Správanie sa

Túto tému som si vybrala, z dôvodu môjho osobného záujmu o riadenie, delegovanie, taktiku, komunikáciu, úspech, motiváciu, osobnosť a vlastné presadenie sa.

Celkovo presadiť sa v „tomto svete“ a v dnešnej dobe je dosť náročné. Správať sa a presadiť sa je schopných už menej ľudí. „ Veľmi málo ľudí je schopných byť asertívnymi vo všetkých oblastiach svojho života. Niektorí sú asertívni doma, ale majú problémy v práci. Iným to ide v práci, ale nie sú schopní sa presadiť vo svojich osobných vzťahoch.“ (Lindenfieldová, 1995, s. 25).

Preto si osobne myslím, že nie je ľahké sa správať v daných situáciách presne ako si to situácia vyžaduje. Takto sa prejavuje istým spôsobom aj naša osobnosť, ktorú si formujeme rôznymi novými aspektami. Ďalšia naša vlastnosť a vycibrenie si našej osobnosti je umenie presvedčovať. Ľudia sa boja, alebo nevedia správne sformulovať svoj problém, názor, postoj. Tomu, aby sme povedali pár viet, predchádza príprava, spoliehanie sa na vlastnú skúsenosť, ako sa chováme v situácii, keď nás niekto osloví. Od neznámeho človeka, pýtajúceho sa na autobus až po „sektára“, ktorý nás núti stať sa jej členom. „Väčšine ľuďom robí problémy, keď majú vyjadriť svoj názor, alebo jasne formulovať osobné stanovisko.“ (Brockert, 1996, s. 69).

Avšak ľudia by si mali uvedomovať svoj prejav a názory. Takticky rozhodnúť a rozlíšiť pozitívne a negatívne taktiky je veľmi ťažké, ale dôležité, preto musíme rozpoznať taktiku a politiku na pracovisku, preto: „Taktizovanie je v každej organizácii nevyhnutné, ba priamo nevyhnutné. Je ale možné taktizovať konštruktívne a deštruktívne.“ (McKenna, McHenry, 1996, s. 36). Záleží to veľmi od komunikačných schopností manažéra. Umenie a chyby v počúvaní /naslúchaní/ sú napr. koncentrácia na prvú informáciu, nadradenosť poslucháča, prejav emócií a problémov poslucháča, rozptylovanie, skákanie do reči. Aktívne počúvanie pomáha vytvárať atmosféru jednania a budovania si vzťahov a získavania informácií.

„Umenie komunikovať je jedným z najdôležitejších atribútov manažéra.“ (Khelerova, 1995, s. 13). Na základe týchto atribútov sa človek prezentuje na verejnosti a v spoločnosti. Má svoju predstavu /víziu/, jasnú budúcnosť. „Vízie vytvárajú motiváciu, podnecujú fantáziu, usmerňujú našu energiu, koncentrujú zdroje vďaka ktorým pracujú i naše neuvedomelé rezervné sily.“ (Echterová, 1996, s. 55) Napr. uchádzač o zamestnanie by mal postupovať účelovo t.j. zamestnávateľa osloviť, upútať, zapôsobiť, aby bol na uchádzača zvedavý, vzbudiť záujem, informovať zamestnávateľa o podstatných veciach, prednosti oproti iným uchádzačom, odbornú prax a komplexné náležitosti.

„Uchádzač je človek, ktorý kamsi „chodí“, aby propagoval svoju osobu a uplatnil svoje znalosti a schopnosti.“ (Farda, 1996, s. 25). Tieto znalosti a schopnosti môže prejaviť na pracovných poradách. Identifikácia a realizácia prípravných krokov je nevyhnutná pre každú poradu, ktorá má byť úspešná. Záleží od prípravy programu porady. „Porady sú zvolávané z určitého dôvodu, majú splniť svoj cieľ. Začať a skončiť včas a nabiť ľudí energiou.“ (Kemp, 1996, s. 21). Správny prístup k pracovníkom a účelovo delegované úlohy a výber úloh, ktoré majú byť delegované jednotlivým podriadeným by mali byť využívané a používané efektívne. „ Má príslušná osoba čas plniť dané úlohy, je schopná danú úlohu splniť, je kvalifikovaná, spoľahlivá, je ochotná prijať novú zodpovednosť.“ (Tepper, 1996, s. 35).

Pre zvýšenie záujmu o danú úlohu by mal správny manažér ovládať rôzne motivačné techniky napr.: vypestovať si návyky nezbytné k pozorovaniu, identifikovať individuálne a kolektívne potreby a ciele, aplikovať spôsoby ako tieto potreby a ciele uspokojiť. „Posledné zmrazenie miezd a obmedzovanie stavu zamestnancov spôsobili, že väčšina sestier sa cíti prepracovaná, podhodnotená.“ (Miskell, Miskell, 1996, s. 48). Táto situácia sa dá udržiavať určitý čas t. j. dočasne. Niektorí pracovníci po čase prehodnotia svoju situáciu a význam svojej práce. Stanovia si svoje priority, pri ktorých zistia, že už ich väčšina situácii v práci demotivuje. Z čoho vznikajú rôzne situácie a postoje k práci. Napr. dočasne sa zdá, že vzostup v povolaní má význam, ale po určitom čase to nie je pravda. „Také časové okolnosti a trendy môžu vaše úspechy relativizovať.“ (Schwalbe, Schwalbe, 1995, s. 12).