VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA WELFARE HOSP. ZVIERAŤA
Welfare = blaho.
Blaho – pocit šťastia, spokojnosti, blaženosť.
Blaho zvierat možno definovať v 4 typoch definícií (AVMA,1987)
1.Pohoda zvierat – široký pojem, ktorý obsahuje rovnako fyzické ako aj duševné blaho zvieraťa.
Vysvetlenie: K vyhodnoteniu a naplneniu tejto definície sú potrebné vedecké dôkazy o pocitoch zvierat. Tieto pocity je potrebné skúmať a odvodiť zo stavby zvierat, funkcie a správania.
2.Pohoda zvierat – stav duševného a fyzického zdravia, v ktorom sa zviera nachádza v súlade so svojím prostredím.
Vysvetlenie: Táto definícia úzko súvisí s ľudským zdravím: stav telesnej, duševnej a sociálnej (spoločenskej) pohody a nie iba nevyskytovanie sa (neprítomnosť) choroby alebo neduhy (dlhotrvajúce ochorenie, negatívne javy) (WHO,1992).
3.Pohoda zvierat – prispôsobenie sa (adaptácia) zvieraťa na prostredie alebo možnosť pôsobenia zvieraťa na prostredie.
Vysvetlenie: Broom (1986) definoval pohodu zvieraťa ako jeho stav, ktorý vychádza z jeho schopnosti vyrovnať sa s okolitým prostredím.
4.Pohoda zvierat – subjektívne skúsenosti zvieraťa (Duncan Petherick, 1989; Dawkins,1990).
Vysvetlenie: Ako zviera vníma svoje prostredie, nie je možné posudzovať iba podľa nášho vlastného ľudského vnímania, ale je potrebné hodnotenie z hľadiska zvieraťa.
Podstata ochrany zvierat a ich produkcie spočíva:
1.V získaní poznatkov, vedomosí o nárokoch a potrebách zvierat:
-pre život – potreba živín a energie (krmivom) a vody pre základné fyziolofické funkcie a tvorbu produktu,
-pre pohodu – podmienky ustajnenia pre uplatňovanie prirodzeného správania, neobmedzujúce prostredie, t.j. pre dostatok pohybu, uplatňovanie prirodzenžch potrieb (sliepky: popolenie, sedenie na bidle, hniezdenie, hrabanie až 70% z času).
2.V nadobudnutí schopnosí pochopiť zodpovednosť k zvieraťu na základe ich pocitov – ich správanie v harmónii s prostredím a produkciou potravín a surovín.
Welfare v chove hospodárskych zvierat
WEKFARE - SÚBOR ADEKVÁTNYCH PODMIENOK PROSTREDIA
Slovo welfare v užšom zmysle slova je v súvislosti s dizajnom prevádzok chovateľského prostredia hospodárskych zvierat žijúcich na farmách často prekldané ako pohoda. Širší významový rozmer dostáva vtedy, ak ho chápeme ako súhrn podmienok prostredia, adekvátnych biologickým požiadavkám druhu na farme počas odchovu, chovu a výkrmu, pri riadení chovu za strany manažmentu a prístupu ošetrovateľov, v priebehu transportu zvierat a na bitúnkoch počas porážok. V takomto rozsahu by sme ho mohli označiť ako spokojnosť zvierat na vytvorenú pohodu, definovanú ich prejavom správania na pôsobenie vplyvov v momente konkrétnej pracovnej, či prevádzkovej operácie. Domnievam sa, že práve z tohoto aspektu sa chovatelia hospodárskych zvierat a manažéri musia zaoberať otázkou, či všetko, čo je technicky uskutočniteľné má byť aj uskutočnené. Hádam aj preto, že kultúrna vyspelosť národa má odrážať v sebe isté etické postoje k nemým, ale cítiacim bytostiam. Dnes veľmi veľa spotrebiteľov sa pozerá na zvieratá už nielen ako na zásobovateľov potravou, ale ako na živé bytosti. Vychádzajúc z uvedeného si treba čím ďalej tým viac uvedomovať zásadnú požiadavku: podmienky welfare zvierat musia byť prispôsobované potrebám zvierat a nie opačne. Tento aspekt má i svoj medzinárodný rámec.
