1.Alkohol vo všeobecnosti
Pri pití alkoholických nápojov si niektorí ľudia neuvedomujú, že neukoja iba smäd nápojom, ktorý im chuťovo vyhovuje, ale že si tým pestujú návyk na väčšiu alebo menšiu pravidelnú konzumáciu alkoholu. Ľudí, ktorí požívajú alkoholické nápoje, môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa toho, čo od týchto nápojov žiadajú:

Abstinenti vedia uhasiť smäd aj uspokojiť svoju chuť ktoroukoľvek tekutinou, čo neobsahuje žiadny alkohol, pretože požitie tejto drogy v minimálnom množstve odmietajú, nech už ich k tomu vedie akýkoľvek dôvod. Ak ide o zaradenie niekoho medzi abstinentov, dá sa povedať, že ide o titul síce znevažovaný, mnohými posmievaní, ale podľa medicínskych smerníc ťažko dosiahnuteľný. Abstinentom môžeme totiž nazvať len človeka, ktorý nepožil alkoholický nápoj v akejkoľvek forme a množstve najmenej po dobu troch rokov. Dá sa predpokladať, že dôsledných abstinentov je málo a ak sú, vyskytujú sa najčastejšie medzi deťmi do veku piatich až šiestich rokov. V tomto veku v najväčšom počte prípadov totiž končí aj abstinencia detí, pretože na základe iniciatívy niektorého konzumenta alebo pijana v rodine okúsi dieťa najskôr pivo, potom víno apod. Skôr či neskôr tak začína so systematickým chuťovým nácvikom na tieto nápoje. Väčšina z nás sa už v detstve či v mladistvom veku a menej už v dospelosti zaradí do veľkej rodiny konzumentov, ktorí od alkoholického nápoja chcú naozaj len tekutinu a chuť a až na nejakú zanedbateľnú výnimku ani vlastne nevedia, aké účinky na nervový systém má alkohol obsiahnutý v nápojoch. Teda dospelý konzument pije vhodný alkoholický nápoj vo vhodnom množstve vo vhodnom veku. Konkrétne ide o tretinu desaťstupňového piva alebo jeden deciliter vína po práci a po jedle, o „vylepšenie“ chuti čaju niekoľkými gramami rumu. Taký konzument nápoj vypije, uspokojí svoju chuť, ale pretože požil okolo 7 –10 g alkoholu, ktorý zdravé obličky vedia rozložiť ešte počas vstrebávania, t.j. behom jednej hodiny, alkohol sa v krvi prakticky neobjaví a neovplyvní tak nervovú činnosť. Do kategórie konzumentov patrí malé množstvo mužov, značné percento žien a bohužiaľ tiež veľké percento mládeže, ktorá by avšak mala zostať aspoň do osemnástich rokov v skupine abstinentov. Mnohí členovia skupiny abstinentov sa dostávajú najskôr občas a nakoniec definitívne do skupiny pijanov. Pijanom nestačia alkoholické nápoje ani ako zdroj tekutiny, ani ich neuspokojuje len ich chuť. Žiadajú si účinky alkoholu obsiahnutého v nápoji, žiadajú si alkoholickú eufóriu. Takého pocitu eufórie dosiahneme najrôznejšími spôsobmi, isteže najlepším je ten, keď tzv. pravú eufóriu dosiahneme prirodzenou cestou spojenou s menšou alebo väčšou námahou. Je však veľa ľudí, ktorí zistia, že pocity pravej eufórie sú spojené s príliš veľkou námahou, s osobným nepohodlím, a objavia, že taktiež rozpoloženie mysle im prinesie priemerná hladina alkoholu v ich krvnom obehu. Skonzumujú tak alkoholický nápoj nie pre ukojenie smädu, ale predovšetkým preto, aby pod vplyvom alkoholu – drogy – pocítili eufóriu, o ktorej sa domnievajú, že je bez akéhokoľvek rizika. Od tej doby, keď človek hľadá v alkoholickom nápoji zdroj eufórie, tj. príjemnú zmenu nálady, obveselenie, úľavu, odstránenie problémov a duševného napätia, zabudnutie apod., začína kratšia, dlhšia či dlhá cesta, počas ktorej sa z nevinného pijana môže vyvinúť a niekedy sa skutočne vyvíja ťažký, často aj tragicky končiaci človek závislý na alkohole.

