Odstav jahniat
Podľa spôsobu výživy jahniat v praxi rozlišujeme tri spôsoby odstavu jahniat:
• odstav tradičný
• odstav skorý

Odstav tradičný
jahňatá sa od bahníc odstavujú približne vo veku 90-100 dní, keď dosahujú živú hmotnosť okolo 20-25 kg. Pri tomto spôsobe odchovu sa počíta na jedno jahňa do odstavu so spotrebou 15-18 kg jadrovej zmesi (ČOJ II. , resp. Iné) a 15-20 kg sena. Jahňatá sa škôlkujú. Tento systém odchovu nie je náročný na chovateľskú úroveň (vyžaduje ale škôlkovanie), v minulosti sa používal u väčších chovov. V súčasnosti sa už v menšej miere odchovávajú jahňatá do uvedeného veku, v dôsledku ich odpredaja pred Veľkou nocou.

Skorý odstav
Jahňatá sa od bahníc odstavujú na 35-40 deň, v niektorých prípadoch až na 50-60 deň. Jahňatá škôlkujeme od 10-12 dňa a navykáme ich na konzumáciu jadrových zmesí a sena. V prvých dvoch, troch dňoch návykového obdobia sa uzatvárajú v škôlkach na 4-5 hodín. Ovce sa môžu podojiť raz denne. V ďalších 3-4 dňoch sa uzatvárajú jahňatá na 6-8 hodín a ovce sa môžu podojiť dva krát denne. Neskôr sa jahňatá ponechajú v škôlkach celú noc.
Takýmto spôsobom jahňatá spotrebujú 25-28 kg jadrovej zmesi a 25-30 kg sena do veku 90-100 dní.

Veľmi skorý odstav
Jahňatá sa od bahníc odstavujú po mledzivovom období, t.j. najneskôr na 5 deň po narodení. Ovčie mlieko sa nahradzuje mliečnou zmesou (Brezomiz, Relavit) a to už od 2 až 4 dňa. Mliečna zmes sa v teplom stave nalieva do napájačiek, alebo vedier, kde sa namontujú gumové cumle. Jahňatá sa od bahníc odstavia večer, aby ráno mali hlad a chuť do žrania. Prvý deň sa jahňatá kŕmia 3 krát. Na jedno kŕmenie je dávka 0,05 –0,10 l. Za 3-4 dni sa jahňatá naučia prijímať mliečnu zmes. Neskoršie sa mliečna zmes podáva adlibitne. Od 7-10 dňa sa podáva kvalitné lúčne seno. Tento systém si vyžaduje veľkú starostlivosť a hygienu, preto sa v praxi málo používa. Ovce sa začínajú dojiť od piateho dňa.

Záver
Odstav jahniat sa musí robiť postupne, a to len vtedy, ak sú jahňatá popri saní mlieka , resp. mliečnej zmesi naučené prijímať jadrové a objemové krmivo. Za tým účelom sa musia jahňatá škôlkovať. Najčastejší spôsob odstavu , z hľadiska výhodného odpredaja jahniat pred Veľkou nocou, je tzv. skorý odstav.

Bahnenie oviec a ošetrovanie narodených jahniat
Obdobie bahnenia a následne na to odchov jahniat, rozhodujú do značnej miery o ďalšej perspektíve tohto odvetvia živočíšnej výroby v jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch. V našich podmienkach, podľa tzv. “karpatského” systému, bahnenie oviec pripadá prevažne na mesiace január, február, poťažne začiatok marca. Z ohľadu na ekonomiku chovu je hneď v úvode treba zvýrazniť, že bahnenie už len viac menej “sumarizuje” predtým vynaloženú., resp. zanedbanú úroveň chovateľskej práce, ktorá sa vykonávala v období pripúšťania oviec, resp. počas ich gravidity.

