referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľuboslava
Pondelok, 20. septembra 2021
Ochrana zvierat a produkcia potravín - Welfare a chov oviec
Dátum pridania: 02.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: cvondro
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 357
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 18.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 30m 50s
Pomalé čítanie: 46m 15s
 
Mechanizácia kŕmenia oviec
Vo väčšine starých stavieb sa ovce kŕmia ručne. Tento spôsob je namáhavý, neumožňuje ani miešanie krmív, a tak ich lepšie využitie. Okrem toho dochádza aj k tzv. zakrmovaniu rúna oviec, t.j. k znečisťovaniu rúna podávaním krmiva “cez hlavu”. Produktivita práce je tu nízka.  V rekonštruovaných ovčiarňach , príp. farmách je táto práca mechanizovaná. Druh mechanizácie závisí od vnútorného usporiadania ovčiarne. V neprejazdných ovčiarňach sa na dopravu krmív používa zabudovaná mechanizácia (vozíky na visiacej drážke, tzv. stacionárne linky, nadžľabové dopravníky), ktorá však nemusí vyhovovať, keď sa počas roka mení vnútorné usporiadanie, napr. oddelenie pre ovce s jahňatami, škôlky a pod.). V nových, prípadne v niektorých rekoštruovaných ovčiarňach sa krmivá dopravujú pomocou samozakladacích kŕmnych vozíkov alebo prívesov ťahaných traktormi.

Pri tomto spôsobe kŕmenia treba realizovať požiadavku, aby dĺžka kŕmneho žľabu stačila na kŕmenie všetkých zvierat naraz (pre 1 jahňa sa počíta20cm, pre jarku 25-30 cm, pre bahnicu 35-40 cm a pre barana 40-50 cm dĺžky kŕmneho žľabu). Tuto požiadavku treba akceptovať pri kŕmení oviec ad libitum, pretože pri samoobslužnom kŕmení oviec, ovce nežerú naraz ale postupne, takže počet kŕmnych miest je minimálny (až päťkrát menší). Jadrové krmivo sa môže podávať samozakladacím vozom. Jahňatá pri veľmi skorom odstave sa kŕmia tekutými mliečnymi náhradkami z napájacích automatov alebo z upravených vedierok s cumľami. Pri takomto kŕmení je produktivita práce vysoká, spotreba zmesi je však väčšia ako pri kŕmení z nádob, kde je zasa väčšia pracnosť a nižšia produktivita práce.

Napájanie oviec
V starších objektoch sa na napájanie oviec používajú kade, vane, drevené žľaby, nádoby z plastov a pod. Takéto napájanie je fyzický náročné, vzniká nebezpečenstvo infikovania vody a pri vylievaní zvyškov vody sa rozbahňuje podstielka. V rekonštruovaných ovčiarňach sa používajú samočinné napájačky, ktoré sú hygienické a nenáročné na fyzickú prácu.

Mechanizácia odstraňovania výkalov
Výkaly sa odstraňujú niekoľkými spôsobmi podľa riešenia stavby:
• V starých stavbách so svetlou výškou 3,5 m sa na vyhŕňanie hnoja používa buldozer s radlicou. Vyhrnutý hnoj sa nakladačom nakladá na prívesy, prípadne na nákladné autá alebo rozhadzovače maštaľného hnoja a odváža sa. Ak je pri ovčiarni nakladacia rampa, možno hnoj buldozérom vyhŕňať rovno na odvozové vozidlo.
• V stavbách so svetlou výškou nad 4,5 m možno hnoj nakladať nakladačom na vlečky v objekte a vyvážať.
• V objektoch, kde sú ovce ustajnené na celodennom stojisku, sa po odstránení roštovej podlahy vyhŕňa hnoj jednorázovo buldozérom s radlicou, alebo kontinuálne so zabudovaným zariadením, napr. šípovitou lopatou počas ustajnenia zvierat.
• Pri mechanizácii a odstraňovaní výkalov je najvhodnejší UNC – 060 s vidlami s pridržiavačom.

