AIDS

Choroba bola prvý raz identifikovaná roku 1981 a ešte koncom 80. rokov sa predpokladalo, že po zjavení príznakov je nevyliečiteľná a chorého čaká smrť. Dnes už rozličné protivírusové prípravky spomaľujú jej priebeh a stále sa vyvíjajú účinnejšie látky, ktoré prognózu pacientov zlepšujú.

Typy AIDS
Sú známe dva hlavné typy vírusov, označené HIV-1 a HIV-2. Genetická výbava týchto dvoch typov je približne v 60 percentách zhodná. Celosvetovo je najbežnejší HIV-1, HIV-2 je častejší najmä v západnej Afrike. Obidva typy pôsobia podobne, ale HIV-2 spôsobuje formu AIDS s oveľa pomalšou progresiou, než u formy spôsobenej HIV-1. V rámci každého typu existuje niekoľko podtypov, ktoré sú len málo odlišnými genetickými variáciami vírusu. To je výsledok vysokej rýchlosti, s ktorou genetická výbava HIV mutuje. K najväčšiemu množstvu obmien dochádza v géne kódujúcom proteín gp120 a tieto mutácie môžu meniť štruktúru proteínu. Vďaka nepretržitým zmenám v štruktúre hlavného povrchového proteínu môže vírus zabrániť rozoznanie imunitným systémom.

Prejavy a zistenie nakazenia vírom HIV a AIDS
AIDS sa dá zistiť krvným testom na zistenie HIV protilátok. V úvahu treba vziať dĺžku obdobia, keď ešte organizmus nestačí vytvoriť preukázateľné protilátky. Tato doba bola stanovená na 3 mesiace.

Od nákazy k vzniku plne rozvinutého ochorenia AIDS obvykle uplynie niekoľko rokov (priemerne 10,5). Za 3-8 týždňov po infekcii dochádza u cca 50% infikovaných k príznakom akútnej HIV infekcie, obvykle v podobe chrípky. Tie spontánne miznú a nasleduje dlhé obdobie bez príznakov, keď však dochádza k zmenám v imunitnom systéme. Tie vedú napríklad k kvasinkovej infekcii úst, vonkajších genitálií a pošvy, k výsevu pásového oparu, k zápalom vaječníkov a k celkovým príznakom, ako je únava, hnačky, chudnutie a horúčky. Pridávajú sa infekcie virové, bakteriálne, kvasinkové a parazitárne.

AIDS je pozvoľne sa vyvíjajúca choroba, ktorá sa prejavujecelkovými príznakmi, ako sú strata telesnej hmotnosti, zväčšenie lymfatických uzlín a potenie. Chorí sú veľmi vnímaví aj na určité typy pľúcnych infekcií, infekcií tráviacej sústavy a určité typy rakoviny. Človek nainfikovaný vírusom HIV nemusí mať nijaké príznaky, prípadne podľahne na jeden či dva týždne ochoreniu, ktoré príznakmi pripomína iné vírusové ochorenia (horúčka, bolesti hrdla, zväčšenie lymfatických uzlín, bolesti svalov a celkový úbytok energie). Ďalšie mesiace a v mnohých prípadoch potom i celé roky uplynú bez akýchkoľvek príznakov choroby. V tomto inkubačnom období však môže človek preniesť infekciu na iných ľudí. Celý tento čas je imunitný
systém tela poškodzovaný stratou určitého typu bielych krviniek, T4 lymfocytov. Napokon sa vyvinú príznaky v podobe jednoduchého kožného ochorenia, pľúcnej infekcie či vírusovej infekcie mozgu. V typických prípadoch nasledujú opakované a čoraz závažnejšie infekcie, veľká strata telesnej hmotnosti, chronické hnačky a často sa vyvinie určitý typ kožnej rakoviny, Kaposiho syndróm. Dlhotrvajúce štúdie potvrdili, že u polovice až dvoch tretín nainfikovaných sa rozvinú príznaky AIDS do 10 rokov. Niektorí postihnutí si zachovávajú zjavne dobré zdravie.

Prenos HIV
Vírus HIV sa prenáša pohlavným stykom alebo krvou. Nakaziť s možno pri nechránenom pohlavnom styku infikovaným pošvovým sekrétom, ejakulátom, HIV infikovanou krvou alebo krvnými derivátmi, spoločným použivaním ihiel, stiekačiek, eventuálne roztokom drogy u injekčných úživateľov drog, pri krvavých sexuálnych praktikách, z HIV infikovanej matky na dieťa.