V našich klimatických podmienkach bahnenie oviec prebieha v zimných mesiacoch, v ovčínoch. Na tento úkon je treba ovčín náležito pripraviť. Jasle, lesice, používané náradie a vnútorné steny ovčínov je treba vydezinfikovať. Optimálna teplota vzduchu v ovčíne by mala byť okolo 12-14 o C, nemala by klesnúť pod 7 o C. V ovčíne by nemal byť prievan, resp. vysoká vlhkosť vzduchu, t.j. nad 65-70 o, na čo sú zvlášť veľmi citlivé narodené jahňatá. Ak sa ovce chovajú na hlbokej podstielke, túto obnovujeme tak aby ovce, ale najmä jahňatá ležali na suchej slame, čím do značnej miery predchádzame infekcii jahniat po narodení.

Približne 10 až 14 dní pred očakávaným termínom pôrodu, zhotovujeme “osobitné koterce” pre individuálne ustajnenie oviec a jahniat. Koterce majú mať rozmery 1,0 x 1,5 m, v kapacitne menších ovčínoch by tieto mali dosahovať rozmery 1,0 x 1,0 m a umiestnené by mali byť v najteplejšej časti ovčína. Na 100 bahníc sa doporučuje vytvoriť okolo 25 kotercov. Bahnice sa do týchto kotercov umiestňujú tesne pred obahnením, týka sa to najmä prvôstok, resp. po obahnení, aby si bahnica osvojila jahňatá. Je nevyhnutné aby bahnica mala po obahnení viachodinový nepretržitý kontakt s jahňatami, aby sa medzi nimi vytvorilo “pevné puto”. V tomto zariadení sú bahnice s jahňatami približne 3-5 až viac dní (záleží to od počtu rodiacich sa bahníc) až dovtedy, kým sa jahňatá naučia prijímať mlieko a dokedy nie je vytvorený kontakt medzi bahnicou a jej potomstvom.

Koterce by mali byť zhotovené tak, aby zamedzili jahňatám opúšťať vytvorený priestor. V kotercoch, popri objemovom a jadrovom krmive, ktoré by mali dostávať do jasiel a válovčekov, vytvorených k tomu účelu, by sa nemalo zabúdať na napájanie bahníc v čistou, nezávadnou, nie však studenou vodou. Vodu bahnice potrebujú nevyhnutne na tvorbu mlieka. Prístup k vode by mali mať taktiež jahňatá, pretože inak “trpia smädom” (vysoký obsah tuku, až 7% v ovčom mlieku), čo má za dôsledok pitie moču, čím následne dochádza k hnačkám, resp. k iným nežiaducim zdravotným prejavom. Taktiež zo zdravotných dôvodov by sa mala bahniciam ostrihať vlna v blízkosti vemena, čím sa preventívne predchádza cicaniu znečistenej vlny jahňatami a s tým súvisiacim zdravotným problémom.

Vlastné bahnenie bahníc prebieha spravidla veľmi ľahko a jeho dĺžka závisí od počtu narodených jahniat. Pôrod má tri fázy: otváraciu (trvá 2-3 hodiny), vypudzovaciu (1-2 hodiny, u jedináčikov trvá 30-40 minút) a pôrodnú (2-3 hodiny). Pôrod končí až vyvrhnutím lôžka. Pokiaľ sa lôžko neuvolní do 6 hodín po pôrode, je potrebné zavolať veterinárneho lekára, aby sa predišlo úhynu bahnice.