Hlavné druhy stavieb pre ovce a požiadavky na novú výstavbu
V chove oviec sa podľa koncentrácie, špecializácie, prípadne kooperácie výroby budujú a používajú popri starých, zväčša jednoúčelových stavbách najmä:
• ovčiarne na ustajnenie bahníc a jariek,
• odchovne jahniat na skorý odstav a profilaktóriá na veľmi skorý odstav jahniat,
• výkrmne jahniat,
• dojárne a syrárne pre stáda, v ktorých sa ovce doja,
• prístrešky na pasienkoch,
• na špecializovaných veľkofarmách sklady na krmivá, dielne, barančinec, striháreň, karanténa a pod.,
• administratívna budova so sociálnymi zariadeniami,
• ubytovňa pre pracovníkov,
• oplôtkové hospodárstva.

Ustajnenie bahníc a jahniat na odchov a na výkrm
Ustajnenie bahníc má základnú ustajňovaciu jednotku pre 500 bahníc. Je to prejazdná stavba s mechanizovaným kŕmením a odstraňovaním maštaľného hnoja. Rieši sa buď na hlbokej podstielke, alebo ako celoroštové ustajnenie. Najznámejšie typy sú MU 500, Polom 500. Produktivita práce je 500 bahníc na jedného ošetrovateľa. V objekte sa ovce kotia a odchovávajú sa tu najmä jahňatá, pričom sa ovčiareň rozdelí na koterce pre 50 kotných a 10-20 okotených oviec. Súčasne sa tu zriaďujú škôlky pre jahňatá.

Ustajnenie jahniat na odchov a na výkrm
Na ustajnenie jahníc a jahniat na výkrm, možno použiť objekty ako na ustajnenie bahníc, pričom v nich možno ustajniť 1000 jahničiek, 1000-1200 jahniat na výkrm alebo 500-700 jariek. Tam, kde sa ovce bahnia 3 krát za 2 roky, možno budovať aj špeciálne odchovne jahniat, v ktorých sa ustajnia chovné, alebo výkrmové jahňatá od veku 30-35 dní. Stavby sú prejazdné, stojiská prevažne celoroštové. Produktivita práce pri odchove a výkrme je aspoň 1000 jahniat.

Dojárne a centrálne syrárne
Tieto objekty sa budujú tam, kde sa používa dojacie zariadenie. Nadojené mlieko sa spracuje v centrálnej syrárni. Na jeden výrobník syra možno počítať na spracovanie 250 litrov ovčieho mlieka.

Prístrešky
pre mladé zvieratá v pastevnom výkrme sa spravidla budujú na vzdialených pasienkoch. Môžu byť stabilné alebo premiestniteľné. Používa sa v nich hlboká podstielka i rošty.

Ubytovne
pre ošetrovateľov sa budujú na vzdialených pasienkoch, a to buď stabilné, alebo prevozné, prípadne pojazdné. Ošetrovatelia sú v nich ubytovaní 5-6 mesiacov. Tieto ubytovacie priestory musia byť zo sociálneho a hygienického hľadiska na úrovni.

Požiadavky na novú výstavbu pre ovce
Ekonomika a efektívnosť výstavby je daná najmä: koncentráciou a špecializáciou chovu, ktorá závisí predovšetkým od krmovinovej základne, umiestnením výstavby na prístupných lokalitách blízko osídlenia s nízkymi nákladmi na inžinierske siete, využitím možnosti kooperácie, umiestnením farmy tak, aby zvoz krmív bol bez veľkých problémov a nákladov.

Prevádzkovo-organizačné predpoklady:
budovať univerzálne ovčiarne, vhodné na celoročné ustajnenie bahníc, ale aj jahniat, jariek a pod., v oblasti s nedostatkom slamy voliť celoroštové ustajnenie, voliť optimálne riešenie odpratávania maštaľného hnoja, ovce napájať zásadne so samočinných napájačiek, ovce strihať v ovčiarňach, ovce dojiť v dojárňach a mlieko spracovať vo vlastnej syrárni.