AIDS prvý raz opísali ako chorobu homosexuálnych mužov, ktorí často striedali partnerov. Toto ochorenie však postihuje na celom svete tak mužov, ako aj ženy a deti a šíri sa tým istým spôsobom ako iné pohlavne prenosné ochorenia, napr. syfilis alebo hepatitída B. Je dokázané, že AIDS sa môže preniesť aj pri podávaní liekov nesterilnými ihlami. Začiatkom 80. rokov bolo veľa ľudí (najmä hemofilikov) nakazených pri transfúzii kontaminovanou krvou, a preto sa v mnohých krajinách zaviedlo povinné vyšetrovanie darovanej krvi a krvné transfúzie sú bezpečné.

PREVENCIA
Dôsledné dodržiavanie zásad bezpečného sexu. Použivať kondómy i pri orálnom sexe - nebezpečie infikovaného ejakulátu, krvácanie z ďasien a podobne.

LIEČBA
Základom liečby je silná kombinovaná protivirová liečba. Cieľom je spomaliť množenie viru a predísť tak zrúteniu imunitného systému. Liečba sa prejaví v zlepšení klinického stavu a predĺžením života, má však i nežiaduce vedľajšie účinky. U tehotných žien výrazne znižuje prenos infekcie na dieťa. Liečba antivírusovým liekom Zidovudine (ATZ) spomaľuje likvidáciu T4 buniek, a tým spomaľuje postup ochorenia. Úsilie výskumníkov smeruje k objaveniu ďalších účinných liekov a najmä očkovacej látky.

Celkový počet obetí choroby je okolo 20 miliónov. Vírusom je nakazených asi 42 miliónov ľudí, z toho 30 miliónov len v Afrike. Epidemický rozsah nadobúda infekcia v najľudnatejších krajinách Ázie a bývalých krajinách Sovietskeho zväzu a prognózy predpokladajú eskaláciu o 25% do roku 2005. V bohatých krajinách sveta je možné nástup choroby antiretrovirálnou liečbou oddialiť o desať-dvadsať rokov. Regiónom s rekordným prírastkom AIDSu sú krajiny bývalého Sovietskeho zväzu na čele s Ruskom, Ukrajinou a pobaltskými štátmi. V roku 2003 sa tu infikovalo HIV takmer štvrť milióna ľudí, polovica nakazených je do veku 30 rokov. Len u nášho východného suseda, Ukrajiny, bolo ku koncu roka 2002 oficiálne evidovaných 52 000 nakazených.

Úspešné príklady boja proti aidsu boli zaznamenané napr. v Ugande, kde sa koordinovaným osvetovým programom ABC propagujúcim sexuálnu zdržanlivosť pre mladistvých (Abstinence), obmedzovanie styku mimo partnerstva (Be faithful) a dôsledným používaním kondómov (Condom) podarilo znížiť rozsah epidémie za 10 rokov o dve tretiny. Podobný výrazný úspech - pokles nakazených o 85% - zaznamenal projekt v Thajsku, ktoré bolo kedysi považované v tomto smere za jeden z najkritickejších a najzraniteľnejších regiónov najmä pre rozvinutý sexturizmus. V thajskom projekte sa sústredili na 100% používanie kondómov v „sexuálnom priemysle“ a do osvety a vzdelávania boli zapojení aj budhistickí mnísi. Podľa oficiálnych štatistík sa na Slovensku doteraz infikovalo iba 119 osôb a na následky AIDS ich zomrelo 22. Odborníci sa však obávajú, že skutočné čísla sú až desaťkrát vyššie. V susedných krajinách ako Poľsko, Čechy a Maďarsko je počet novoinfikovaných vyšší, asi 10 nových prípadov na milión obyvateľov ročne.