Názov slova alkohol pochádza z arabského slova al – ka – hal, čo je označenie pre zvláštnu, jemnú látku. Chemicky sa jedná o číru, bezfarebnú tekutinu, ktorá má charakteristický zápach a pálčivú chuť s bodom varu 77°C a bodom tuhnutia 130°C.

2. Príčiny závislosti na alkohole
Niektoré spoločenské príčiny, ktoré vedú k zneužívaniu alkoholických nápojov ( a u niektorých ľudí aj k závislosti na alkohole v zmysle závislosti na alkohole ako chorobe):

1) Zbližujúci účinok alkoholu, ktorý v sebe nesie podceňované riziko pre niektorých jedincov.
2) Nedostatočná pripravenosť ľudí a inštitúcií na správne využívanie voľného času a nevhodná forma jeho trávenia, sprevádzaná konzumáciou alkoholických nápojov, predovšetkým u mladých ľudí.
3) Nedodržiavanie zákonných opatrení o používaní, resp. Podávaní alkoholických nápojov deťom, mladistvým, podnapitým apod.

K uvedeným spoločenským príčinám pristupujú príčiny alebo individuálne sklony, vedúce k návyku a nakoniec aj k závislosti na alkohole. Sú to:
1) Dôsledky nepriaznivého rodinného prostredia a nepriaznivých zážitkov v detstve, majúce za následok citovú nezrelosť a nevyrovnanosť jedinca (vyznačujúceho sa psychickou krehkosťou a zraniteľnosťou), sa uplatňujú aj voči alkoholu.
2) Výskyt zneužívania alkoholických nápojov u najbližších rodinných príslušníkov, predovšetkým u otca: jeho zlý príklad vedie skôr k napodobovaniu ako by odrádzal.
3) Skúsenosť, že nepríjemné stavy psychiky (úzkosť, napätie, neúspechy) sa dajú rýchlo a výrazne upraviť aj nie príliš veľkou dávkou alkoholu, ktorá však postupom času postupne stúpa.
4) Mimoriadna životná situácia, ktorú ako by alkohol pomáhal zniesť. Mimo uvedené možné príčiny má nesporný význam pri vzniku závislosti na alkohole aj výchova v detstve. Autoritárstvo vyžadovanie úspechu a priveľké moralizovanie predstavujú nenaplnenie potrieb detského citového života. Pri autoritárstve sa väčšinou jedná o veľmi prísneho otca a súčastne veľkým ochranným postojom matky. Tento nevhodný postoj pripravuje dieťa o pocit samozrejmej rodičovskej lásky, ktorá tak závisí len na poslušnosti dieťaťa. Autoritárstvo taktiež potlačuje postupné a včasné uspokojovanie potreby osamostatnenia a dieťa sa stáva bábkou rodičov. Výsledkom je silný pocit menejcennosti. Rodičia, ktorí vyžadujú od dieťaťa úspech, robia svoju lásku závislú na tom, ako je dieťa schopné uspokojiť svojimi úspechmi ich samoľúbosť. Ak rodičia vyžadujú také úspechy, pripravujú dieťa o potrebu vlastného zamerania a zaťažia ho cieľmi, ktoré vyvolili sami a ktoré sú často svojou dosiahnuteľnosťou nad schopnosti a inteligenciu dieťaťa. Rodičovské moralizovanie sa u dieťaťa prejaví silnými pocitmi viny a množstvom zábran. V dôsledku toho dieťa potlačuje akékoľvek prejavy agresie a tvári sa, že mu je všetko jedno, hoci tým vnútorne trpí. Svoju hlavnú úlohu vidí v tom, aby bolo dobré, aby si získalo a udržalo lásku rodičov. Pretože sú ich požiadavky veľmi vysoké, nemá dieťa pocit, že svojich rodičov skutočne uspokojilo. Z toho opäť pramení pocit podceňovania, pocit menejcennosti, hanblivosť, pocit osamelosti, ktorý v dospelosti u budúcich osôb závislých na alkohole vedie k zlému prispôsobovaniu sa v spoločnosti. Pôda pre rôzne návyky a teda aj pre návyk nadmernej konzumácii alkoholu je pripravená nesprávnou výchovou v detstve.