Etológia v chove zvierat
V tejto časti kapitoly nepôjde o definovanie, popisovanie, obsiahlejšie vysvetľovanie klasickej etológie ako vedy o správaní sa zvierat. Pozornosť zameriame na jej prínosy pre biológiu zvierat chovaných na farmách z hľadiska určitých limitov adaptability. Využijeme pritom poznatky RUSHENA (1994) a ním citovaných autorov v publikácii IVANA et al. (1994). Klasická etológia svojimi prínosmi v prvom rade demonštruje, že každý druh zvierat má špecifický repertoár správania, ktorý je dedičstvom evolúcie, odrážajúci prirodzené prostredie, v ktorom sa druhy vyvinuli. Pre chovateľov hospodárskych zvierat ostáva významným poznatok, napriek umelému výberu uplatňovanému generáciami, že štúdie správania zvierat na farmách, robené v prirodzenom prostredí ukázali, ako si tieto zvieratá udržali veľa zo základného získaného repertoáru správania. Teda predstava o tom, že v súčasnosti chované zvieratá majú celkom iné požiadavky ako ich predchodcovia, že intenzívnou plemenitbou sa model ich správania celkom zmenil sa ukázala úplne mylnou. Tieto omyly viedli k nesprávnym záverom o lenivej ošípanej a šťastnej sliepke v klietke. Dnes objektívne vieme, že tomu tak nie je. Práve na základe týchto poznatkov boli korigované mnohé chybné predstavy a ponúknuté konkrétne výsledky správania ako reakcie na určité spôsoby ustajnenia, ošetrovania, kŕmenia a výživy zvierat, pre tvorbu dizajnu interiéru prevádzok a ich exteriérových potrebností, využiteľných v technike chovu zvierat z hľadiska welfare chovu. Ďalším historickým prínosom v štúdiu chovaní zvierat bolo zistenie, že zvieratá napriek už spomínanému ich evolučnému dedičstvu sú vysoko prispôsobivé veľkemu počtu rôznych prostredí. A práve štúdium správania sa zvierat pomohlo objasniť niektoré z konkrétnych mechanizmov, ktoré umožňujú zvieratám prispôsobiť sa novým prostrediam.
Ako uvádza ďalej RUSHEN (1994), mnohé z problémov správania založené na moderných ustajňovacích systémoch majú genetický základ. Výskyt takýchto správaní môže byť znížený tradičnými selekčnými metódami. Napr. CRAIG a MUIR (1993) boli schopní dostatočne znížiť výskyt ozobávania peria u hydiny po niekoľkých generáciách zámernej selekcie. Ďalším zo spôsobov, ktorým zvieratá privykajú k svojim prostrediam je učenie. Využiť túto schopnosť im pomáha prispôsobiť sa novým prostrediam a má obrovský potenciál pri chove zvierat, ktorý ešte stále nebol celkom zužitkovaný. Napr. ovce môžu byť naučené vyhýbať sa príjmu škodlivých rastlín, hydina sa môže naučiť vybrať si potravu s vysokým obsahom vitamínu C a ošípané v chladnom prostredí sa môžu naučiť odtlačiť panel a vpustiť si krátke pôsobenie infračerveného tepla. Myslím si že práve vo využívaní tohto mechanizmu majú naši chovatelia a etológovia ešte stále veľa neodkrytých rezerv, predovšetkým pri učení zvierat, ako zvládnuť pri plnej spokojnosti súčasné i budúce potrebnosti v prostredí pre kvantitatívnu i kvalitatívnu produkciu.
Z literatúry ďalej vieme, že problémy správania samy o sebe môžu byť zdrojom stresu. Veľa štúdií už dokumentovalo široký rozsah fyziologických porúch, ktoré mohli byť výsledkom problémov v správaní, alebo emocionálnych reakcií zvierat prežívajúcich svoj život na farme.
Správanie zvierat a dizajn produkčných systémov
-koncept systémových dizajnov
Proces tvorby dizajnov pre nové alebo vylepšené systémy zahŕňa špecifické úlohy (ciele). V minulosti sa často rozdeľovali do dvoch kategórií, závisiacich od prostredia alebo hľadajúcich zdroj v zúčastnených subjektoch.