Na Slovensku od začiatku roku 1985 do konca septembra roku 2005 zaregistrovali 236 osôb infikovaných vírusom HIV. Vyplýva to z epidemiologickej správy, ktorú vydalo Národné centrum pre prevenciu HIV/AIDS v spolupráci s Ústavom verejného zdravotníctva v Bratislave. Z Celkového počtu infikovaných je 83 cudzincov, zo zvyšných 153 občanov SR je 29 žien a 124 mužov. Na AIDS ochorelo 38 občanov, z čoho 25 tejto chorobe podľahlo. V tomto roku do 30.9. pribudlo 20 nových prípadov infekcie, z čoho v štyroch prípadoch išlo o cudzincov. Najčastejším spôsobom prenosu vírusu je na Slovensku nechránený homosexuálny styk (95 osôb – 62%), nechráneným heterosexuálnym stykom sa doteraz nakazilo 5 osôb (27,5%) a pri injekčnom užívaní drog 2 osoby /1,3%/. Na Slovensku evidujú tiež jeden prípad HIV pozitívneho príjemcu, krvi, ktorý sa infikoval v zahraničí. Spôsob prenosu sa nepodarilo zistiť u 12 ľudí. Z hľadiska veku je najviac HIV pozitívnych osôb vo od 25 do 29 rokov. Podľa správy v SR doteraz nedošlo k prenosu infekcie HIV z matky na dieťa, hoci 9 HIV pozitívnych žien už na Slovensku rodilo. Troch novorodencov v súčasnosti pozorujú, jedno dieťa opustilo s matkou SR krátko po narodení. Smutné prvenstvo v počte infikovaných drží Bratislavský kraj - 135,9 prípadov na milión obyvateľov, nasleduje Košický kraj - 29,1 prípadov na milión obyvateľov.

Za 15 rokov zaznamenali na Slovensku 236 HIV pozitívnych, www.svetzdravia.sk, zdroj: TASR

Od začiatku sledovania nákazy HIV/AIDS na Slovensku (r.1985) bolo zaznamenaných spolu 185 HIV pozitívnych jedincov, z toho 119 Slovákov a 66 cudzincov. Zo 119 Slovákov na AIDS ochorelo 33 ľudí, 23 z nich zomrelo (jeden spáchal samovraždu). Až na dva prípady, kedy bol prenos vírusu spôsobený intravenózne (drogovo závislí), šlo vo všetkých prípadoch o sexuálny prenos, pri čom v poslednom období narastá počet heterosexuálnych prenosov. Najviac pacientov je vo vekovej skupine 25-29 rokov. Geograficky je najviac pacientov v bratislavskom regióne, ale pribúdajú prípady na východe (dôvod: Ukrajina).V štatistike je aj šesť HIV pozitívnych žien, ktoré porodili, ich deti však nie sú HIV pozitívne. Liečba: na Slovensku sú 3 klinické pracoviská (BA, BB, KE), ktoré dispenzarizujú infikovaných a liečia chorých. Pacienti dostávajú ARV liečbu v trojkombinácii (presne ako odporúča WHO). Mesačne táto liečba stojí cca 30 000 Sk. Po rozvinutí klinických príznakov choroby AIDS náklady na liečbu stúpajú podľa toho, ako sa "pridružujú" ďalšie diagnózy.

1. december : Svetový deň boja proti HIV/AIDS, www.who.sk
Vedec Robert Gallo, ktorý sa podieľal na objavení vírusu HIV, oznámil, že zaznamenal pokrok vo vyvíjaní vakcíny proti AIDS. Urobili sme pokroky v tvorbe protilátok, ktoré účinkujú proti vírusu HIV," povedal Gallo pre tlačovú agentúru Reuters a dodal, že zatiaľ nevie presne rčiť, kedy by sa mohli účinky vakcíny vyskúšať na ľuďoch. Výsledky testov na opiciach preukázali, že sme schopní vyvolať obrannú reakciu proti vírusu AIDS," zdôraznil Gallo. Účinnosť protilátky však trvá iba tyri mesiace, čo nie je dostatočná doba pre jej efektivitu.

Na úvod...
Prvýkrát sa objavil pred viac než dvadsiatimi rokmi. Lekári ho nebrali príliš vážne. AIDS však predčil i tie najčiernejšie očakávania. Stala sa z neho pandémia, ktorá zabila desiatky miliónov ľudí po celom svete. Stopercentne účinný liek zatiaľ neexistuje. Pandémiu AIDS sprevádza strach. Strach je negatívnou emóciou a ako ochrana pred AIDS veľmi neúčinkuje. Strach z ľudí, ktorí sú nákazou postihnutí, spôsobuje nedorozumenie a nepriateľstvo medzi zdravými a postihnutými. Strach z ochorenia síce ovplyvňuje správanie človeka žiadúcim smerom, ale len do určitej miery. Ak nie je podporovaný dostatkom poučenia, môže v človeku vzbudiť inú nežiadúcu emóciu – odovzdanosť osudu. Pocit, že pred ochorením sa uchrániť nedá. Preto je pri prevencii a boji proti AIDS dôležitá dobrá informovanosť a zodpovednosť.