Ak je pôrod ťažší, snažíme sa bahnici pomôcť a to tak, že najprv zistíme polohu plodu a podľa potreby ho narovnáme tak, aby predné končatiny, s voľne položenou hlavou smerovali k východu rodidiel. Predné končatiny uchopíme pravou rukou a ťaháme ich smerom k vemenu ovce, ľavou rukou upravujeme otvor na uvoľnenie hlavy. Po uvoľnení hlavy, vyťahujeme aj ostatnú časť tela. Jahňatá ťaháme len vtedy, keď ovca tlačí, čím sa bahnenie veľmi uľahčuje.
Počas obdobia bahnenia musí byť v ovčíne stála služba počas celých 24 hodín. Po narodení jahniat ošetrovateľ týmto očistí nozdry a papuľku čistou utierkou, telo zbaví plodových blán a prestrihne pupočnú šnúru (má dosahovať 8-10 cm) a dezinfekčným prostriedkom ju zastrieka. Na tento účel sa veľmi dobre osvedčila ľahko dostupná jódová tinktúra, do ktorej sa pupočný pahýľ ponorí. Bahniciam sa má umyť vemeno teplou vodou a do osobitnej nádobky by sa malo vydojiť malé množstvo mledziva z obidvoch ceckov. Po týchto úkonoch je treba k bahnici priložiť jahňa aby ho “olízala”, čo má veľký význam z hľadiska vytvárania vzájomného kontaktu. Ak bahnica porodí viac jahniat, je zvlášť potrebné vytvoriť takýto kontakt medzi bahnicou a jahňatami, aby prijala všetky jahňatá. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy bahnica najmä pri viacpočetnom vrhu neprijme niektoré z jahniat a preto je nevyhnutné vyhľadať “náhradnú matku”. Obyčajne na tento účel sa hodia bahnice, ktoré porodili jedináčika približne v rovnakom časovom slede, alebo bahnice, ktorým jahňa uhynulo, resp. sa narodilo mŕtve. Ak takáto bahnica príjme jahňa odpadá veľa problémov s fixáciou bahnice, aby sa jahňa mohlo čím skôr napiť mledziva. V praxi je dokázané, že jahňa musí prijať mledzivo najneskôr do 3-4 hodín, inak je ohrozený zdravotný stav, ako aj vývoj jahňaťa. Dávka mledziva v prvý deň života je minimálne 8 g na 1 kg živej hmotnosti, pri 3-4 cicaniach by jahňa malo vypiť aspoň 200 gramov. V KÚ je nutné venovať pozornosť tomu, aby sa presne evidoval “pôvod” jahniat, najmä ak sú odchované náhradnými bahnicami, aby sa predišlo neskorším problémom pri zisťovaní paternity jedincov. Týka sa to najmä šľachtiteľských, šľachtiteľsko-experimentálnych, ale aj rozmnožovacích chovov, kde sa odchovávajú plemenné zvieratá.

O hmotnosti, životaschopnosti, často aj zvýšenej mortalite jahniat sa rozhoduje už počas gravidity oviec a tieto ukazovatele závisia do značnej miery od výživy bahníc počas uvedeného obdobia, najmä však od výživy, ktorú poskytujeme bahniciam v poslednej fáze gravidity. Od 4 mesiaca gravidity sa doporučuje kŕmiť bahnice okrem objemového krmiva aj jadrovými zmeskami, v dávke najmenej 0,3-0,4 kg na kus a deň. Bahnice kŕmené plnohodnotnou kŕmnou dávkou majú ťažšie jahňatá (3,5-4,5 kg), tieto sú životaschopné a ďaleko odolnejšie voči rôznym ochoreniam. Takéto bahnice produkujú dostatočné množstvo mlieka, ktoré zaručuje dobrý vývin jahniat aj z viacpočetných vrhov. Je len samozrejmé, že výžive bahníc sa musí venovať pozornosť aj v čase kojenia jahniat, kedy sa dávka jadrového krmiva má pohybovať na úrovni 0,5-0,7 kg na kus a deň, pričom u bahníc, ktoré mali viacpočetný vrh sa dávka jadrového krmiva má ešte zvýšiť.

Záver
Bahnenie vyžaduje od ošetrovateľa veľké pracovné úsilie, počas celých 24 hodín. Ovcu a jahňa po pôrode ošetríme a snažíme sa , aby sa jahňa čím skôr napilo mledziva, najneskoršie do troch hodín. Ak ovca jahňa neprijme, musíme ho dať náhradnej matke, resp. prikrmovať cumľom. V ovčíne vytvárame vhodnú klímu.

