Vo finále mužstva NSR potvrdilo úlohu favorita a porazilo novovybudovaný tím Belgicka 2:1.
V. ME 1984, Francúzsko
Francúzsko zvládlo organizáciu V.ME vzorne. Organogram šampionátu bol podobný ako predchádzajúci, rozdiel bol v tom, že prvý z prvej skupiny hral s druhým z druhej a naopak. Turnaj mal skutočne vynikajúcu úroveň. V plnej sile a kráse sa predstavili najmä Francúzi s Platinim, ktorí povzniesli futbal do estetických výšin. Vo finále, ktoré rozhodoval náš Ing.Vojtech Christov, porazili Španielsko 1:0. Stretnutie o tretie miesto s nehralo. Reprezentanti ČSSR sa na šampionát neprebojovali.
VI. ME 1988, NSR
Európsky šampionát pripravili v NSR veľkolepo. Semifinalisti Holandsko, NSR, ZSSR a Taliansko svojimi výkonmi priaznivcov doslova zelektrizovalo a naznačili nové futbalové trendy. Tréneri Michels, Lobanovskij, Vicinni či Beckenbauer iniciovali medzi svojimi zverencami správny dialóg, spoločne odkryli nové horizonty európskeho i svetového futbalu.
VII. ME 1992, Švédsko
Hoci zápasy v skupinách nepriniesli nijaký zvláštny futbal, semifinálové duely medzi Dánskom a Holandskom, resp. Nemeckom a Švédskom už boli oveľa kvalitnejšie. Dáni porazili favorizovaných Holanďanov a keďže nemecký reprezentanti v stretnutí so severanmi nezaváhali, každý očakával, že vo finále nemecko zvíťazí. Lenže to, čo očakával málokto, sa stalo skutočnosťou. Dáni zdolali Nemcov po zásluhe 2:0 a stali sa majstrami Európy. Priniesli najviac nového, najmä hravosť a kolektívnosť. Pritom (aká irónia!) Dánsko vo finálovom turnaji nahradilo potrestanú Juhosláviu, inak by na majstrovstvá Európy ani neštartovalo.
ME 1996 – Nemecko 2:1 Česká republika
ME 2000 – Francúzsko 2:1 Taliansko
ME 2004 – Grécko 1:0 Portugalsko
Európske pohárové súťaže
Zásluhou francúzskeho časopisu L´Equipe a obetavej dvojice editora G.Hanota, bývalého známeho hráča a technického poradcu reprezentačného výberu Francúzska, a J.Ferrana zrodil sa dňa 2.IV.1955 reglement PEM (Pohár európskych majstrov). Dôležité bolo, že našli podporu medzi predstaviteľmi najvýznamnejších európskych klubov. Spolu s nimi ustanovili riadiaci výbor, na čele s Francúzom Ernestom Bédrignansom a dvoma významnými osobnosťami európskeho futbalu Santiagom Bernabeuom, bývalým prezidentom Realu Madrid, a Gustávom Sebesom, vedúcou osobnosťou maďarského futbalu päťdesiatych rokov. V tom istom čase skupina okolo E.Thommena, sira Stanleyho Rousa a Dr.O.Barassiho pracovala na založení klubovej súťaže PVM (Pohára veľtržných miest). Ich prianie sa splnilo 18.IV.1955, keď súťaž založili. FIFA obidve súťaže , PEM a PVM, oficiálne uznala 7.V.1955. Úspech PEM a PVM (Pohár veľtržných miest sa hral v rokoch 1955- 1971 a potom ho nahradil Pohár UEFA) viedol k myšlienke zorganizovať ďalšiu veľkú súčťaž. V zime roku 1959 dozrel plán pohára víťazov európskych pohárových súťaží (PVP). Vo februári 1960 návrh odsúhlasili a v júni toho istého roku už vyžrebovali premiérové dvojice. Prvé dva roky riadil PVP výbor Stredoeurópskeho pohára (hrá sa už od r. 1927), až potom súťaž prešla do kompetencie UEFA. Akousi nadstavbou dvoch najvýznamnejších európskych pohárov je Superpohár, o ktorý hrjú od roku 1972 (prvý ročník bol neoficiálny) víťaz PEM a PVP toho istého ročníka. V sezóne 1992/93 sa PEM začalo hovoriť Liga Majstrov. Real Madrid vyhral turnaj 9krát, čo predstavuje rekord a je v tom zahrnutých i prvých päť európskych pohárov v rade za sebou.