Čo je vlastne AIDS?
Anglická skratka názvu ’Acquired Immuno Deficiency Syndrom‘ znamená syndróm získaného zlyhania imunity, fatálneho prenosného ochorenia imunitného systému spôsobeného ľudským vírusom imunodeficencie- HIV (human immunodeficiency virus). Vo väčšine prípadov HIV pomaly napáda a ničí imunitný systém, teda obranu tela proti chorobám, a zanecháva infikovaného jedinca náchylného k malignitám a infekciám, ktoré sú nakoniec príčinou smrti. AIDS je posledným štádiom infekcie HIV, v ktorého priebehu sa tieto ochorenia postupne objavujú.

HIV patrí do skupiny ľudských retrovírusov. Je schopný úplne narušiť práve mechanizmus obranyschopnosti organizmu tak, že človek infikovaný vírusom HIV, u ktorého prepuklo ochorenie AIDS, môže zomrieť na chorobu, na ktorú sa inak nezomiera, napríklad na ťažký zápal pľúc (pneumocystózu).
Existujú dva typy HIV-1 a HIV-2, ktoré sa odlišujú niektorými vlastnosťami. Za jediný deň vzniká až desať miliárd nových vírusových častíc. Hostiteľské bunky sa stávajú továrňami na vírusy a po splnení tejto úlohy sú zničené. Navyše vírus HIV dokáže na diaľku vyvolať u zdravých buniek apoptózu, to znamená proces autodeštrukcie. Vírus sa môže tiež ukryť v niektorých bunkách a dlho v nich prebývať v latentnom stave. Hladina lymfocytov CD4 v krvi pôsobením vírusu postupne klesá. AIDS v pravom slova zmysle prepukne v okamžiku, keď táto hladina klesne pod 200 lymfocytov na mm3 (za normálneho stavu je to 500 až 2000 na mm3). Vtedy imunitný systém prestáva byť schopný čeliť choroboplodným zárodkom, ktoré sa dostávajú do tela.
Ako sa vlastne nákaza AIDS prejaví? Odpoveď nie je jednoduchá. Môžu to byť príznaky celkom bežnej infekcie, ktorá je nám známa: zvýšená teplota, hnačka alebo chrípkové príznaky a podobne. Od nákazy k vzniku plne rozvinutého ochorenia AIDS obvykle uplynie niekoľko rokov (priemerne 10,5). Za 3-8 týždňov po infekcii dochádza u približne 50% infikovaných k príznakom akútnej HIV infekcie, obvykle v podobe chrípky. Tie spontánne miznú a nasleduje dlhé obdobie bez príznakov, keď však dochádza k zmenám v imunitnom systéme. Tie vedú napríklad ku vzniku kvasinkovej infekcii úst, vonkajších genitálií a pošvy, k výsevu pásového oparu, k zápalom vaječníkov a k celkovým príznakom, ako je únava, chudnutie a horúčky. Pridávajú sa infekcie vírusové, bakteriálne, kvasinkové a parazitárne. Ľudia s ochorením AIDS dostávajú aj ďalšie infekcie, ktoré vyvolávajú tuberkulózu, nádory, postihnutie mozgu či enormné chudnutie, na ktorých následky umierajú. Existujú však i ľudia, nositelia HIV infekcie, u ktorých sa ochorenia sprevádzajúce úplne rozvinutý AIDS neprejavia vôbec, jednoducho nepodľahnú ochoreniu AIDS a napriek tomu môžu sami infekciu šíriť.

V histórii AIDS sa objavil pojem riziková skupina. Bolo to v čase, keď sa ochorenie vtedy ešte nepomenované, pretože bolo nepoznané, prejavovalo u ľudí, ktorí mali niečo spoločné. Najskôr sa rozšírilo medzi homosexuálnymi mužmi, potom to boli hemofilici, čiže muži alebo chlapci s dedičnou poruchou krvnej zrážanlivosti (ženy táto porucha postihuje zriedkavo, väčšinou sú len prenášačky)a nakoniec ľudia užívajúci drogy, ktoré si vpichovali injekčnými ihlami. V hrôze, ktorú neznáma epidémia vzbudzovala, boli príslušníci týchto skupín označovaní za rizikových. Zároveň boli označovaní ako skupina ohrozujúca ostatných. Na svete bola ďalšia epidémia – tentoraz epidémia strachu z ľudí, ktorí patrili do takto označených menšín.