Chovateľské hľadiská:
vytvoriť ovciam priaznivú mikroklímu a prirodzené i umelé osvetlenie, pomer okien k podlahe je 1: 20, zabezpečiť primeraný priestor a plochu pre ustajnenie zvieraťa, zabezpečiť dostatok miest na kŕmenie a na napájanie, umožniť vnútorné členenie ovčiarne na vytváranie menších skupín zvierat,
ozabezpečiť potrebné výbehy.

Technické hľadiská:
podľa finančných možností budovať komplexy stavieb buď komplexne v celom rozsahu, alebo postupne po skončení čiastkových objektov, postupne zabezpečovať výrobu, voliť vhodné stavebné materiály, maximálne šetriť kvalitnú pôdu, rešpektovať hľadiská ochrany prírody, rešpektovať ochranné, bezpečnostné pásma.

Ochorenia z porúch vo výžive
• Akútne bachorové acidózy – vyskytujú sa po pastve a na strniskách s väčším množstvom nezobratých klasov, alebo po skŕmení väčšieho množstva obilovín. Po jednorázovom prijatí väčšieho množstva obilia, dôjde v bachore k jeho rýchlemu skvaseniu a tým k prekysleniu obsahu. Prejaví sa to silnou hnačkou, slabosťou a úhynom. Liečba má úspech len v ľahších prípadoch a prakticky spočíva v nálevoch roztoku sódy bikarbóny (nátrium bicarbonicum 100-200g).
• Ketózy gravidných oviec – vznikajú v poslednom období gravidity. Prejavujú sa otupenosťou, nechutenstvom, polihovním, bez zvýšenej telesnej teploty. Ochorenie vzniká u dobre živených oviec, ak sa ich výživa náhle zhorší, alebo u oviec nedostatočne živených. Zdá sa vznik podporujú predispozičné vplyvy. Ochorenie sa lieči podávaním propionátov a predchádza sa mu zabezpečením vyrovnanej výživy.
• Strnulosť jahniat (Svalová dystrofia) –vyskytuje sa u celkom mladých jahniat. Postihnuté kusy väčšinou ležia, neradi vstávajú, chôdza je ťažkopádna až strnulá, jahňatá sa rýchlo unavia, nakoniec vôbec nevstávajú. Ochorenie zisťujeme iba v chovoch, kde sú matky kŕmené nekvalitným krmivom, v ktorom chýbajú vitamíny a mikroprvky (vyplavené seno, nekvalitná siláž). Liečbu doporučuje veterinárny lekár. V prevencii sa osvedčilo podávanie prípravkov s vitamínom E a selénom gravidným matkám, ak nie je možné zlepšiť kŕmnu dávku.
Opatrenia na udržanie dobrého zdravotného stavu stáda
• Základnou požiadavkou je preventívna dezinfekcia a schopnosť chovateľa dosiahnuť dobrú hygienu chovateľského prostredia počas celého roka.
• Preventívnu dezinfekciu ovčína treba robiť dva krát ročne. Je spojená s vývozom maštaľného hnoja, s bielením a dezinfekciou ovčína.
• Ustajnenie má byť vzdušné, bez prievanu. Na bahnicu počítať 1,3 až 1,5 m2, pre chovné jahničky 0,5 – 0,8 m2 ustajňovacej plochy. Každá bahnica má mať miesto pri kŕmnom žľabe. Zabezpečiť priestor na škôlkovanie jahniat a na izoláciu chorých. Optimálna teplota 10 – 12 o C. nízka teplota a vysoká relatívna vlhkosť je zdrojom prechladnutia, kožných ochorení (svrab, hniloby paznechtov, vypadávanie vlny).
• Na napájanie môžeme používať drevené, plechové, plastové (automatické) žľaby, uložené po obvode ovčína nad úrovňou podstielky. Treba ich premiestňovať aby podstielka nepremokla. Vodu udržiavať v čistote. Denná spotreba pitnej vody je 3 – 6 litrov.
• Výbehy umiestňovať na slnečnú stranu. Nesmú byť mokré, rozbahnené a neošetrené (kríky, burina).
• Krmivo nesmie byť plesnivé, nahnité a zamrznuté (zažívacie poruchy, zmetanie). Minerálne a vitamínové doplnky pridávať podľa zloženia základnej kŕmnej dávky. Soľné lizy majú byť stále k dispozícii.
• Pastva má byť suchá (mokrade treba ohradiť a porast skosiť). Vodný zdroj má byť výdatný, zdravotne nezávadný, prístup k nemu spevnený (nerozbahnený). Pastvu treba priebežne ošetrovať, odstrániť plevelné rastliny, kríky, krtince a mraveniská. Nehnojiť košarovaním, podľa potreby hnojiť minerálnymi hnojivami. Dodržiavať zásady pastevnej techniky. Jahňatá pásť oddelene od stáda bahníc a nepásť na pasienkoch , na ktorých sa predtým pásli dospelé bahnice.
• Udržovať prísnu hygienu dojičov, najmä pri dojení a spracovaní mlieka. Poranené ruky, hnisavé zápaly u dojičov sú častým zdrojom infekcii a príčinou kontaminácie syra.
• Dodržiavať správnu manipuláciu s ovcami (zadusenie) pri chytaní a fixácii. Nechytať za vlnu a prednú končatinu. Ovce sa chytajú za zadnú nohu nad pätovým kĺbom. Mimoriadnu pozornosť venovať chytaniu gravidných oviec.