V napínavom finále v roku 2005 vyhral Liverpool na penalty, a získal tak pohár piaty krát. To znamená, že si ho môže nechať. 2000- Real Madrid, 2001- Bayern Mníchov, 2002- Real Madrid, 2003- AC Miláno, 2004- FC Porto, 2005- Liverpool, 2006- Barcelona.
LIGY
Každá zem, kde sa hrá futbal, má svoju národnú ligu. Päť najväčších ligových súťaží sveta sa hrá na európskom kontinente. Sú to Séria A (Taliansko), Premier League (Anglicko), Bundesliga (Nemecko), La Liga (Španielsko) a Le Championnat (Francúzsko).
Séria A
Od roku 1929, kedy sa Séria A začala hrať, až do konca sezóny 2004/05 bol jej najúspešnejším klubom Juventus. Vyhral 2 392 z 3 199 zápasov a 27krát získal ligový titul. Jeho hráči pritom nastrielali 4114 gólov. Kluby AC Miláno a Inter Miláno hrajú na jednom štadióne na San Siro. Sú to druhý a tretí najúspešnejší klub v Sérií A so 17 a 13 ligovými titulmi, alebo ako hovoria Taliani s takzvanými scudettos. V sezóne 1993/94 zostúpilo Lecce do nižšej ligy s 11 bodmi a zaostalo tak za víťazom Milánom o 39 bodov!
Le Championnat
15. apríla roku 1976 začal klub Nantes svoju šnúru neporazitelnosti na domácom ihrisku, ktorá trvala až do apríla 1981 – tedy celkom 92 zápasov.
AS Saint-Etienne vyhrál viac ligových titulov ako hociktorý iný francúzsky klub – celkom desať. Naposledy však vyhral v roku 1981. Klub Lion bol založený v roku 1950, ale až v roku 1995, kedy bol druhý, sa vo francúzskej lige veľmi nepresadil. Potom ale nasledovali tri ligové tituly v rade za sebou v rokoch 2002, 2003 a 2004.
Bundesliga
V Bundeslige sa odohralo šesť zápasov, v ktorých jedna strana nastrielala desať alebo viac gólov. Borussia Monchengladbach dala desať gólov štyrikrát, naposledy v roku 1984. Nemecká prvá liga priťahuje najviac fanúšikov na svete, v sezóne 2004/05 činil priemer na zápas 37 565 ludí. Tasmania Berlín ja zapísaná ako najhorší z klubov hrajúcich ligu. V septembri 1965 vyhral klub svoj prvý zápas pred 81 000 publikom. Ďalšia výhra prišla až v máji 1966 a vidlo ju cez 2000 skalných divákov.
La Liga
Až do roku 2005 odmietal Barcelona nosiť na svojich dresoch akúkoľvek reklamu. Potom si zvolila televíznu spoločnosť na našitie loga a to na jeden rukáv trička. V ročníku 1951/52 hral v La Lige Atlético Tetuán – klub zo severu Maroka. Bolo to preto, že vtedy bola časť Maroka pod španielskou správou. Francisco Gento vyhral v 50. a 60. rokoch neuveritelných 12 ligových titulov za veľkoklub Real Madrid.
Premier League
Najstarším futbalistom, ktorý hral v anglickej Premier League, bol Jahn Burridge. Keď hral v roku 1995 za Manchester City, bolo mu presne 43 rokov a 5 mesiacov. Vo svojej dlhej kariére za 26 rôznych klubov. Od tých čias, keď sa v roku 1992 začala Premier League hrať, neskončil Manchester United nikdy na horšom ako treťom mieste. Vyhral 15 anglických ligivých titilov. To ho posúva na druhé miesto za Liverpool, ktorý vyhral anglickú ligu 18krát, ale nikdy nevyhral Premier League. Arsenal sa stal prvým neporazeným klubom v histórií Premier League keď vyhral titul v sezóne 2003/04.