Dnes vieme, že hemofilici, ktorí ochoreli na AIDS, ochoreli preto, že im bol podaný liek obsahujúci HIV. Lieky pre hemofilikov sa vyrábajú z krvného séra veľkého množstva darcov. Darcovia, medzi ktorými boli aj ľudia infikovaný HIV, teda infekciu prepravili svojou krvou. Z krvi sa nakazili aj ľudia, ktorí dostali transfúziu napríklad pri operácii. Akonáhle bola zistená táto cesta šírenia HIV, začala byť vo všetkých civilizovaných krajinách krv podrobovaná kontrole. Taktiež sú kontrolovaní všetci darcovia krvi. V bývalom Československu to bolo od roku 1987. Túto cestu prenosu “strážia” zdravotníci. Všetky ostatné spôsoby prenosu sú v našich rukách. A vírus HIV sa tiež prenáša pri pohlavnom styku infikovaným pošvovým sekrétom alebo ejakulátom, HIV infikovanou krvou alebo krvnými derivátmi, materským mliekom, spoločným používaním ihiel, eventuálne i roztokom drogy u injekčných užívateľov drog, pri krvavých sexuálnych praktikách a prenáša sa aj z HIV infikovanej matky na dieťa.

Zvláštnu poruchu imunitného systému si ako prvý všimol americký lekár Michael S. Gottlieb u jedného mladého homosexuálneho pacienta v roku 1981. V júni toho istého roku bola vydaná štúdia piatich ďalších prípadov tejto choroby. Koncom roku už bolo v USA registrovaných dvesto prípadov. Prvýkrát sa objavil názov „syndróm získaného zlyhania imunity“. O dva roky neskôr sa AIDS začal šíriť aj v Afrike. A v roku 1985 už každá oblasť sveta hlásila najmenej jeden prípad tohto ochorenia.

V súčasnosti sa počet HIV pozitívnych odhaduje na 42 miliónov. Z toho viac než tri milióny predstavujú deti. AIDS si vyžiadal už cez dvadsaťpäť miliónov životov. Každý rok pribúda asi päť miliónov nakazených. Rýchlosť, akou sa choroba šíri, prekonáva najpesimistickejšie prognózy. Podľa správy OSN bude pri súčasnom vlažnom prístupe o ďalších dvadsať rokov 70 miliónov obetí. Najpostihnutejšou skupinou je mládež medzi 15 až 24 rokmi. Tvorí až polovicu nových prípadov a denne k nim ďalších päťtisíc pribúda. V rozvojových krajinách je dnes asi štrnásť miliónov osirelých detí, ktorých rodičia zomreli na AIDS. Podľa odhadov sa v najviac zasiahnutých oblastiach stane obeťou tejto choroby každá druhá matka. Tak rozsiahla epidémia ovplyvňuje v niektorých oblastiach všetko od hospodárstva a politiky až po rodinu a samozrejme priemernú dĺžku života. V subsaharskej Afrike sa napríklad ľudia dožívajú v priemere 47 rokov. Bez AIDS by to bolo šesťdesiatdva.

Na Slovensku sa spolu eviduje k 31. decembru 2002 109 prípadov infekcie HIV typu 1 u občanov SR (urobených 3 333 776 vyšetrení) a 61 prípadov infekcie HIV typu 1 u cudzích štátnych príslušníkov (urobených 60 170 vyšetrení). Podľa odhadov bolo na konci roku 2000 na celom svete infikovaných vírusom HIV celkom 36,1 milióna ľudí (behom roku 2000 pribudlo 5,3 milióna).

Ako môže človek zistiť či je HIV pozitívny? Krvným testom na zistenie HIV protilátok. V úvahu treba vziať dĺžku obdobia, keď ešte organizmus nestačí vytvoriť preukázateľné protilátky (lymfocyty CD8, ktoré odstraňujú nakazené bunky). Táto doba bola stanovená na 3 mesiace.

Hoci toho vedci o víruse HIV vedia dosť veľa, darí sa mu úspešne odolávať. Má niekoľko zvláštností, ktorými sa líši od ostatných známych vírusov. Napríklad ak je raz organizmus napadnutý bežným vírusom, vytvorí si protilátky a je pripravený na ďalšie stretnutie sa s danou chorobou. Nie je ale známy jediný prípad pacienta s AIDS, ktorý by získal proti AIDS podobnú imunitu. Preto je ťažké vyvinúť účinné očkovanie.