Technologické zariadenia pre ovce
Ustajnenie oviec
Ustajnenie oviec, ktoré je na najnižšej technickej a technologickej úrovni zo všetkých druhov hospodárskych zvierat sa rieši dvoma spôsobmi:
- Modernizáciou existujúcich objektov, ktoré doteraz slúžili na ustajnenie oviec, prípadne objektov, ktoré boli pre ovce určené z iných úsekov živočíšnej výroby. Tento spôsob je prijateľný, pretože umožňuje modernizovať a špecializovať chov a šetrí investície. Jeho efektívnosť sa prejaví v nízkych nákladoch na renováciu, čím sa znížia odpisy a zaťaženie na jednotku produkcie.
- Novou výstavbou komplexných špecializovaných fariem, a to buď naraz, alebo v etapách, podľa finančných možností podniku.
Zootechnické požiadavky na ustajňovacie priestory pre ovce
Z hľadiska zootechnických požiadaviek stavby pre ovce majú spĺňať tieto kritériá:
• vytvoriť optimálnu mikroklímu,
• v maximálnej miere umožniť mechanizáciu práce spojenú s kŕmením, napájaním a ošetrovaním oviec a s odstraňovaním maštaľného hnoja, a tým zvýšiť produktivitu práce.

Požiadavky na vzdušný priestor
Pre jednotlivé kategórie oviec sa počíta s týmto priestorom:
• na bahnicu s jahňaťom do odstavu 4,5 m3 (pri hlbokej podstielke mimo vrstvy hnoja),
• na jarku a škopa 3-3,5 m3,
• na jahňa vo výkrme 2,5-3 m3,
• pre barana 4,5 m3,
• plocha výbehov má tvoriť polovicu plochy ovčiarne.

Požiadavky oviec na podlahovú plochu
Ovce jednotlivých kategórií potrebujú nasledovnú podlahovú plochu:
• jalové a kotné bahnice 0,8-0,9 m2,
• bahnica s jahňaťom 1,2-1,3 m2, s dvojičkami 1,3-1,5 m2,
• jahnica alebo škop 0,5 m2,
• baran v skupine 2 m2,
• samostatne umiestnený baran 3 m2,
• jahňa do 6 mesiacov 0,40-0,45 m2,
• jahňa vo výkrme 0,35-0,40 m2,
• chovný baran do veku 1 roka 0,5-0,7 m2, vo veku nad 1 rok 0,8-1,0 m2.
V uvedenej ploche sú započítané aj plochy manipulačných priestorov. V letných prístreškoch sa pre ovcu počíta 0,4-0,5 m2, pre mladú ovcu 0,3-0,4 m2.

Požiadavky oviec na teplotu a vlhkosť
Na mikroklímu v ustajňovacích priestoroch majú ovce tieto základné požiadavky:
• ustajňovacie priestory majú byť suché, bez prievanu,
• teplota pre jahňatá v profilaktóriu 17-20°C (min. 16°C), pre ostatné jahňatá 10-12°C (min. 8°C), pre bahnice a ostatné ovce 8-10°C (min. 5°C),
• relatívna vlhkosť v profilaktóriu max. 80 %. opt. 60-75 %, pre ostatné jahňatá max. 95 %, opt. 60-80 %, pre bahnice a ostatné ovce max. 85 %, opt. 60-80 %,
• prúdenie vzduchu v profilaktóriu opt. 0,2 m za sekundu, pri ostatných ovciach optimálne 0,3 m za sekundu,
• optimálna teplota vody10-12 °C,
• koncentrácia CO2 max. 0,35 %, NH3 max. 0,0025 % a H2S max. 0,001 %.

Vytváranie skupín zvierat
Pre najlepšiu manipuláciu so zvieratami a dobrý prehľad o zvieratách sa vytvárajú skupiny , napr. do:
• 125 bahníc, pred bahnením má skupina bahníc 25 kusov, po obahnení do 25 kusov, do odstavu jahniat 50 kusov,
• vo výkrme jahniat sa vytvárajú skupiny po 100 jahniat,
• chovné barany v skupinách do 50 kusov, plemenné barany po 10 kusov.