Európske kluby, ktoré vyhrali najviac ligových titulov
51 Rangers FC - Škótsko
44 Linfield FC – Severné Írsko
38 Celtic – Škótsko
34 AC Sparta Praha – Česká republika
31 Olympiakos – Grécko
31 Rapid Viedeň – Rakúsko/Nemecko
30 SL Benfica – Portugalsko
28 Ajax – Holandsko
28 CSKA Sofia – Bulharsko
28 Real Madrid – Španielsko
27 Ferencváros – Maďarsko
26 Anderlecht – Belgicko
26 Juventus – Taliansko
Futbal na území Česko-Slovenska
Organizovaný futbal na našom území sa začal presadzovať koncom XIX. storočia. V Čechách ho hrávala najmä mládež v cyklistických a veslárskych kluboch a študenti pražských gymnázií. Roku 1982 vznikol športový klub Slávia, o rok neskôr Athletic Club Královské Vinohrady, z ktorého sa roku 1894 utvorila AC Sparta. Roku 1901 vznikol český svaz footballový, ktorý o päť rokov neskôr prijali do FIFA, ale na zákrok vtedajšieho rakúskeho zväzu ho o ďalšie tri roky vylúčili. R. 1911 na neoficiálnych ME vo Francúzsku Čechy zvíťazili. Prvé majstrovstvá Čiech sa uskutočnili roku 1912. Na Slovensku pochádza prvá zmienka o organizovanom futbale z roku 1893 (BSC Banská Bystrica), no skutočne sa začalo hrať až v roku 1898 v Prešove a Bratislave. Postupne sa zakladali kluby aj v iných mestách (Košice 1903, Trenčín 1905, Žilina 1908, Vrútky 1909). V začiatkoch sa futbal na Slovensku rozvíjal iba slimačím tempom. Tak napríklad do Bardejova, vzdialeného iba 40 km od kolísky slovenského futbalu Prešova, sa dostal až po 25 rokoch, v roku 1922. Roku 1909 sa konala súťaž vidieckych okresov Uhorska. Výraznejšie úspech v nej dosiahli kluby KAC Košice, PTE Bratislava, LAC Lučenec a RTC Vrútky. Vznik Česko-Slovenskej republiky 28.10.1918 bol medzníkom aj vo vývoji nášho futbalu. Utvorili sa podmienky na spoločný športový rozvoj, položili sa základy organizácie futbalu na Slovensku. Prvým slovenským futbalovým klubom bol I.Čs.ŠK Bratislava, založený r.1919. V tom istom roku vznikla Západoslovenská futbalová župa (22 klubov), roku 1921 Východoslovenská (19 klubov) a Stredoslovenská (15 klubov). Bol to pozoruhodný rozmach. Škodaa, že sa živelne a organizačne roztrieštil. Česko-slovenský futbal má bohatú tradíciu a minulosť, ktorej základy položili pražské kluby už pred rokom 1918. Svoju hegemóniu si udržali aj za prvej republiky: Slavia Praha bola v období 1925 – 1938 majstrom ČSR osem ráz, Sparta Praha päť ráz, Viktoria Žižkov raz.
Boli aj medzinárodné úspechy: v Stredoeurópskom pohári zvíťazila Ac Sparta v rokoch 1927, 1935 a 1936, Slavia 1938, na MS 1934 v Taliansku obsadilo reprezentačné áčko druhé miesto. V tom čase malo Slovensko na úspechoch 4esko-slovenského futbalu len malý podiel. V českých kluboch hralo zo Slovenska iba zopár popredných hráčov. Slovenské kluby sa od roku 1925 iba zriedka stretávali v súťažiach s českými, lebo na Slovensku sa hrali vlastné majstrovstvá. Až od roku 1925 sa organizovali celoštátne amatérske majstrovstvá. Víťaz župných majstrostiev Slovenska hral v celoštátnych amatérskych majstrovstvách. Štvornásobným majstrom Slovenska bol I.Čs.ŠK Bratislava, ktorý si v ročníku 1934/35 vybojoval účasť v I.celoštátnej lige. Dva razy bol slovenským majstrom ŠK Žilina a Rusj Užgorod, raz SC Ligeti, FTC Fiľakovo a KAC Košice. Po rozbití ČSR boli kontakty českých a Slovenských klubov prerušené. Na Slovensku vznikol samostatný futbalový zväz a futbalové župy (Bratislavská, Žilinská, Zvolenská, Prešovská). V období 1939 1945 sa hrala na Slovensku slovenská a v Čechách česko-moravská liga. Až po skončení druhej svetovej vojny sa obnovili celoštátne súťaže a postupne sa nadväzovali styky s členskými krajinami FIFA, respektíve s európskym a svetovým dianím. V domácich a medzinárodných súťažiach dosiahli najväčšie úspechy Dukla Praha, Slovan Bratislava, Spartak Trnava, Baník Ostrava a Sparta Praha. Osobitnú zmienku si zasluhuje Slovan Bratislava, ktorý ako jediný náš celok vyhral v ro u 1969 v Bazileji Pohár víťazov pohárov.