Vedci sa pokúšajú vyvíjať rôzne metódy liečby. Jediným účinným prostriedkom v súčasnej dobe je kombinovaná terapia antiretrovírusovými liekmi, intenzívne sa skúmajú i možnosti génovej terapie alebo vakcíny a v poslednej dobe sa hovorí aj o mikrobicídoch (vaginálnych prípravkoch, ktoré by mali ničiť vírusy HIV hneď po vstupe do tela a zabrániť tak prenosu choroby pri pohlavnom styku). Na trhu je dnes asi pätnásť antiretrovírusových látok, ktoré výrazne pomohli znížiť úmrtnosť na AIDS v západných krajinách.

Ale ani táto terapia nie je stopercentne účinná. Niektorí pacienti na ňu nereagujú, u iných sa účinky pri dlhodobom užívaní znižujú. Navyše kombinovaná terapia spôsobuje radu nepríjemných vedľajších účinkov. Najbežnejším z nich, ktorý sa vyskytuje u každého tretieho pacienta po dvoch rokoch liečby, je lipodystrofia, teda porucha rozloženia tukov v tele. V končatinách, na zadku a na tvári tukové tkanivo mizne a objavuje sa v abnormálnej miere v oblasti brucha, na krku a na chrbte (tzv. bizóní hrb). V západných krajinách nemusí byť AIDS vďaka antiretrovírusovým liekom nutne rozsudkom smrti. Ale v rozvojových krajinách, hlavne v subsaharskej Afrike, je situácia iná. V najviac postihnutej Botswane je vírusom HIV nakazených cez 40 percent populácie. Lieky tam nedajú zohnať, a ak áno, pacienti si ich väčšinou nemôžu dovoliť.

Takže zatiaľ je najúčinnejšou prevenciou stály partner, chránený sex, používanie jednorázových striekačiek a testovanie pred prevedením transfúzie. Pomoc a radu poskytujú na všetkých okresných a krajských hygienických staniciach.

Aktivita:
Simulácia prenosu vírusu HIV
Účastníkov požiadame, aby sa medzi sebou prechádzali. Nemali by stáť na 1 mieste. Potom ich vyzveme, aby si podali ruky s 2 ľuďmi, teda uskutočnia 2 podania rúk. Účastníkov usadíme na pôvodné miesto. Žiakom vysvetlíme, že podanie rúk bolo simuláciou pohlavného styku. Pravdepodobne nastane v triede šum a smiech, nakoľko si podali ruky aj probandi rovnakého pohlavia. Tu sa naskytá možnosť ukázať, že aj také vzťahy sa v spoločnosti vyskytujú. Vyzveme HIV-pozitívneho účastníka (ktorého vopred tajne určíme – povieme to iba jemu ešte pred hrou a to tak, aby ostatní o tom nevedeli), aby sa postavil. Postupne sa stavajú účastníci, ktorí si podali ruky so vstávajúcimi osobami (teda tými, ktorí sa "nakazili" vírusom HIV). Takto sa balík “nabaľuje” a vzniká čoraz väčšia skupina účastníkov, ktorí sú HIV pozitívni (HIV+). Je to názorná ukážka (simulácia) prenosu vírusu HIV.
Poznámka: Počas hry účastníkov motivujeme sprievodným slovom na dotvorenie deja. Napríklad: “Uplynulo už 10 rokov a ukázalo sa, že 1 osoba medzi nami je infikovaná vírusom HIV (a to bolo už pred 10 rokmi). V hre sa neberie do úvahy iné časové hľadisko. Prostredníctvom tejto aktivity sa dá poukázať na to, že infekcia vírusom HIV sa šíri geometrickým radom.

AIDS V DÁTUMOCH
1940 - vírus HIV sa asi po prvýkrát objavuje u človeka v africkom štáte Guinea-Bissau
1981 - prvé prípady zlyhania imunity u homosexuálov v USA
1982 - prvýkrát je definovaný syndróm získaného zlyhania imunity (AIDS)
1983 - profesori Gallo a Montagnier identifikujú vírus HIV
1984 - prepuká epidémia AIDS medzi heterosexuálmi v Afrike
1985 - každá oblasť sveta hlási aspoň jeden prípad AIDS
1987 - v USA je na trh uvedený prvý liek proti AIDS tzv. AZT. 1996
1999 - prvé testy účinnosti potenciálnej vakcíny v Thajsku