3. Vývojové štádiá závislosti na alkohole
I. štádium: Alkohol je (tu) drogou, ktorú si pijan buď sám ordinuje , aby potlačil nepríjemné psychické stavy, alebo aby (čo je najčastejšie) dosiahol v spoločnosti príjemný stav, náladu priblížil sa ľuďom alebo lepšie povedané svojím spolupijanom. Frekvencia abúzu alkoholu a dávky alkoholických nápojov behom času stúpajú (zvýšená tolerancia), zatiaľ však nedochádza k alkoholickej intoxikácii, len k subintoxikácii („špičke“)

II. štádium: Tolerancia na alkohol naďalej stúpa, dochádza najskôr k občasným, neskôr k stále častejším stavom opilosti, t.j. k alkoholickej intoxikácii. Pijan pije rýchlejšie, hlavne na začiatku požívania alkoholických nápojov a často prechádza od menej koncentrovaných ku koncentrovanejším nápojom. Okná sú v tomto štádiu skôr výnimkou.

III. štádium: Naďalej rastie tolerancia, okná už sú pre toto štádium charakteristické. Ak bol alkohol už skôr na perifériu záujmu, teraz sa sťahuje do centra pozornosti, ovláda človeka. V tomto štádiu už nie pijan, ale človek závislý na alkohole považuje schopnosť abstinencie za dôkaz svojej silnej vôle a začína vždy znovu a znovu piť s presvedčením, že „bude alkohol ovládať“. Pacient stráca kontrolu v pití. Táto zmena je trvalá, vyvíja sa od 6 do 12 mesiacov. Od tejto chvíle je pre závislého abstinencia oveľa jednoduchšia ako pitie s mierou, ktoré natrvalo už nikdy nedokáže. Často tak trvá dlhé roky, keď sa závislý usiluje o nemožné: piť s mierou a zvládať alkohol. Podľa skúseností trvá 5-10 rokov, než pacient prizná svoju porážku a uzná, že jeho problém vyrieši len trvalá abstinencia. To však len výnimočne dokáže sám, väčšinou potrebuje pomoc vo forme ambulantnej alebo ústavnej liečby.

IV. štádium: Má výrazný znak zníženej tolerancie na alkohol, čo znamená, že sa závislý opije častejšie (aj keď zďaleka nie vždy, keď siahne po alkohole), že sa opije ďaleko rýchlejšie, ako predtým a pri nevhodnej príležitosti. Jeho opilosť často trvá aj niekoľko dní a nezriedka závislý začína piť už od rána. Nie je divu, že sa potom dostavujú príznaky alkoholických psychóz, ako je delírium tremens a podobne.

Tieto vývojové štádiá sa vzťahujú na T Y P Y závislosti na alkohole, ktoré nazývame (podľa Jellinka):
Typ gama – tzv. anglossaský typ závislosti, ktorý sa vyskytuje v USA, Kanade, Škandinávii, ale z najväčšej časti i u našich závislých osôb. Jeho hlavnými príznakmi sú: zvýšená tkanivová tolerancia (schopnosť znášať určité látky) na alkohol a „strata“ kontroly v pití, napriek tomu je závislý schopný abstinovať.

Pre typ delta (pre tento typ sa vývojové štádiá nehodia) nie je charakteristická „strata“ kontroly, ale neschopnosť abstinovať. Pri prerušení prístupu alkoholu dochádza k odvykacím príznakov ďaleko výraznejšie než pri type gama. Nositeľ tohto typu nemusí byť nikdy opitý, ale taktiež nikdy triezvy. Tento typ je rozšírený hlavne v románskych krajoch, predovšetkým vo Francúzsku a v iných krajinách s veľkou konzumáciou vína. Gama a delta typ sa vyskytujú ako čisté typy málokedy, väčšinou sa jedná o kombináciu s prevahou jedného typu.