-Anthropocentricky
Zdôrazňuje požiadavky farmárov v takých sférach, ako je prijateľný ekonomický návrat vloženého kapitálu, vysoká úroveň zvierat, nízky pracovný input, vysoká spoľahlivosť prirodzenosť manažmentu.
Zoocentrický. Tento prístup je preberaný biológmi a etológmi. Zakladá sa na dizajnových systémoch vychádzajúcich z potrieb zvierat, ktoré budú zahŕňať. Tieto potreby sú dobre vyjadrené piatimi slobodami pre pohodu zvierat, ktoré teraz formujú základy väčšiny Európskych legislatívnych a kódexových doporučení.
Päť slobôd pre welfare zvierat predstavuje:
-sloboda zbavujúca hlad a smäd
-sloboda zbavujúca nepohodlie.
- sloboda zbavujúca bolesť, zranenia a choroby.
- sloboda zbavujúca stres a strach.
- sloboda vytvárajúca podmienky pre vyjadrenie normálneho správania.
Špeciálny chov hospodárskych zvierat
Postavenie dôležitých druhov hospodárskych zvierat v režime ekologického poľnohospodárstva
Študujúci si iste všimol, koľko kritérii musí rešpektovať ekologický chov zvierat. Ale ustajneniu a ošetrovaniu týmto nemým priateľom po prechode na takýto systém chovu musí manažment venovať obzvlášť prioritnú pozornosť, predovšetkým z hľadiska ich prirodzených potrieb. Pre takýto spôsob chovu treba novostavby i rekonštruované objekty budovať tak, aby sa všetkým kategóriám zvierat, najmä matkám a mláďatám zabezpečili: dostatočne veľký priestor, podstielka slamy, perfektné vetranie, osvetlenie, bezroštové podlahy, čerstvá pitná voda, obmedzené presuny, prvky pre hranie zvierat napomáhajúce znižovaniu agresivity. To sú rozhodujúce potrebnosti, ktoré charakterizujú techniku chovu na farme z pohľadu zásad welfare.
Druhé hľadisko sa bezprostredne dotýka špeciálne chovu podľa jednotlivých druhov, kde sa zohľadňuje jednoznačne výsledok ich produkcie (komodita) z hľadiska predaja na trhu. K tomu pristupuje už spomínaná konkurencia medzi rastlinnou výrobou, jej produkciou, predajom a chovom zvierat.
Veľmi blízko k výrobe ekologických komodít má chov oviec a kôz. Aj keď export, najmä jahniat, zaberá celú produkciu vyrobenú na koncovke u chovateľov, mohla by časť tejto produkcie pochádzať z ekologických podmienok. Rovnako by bolo možné využiť pasenie oviec na vymedzených porastoch krmovín a vyprodukované mlieko využiť pre výrobu výrobkov s zonačením BIO. Pre takúto výrobu majú na Slovensku perspektívu PD Kluknava, PD Ľupča, Fa Zelenyanski a pod. To isté platí aj pre chov kôz. Spolupráca v tejto oblasti už začala medzi niektorými poľnohospodárskymi podnikmi a Výskumným ústavom trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, výskumnou stanicou v Nitre. Ovca nie je konkurentom človeka, lebo rovnako ako hovädzí dobytok, využíva človekom nevyužiteľné krmivá. V systéme pasenia po spasení dlhej trávy dojnicami, môžeme stredne dlhú trávu spásať ďalej ovcami. Pri takomto spásaní sa vytvára aj kvalitnejší porast. Vzhľadom na možné zmeny v správaní zvierat vyžaduje sa v skupine maximálne 40 zvierat. Pokiaľ vytvárame priestory pre matku s jahňaťom, treba zabezpečiť minimálne 2 m² plochy.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ochrana zvierat a produkcia potravín - Welfare a chov oviec
Dátum pridania: | 02.02.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | cvondro | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 357 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 18.5 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 30m 50s |
Pomalé čítanie: | 46m 15s |
Zdroje: I.Paška – Welfare chovu hospodárskych zvierat 1997 – str.13,15,18,19,79,80, doc.ing. M.Angelovičová, PhD. – prof. Ing. J. Bulla, DrSc. – Ochrana zvierat a produkcia potravín 2006 – str.7,8, www.argoporadenstvo.sk