Mohutný rozmach slovenského futbalu nastal v povojnovom období. Výrazne sa zvýšil počet futbalistov i družstiev, najmä v mládežníckych kategóriách. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dosiahlo Slovensko vďaka uplatňovaniu progresívnych tréningových metód výrazný historický úspech: V I.lige sa vyrovnal počet slovenských a českých celkov na 8:8, a čo sa týka úrovne hry, jednoznačná prevaha bola vtedy na slovenskej strane, čo sa prejavilo i na počte reprezentantov. K veľkým úspechom česko-slovenského futbalu patrí 2. miesto na MS 1934 v Taliansku a na MS 1962 v Chile, 1.miesto na OH 1980 v Moskve a 2.miesto na OH 1964 v Tokiu, 3.miesto na ME 1960 vo Francúzsku, 1.miesto na ME 1976 V Juhoslávii a 3.miesto na ME 1980 v Taliansku. Najvýraznejšími futbalovými osobnosťami ČSR v predvojnovom období boli Plánička, Nejedlý, Puč, Čambal, Silný, Svoboda, Bican, Kopecký, Ludl a iní, prvými reprezentantmi zo Slovenska sa stali P.Šoral, A.Bulla, Š.Čambal a L.Kubala, ktorý sa neskôr stal reprezentačným trénerom Španielska. V povojnovom období vynikli L.Novák, Masopust, Pluskal, Schrojf, Populhár, Adamec, Dobiáš, M.Masný, Viktor. Ondruš, Panenka, L.Vízek...
I.Liga
Futbalový historici sa dohodli, že za začiatok česko-slovenskej súťaže budú pokladať rok 1925, keď sa začala tzv. asociačná liga. Tá po roku zanikla a do roku 1929 bola najvyššou súťažou I. stredočeská profesionálna liga. Od ročníka 1929/30 až do 1933/34 pokračovali ďalšie ročníky I.asociačnej profesionálnej ligy a o rok neskôr (od ročníka 1934/35) prebehli štyri ročníky I.štátnej ligy. V dôsledku zániku ČSR sa ročník 1938/39 neodohral. Po treťom jarnom kole zo súťaže vystúpil I.Čs.ŠK Bratislava, takže pokračovala ako liga Čiech a Moravy. V rokoch 1939-1945 sa hrali oddelené súťaže v čechách a na Slovensku. Po vojne v ročníku 1945/46 mala liga dve skupiny A a B a potom dva ročníky jednoskupinové 1946-1948. Po jesennej jednokolovej lige r.1948 sa prešlo na cyklus jeseň – jar. Najvyššia súťaž mala rozličné mená: od I.asociačnej profesionálnej ligy až po I. ligu. Počet účastníkov sa pohyboval od 7 – 14, od ročníka 1968/70 až do posledného ročníka 1992/93 mala I. liga 16 účastníkov.
Česko-slovenský pohár
Vznikol ako súťaž oddielových celkov roku 1951, ale bez účasti oddielov najvyššej súťaže – vtedajších Majstrovstiev republiky, druhý ročník sa hral ako odborárska súťaž. Obidva boli neoficiálne. Prvý oficiálny sa rozohral až na jeseň roku 1960, dokončil roku 1961. Od roku 1969 sa vo finále stretávali víťazi Českého a Slovenského pohára.
Slovenský futbal je samostatný!
Udalosti, ku ktorým došlo v našej spoločnosti po 17. novembri 1989, priniesli obrovské zmeny a nevyhol sa im ani futbal. Dňa 4. februára 1990 vznikla v pražskom kultúrnom dome v Edene Česko-slovenská futbalová asociácia (ČSFR), založená na princípe samostatnosti a právnej subjektivity. Išlo o združenie, v ktorom Český a Slovenský futbalový zväz spoločne, prostredníctvom vytvorených orgánov asociácie riadili celoštátne súťaže, česko-slovenskú reprezentáciu a zodpovedali za prijaté záväzky. Lenže proces politických a spoločenských zmien bol natoľko dynamický, že vyústil v rozpad federácie a vzniku dvoch nových štátnych útvarov – Českej republiky a Slovenskej republiky. Dňom 31. 12. 1992 teda skončila existencia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. To však ešte stále žila nádej už vybraných tímov Českej republiky a Slovenskej republiky, vo svete označovaných skratkov RČS, na postup do USA na majstrovstvá sveta či do finále ME do 21 rokov. Žila krátko. Nasledovala definitívna bodka. Od 1.júla 1993 začali písať históriu slovenskí a českí reprezentanti vo svojich republikách samostatne. Treba však dodať, že Československo malo v dejinách európskeho a svetového futbalu dôstojné postavenie.