Abnormálne správanie
Komunikačným zmyslom oviec je zrak, sluch, hlasové prejavy. Úchylky hlasových prejavov, často sprevádzané pohybovými sktivitami, sú pozorované hlavne pri oddelení jedinca od stáda alebo pri deprivacii zvierat z nedostatku základných potrieb – vody a krmiva.

Potreby správania
Tretia trieda potrieb hospodárskych zvierat zahŕňa požiadavky na správanie. Zvieratá by mali mať možnosť prejaviť prirodzené, normálne správanie, ktoré je charakteristické pre daný druh v prostredí, ktoré zviera nijak neobmedzuje, s dostatkom pohybu, bez vyrušovania, s možnosťou pohodlného odpočinku na mäkkom podklade, v spoločenstve zvierat rovnakého druhu na dostatočne veľkom priestore. Pri hovädzom dobytku je takáto možnosť napríklad na pastve, alebo vo voľnom kotercovom ustajnení s bohatou podstielkou, či na hlbokej podstielke. V chove ošípaných je to tiež pastevný chov alebo ustajnenie v podstielanej maštali a možnosťou ísť kedykoľvek do mäkkého, bahnitého výbehu. Charakteristickým prejavom prirodzeného správania ošípanej je totiž váľanie v bahne a rytie v zemi. Keď jej to ustajnenie neumožní, napríklad v koterci s pevnou podlahou bez podstielky, je frustrovaná (sklamaná) a začne sa u nej prejavovať náhradné správanie. Tieto prejavy sú väčšinou škodlivé a nazývame ich tiež ako abnormálne správanie. Keďže sa toto správanie väčšinou často opakuje, nazývame ho aj stereotypným. Udáva sa, že abnormálne správanie je spôsobované tromi základnými príčinami:
a. vyrovnávanie sa s chudobným prostredím, ktoré obsahuje len minimálne stimulov (napríklad bezpodstielkový chov)
b. je to prejav vyvolaný trýznením
c. je to spôsob zabíjania času, keď sa zviera nudí

Najpodrobnejšie študované stereotypie hospodárskych zvierat sú hryzenie ohrád kotercov a boxov a vzájomné vyciciavanie.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Zdroje: I.Paška – Welfare chovu hospodárskych zvierat 1997 – str.13,15,18,19,79,80, doc.ing. M.Angelovičová, PhD. – prof. Ing. J. Bulla, DrSc. – Ochrana zvierat a produkcia potravín 2006 – str.7,8, www.argoporadenstvo.sk
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.