Typ epsilon vyhradil Jellinek spôsob abúzu nazývaný dipsománia. Zatiaľ sa jedná o najmenej preštudovaný typ abúzu. Najčastejšie ide o symptomatickú závislosť, ktorá naväzuje na iné duševné ochorenie (schizofréniu, manickú fázu cyklofrenie, progresívna paralýza, epileptické rozpoloženia).


Abúzus typu alfa označuje zo spoločenského hľadiska nedisciplinované pitie, ktoré môže jednotlivcovi spôsobiť spoločenské problémy, avšak nevykazuje progresiu, nevedie k strate kontroly, aj keď sa taký exces (vybočenie) opakuje. Pravý typ alfa predstavuje abúzus, ktorý trvá napr. 30-40 rokov, ale nevykazuje príznaky progresie, nestane sa nikdy predstupňom typu gama.

V abúze typu beta sa síce nevytvára ani psychická ani somatická (telesná) závislosť na alkohole, ale v priebehu dlhodobého abúzu dochádza k takým zdravotným komplikáciám, ako sú polyneuritidy (zápaly niekoľkých nervov), gastritídy (zápaly žalúdku) a cirhózy.

Pitie alkoholu:
Spoločenská zábava, liek, stimulátor, uspávadlo alebo choroba? Odstraňovač zábran, strachu a trémy? Je Majster alkohol (podľa Jacka Londona) skutočný majster a dostane nenápadne každú vyhliadnutú obeť? Alebo je to lacná náhrada jedla? Je horšia závislosť na hracích automatoch, drogách alebo sexe? Ako sa dá poznať závislý od alkoholu? Vyberá si, alebo pije všetko ?

DEFINÍCIA
Alkoholizmus znamená závislosť na alkohole. Táto závislosť môže byť najskôr psychická (odstránenie napätia, stresov, zlepšenie komunikácie a nadväzovania vzťahov), neskôr fyzická (metabolizmus organizmu sa dožaduje pravidelného prísunu alkoholu). Nadmerné požívanie alkoholu sa nazýva abúzus a najčastejšie súvisí s pravidelným (denným) pitím, zriedkavejšie s epizodickým (nárazovým). Závislosť na alkohole spôsobujúca rodinné a pracovné problémy sa považuje za ochorenie (číslo diagnózy: F 10) a vyžaduje ambulantnú, častejšie hospitalizačnú liečbu. Predpokladajú sa genetické predispozície k vzniku alkoholizmu najmä od biologických otcov.

EPIDEMIOLÓGIA
Spotreba alkoholu v SR v roku 1995 bola 7,9 litrov 100 % liehu na obyvateľa, spotreba v ČR bola najvyššia v roku 1997: 9,8 litrov čistého alkoholu na obyvateľa. Predpokladaný výskyt problémov súvisiacich s alkoholom je u hospitalizovaných pacientov 20 - 60 %. Ďalšie demografické a epidemiologické údaje o spotrebe alkoholu sú uvedené v časti odporúčané stránky.

METABOLIZMUS ALKOHOLU
Praktický celé množstvo (90 - 98 %) sa metabolizuje v pečeni oxidáciou na acetaldehyd enzýmom alkohol dehydrogenázou, a na acetát enzýmom aldehyd dehydrogenázou. Je známe, že Japonci (a iní obyvatelia Ázie) netolerujú alkohol pre mutáciu izoenzýmu aldehyd dehydrogenázy asi u 50 % obyvateľov. Disulfiram (Antabus) je liek, ktorý inhibuje aktivitu tohto enzýmu, čo sa využíva liečebne. Etanol dodáva telu energiu, a alkoholici často až 50 % kalórií dostávajú z alkoholu, čo spôsobuje nedostatok niektorých vitamínov a minerálií (tiamín) ako i látok, ktoré majú ochranný vplyv na pečeň. Priemerný muž metabolizuje 5-10 g etanolu za 1 hodinu, tieto hodnoty sú však individuálne. Predpokladá sa, že asi 10 % populácie má schopnosť rýchlo metabolizovať alkohol, čo sa prejavuje rýchlym návratom k normálnemu fungovaniu organizmu.