referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Žaneta
Pondelok, 1. júna 2020
Organizačné štruktúry
Dátum pridania: 31.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kengurka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 407
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 12m 10s
Pomalé čítanie: 18m 15s
 
Organizácia sa používa na označenie objektu, ktorého základnými prvkami sú ľudia. Organizácia vo význame atribútu vyjadruje vlastnosť organizovaných objektov, teda mieru a kvalitu ich vnútorného usporiadania. Organizačnou časťou takto chápanej organizácie je stupeň organizácie objektu alebo činnosti. Stupeň sa môže pohybovať od úplnej dezorganizácie, chaosu po absolútnu harmóniu a poriadok.

Organizácia sa používa aj vo význame usporiadanie, štruktúra organizácie alebo inštitúcie. Je pre ňu charakteristické členenie organizovaného celku na prvky, časti, ktoré sa vo vzájomnej spojitosti zúčastňujú na plnení cieľov celku. Organizácia v tomto význame sa vysvetľuje ako statický jav, ako zloženie objektu.

Organizácia v aktívnom význame vyjadruje proces usporadúvania, t.j. organizovanie. Základný zmysel súvisí s činnosťami, ktoré predstavujú rozdielne etapy vývinu systémov a ich cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň organizovanosti. Organizácia sa chápe ako komplexný systém, to znamená, že je to otvorený systém, ktorý je v interakcii so svojim okolím a štruktúrovaný sociálno-technický systém, ktorý má ciele, štruktúru a procesy. Organizovanie ako manažérsku funkcia má zabezpečiť premenu plánov na činnosť. Poslaním organizovania je stanoviť úlohy ľudí, ktorí vo vymedzenej oblasti práce a v čase zabezpečujú potrebné činnosti v záujme plnenia cieľov organizácie. Využíva výhody deľby práce a koordinácie činností a vzťahov ľudí, ktorí ich vykonávajú. Cieľom organizovania je dosiahnuť čo najvyšší stupeň organizovanosti systému. Z tohto hľadiska organizovanie súvisí s dvomi etapami vývinu systémov:
1. s vytváraním nového systému, t.j. s prvotným vytváraním organizácie,
2. s pretváraním už fungujúceho systému, t.j. zdokonaľovanie existujúcej organizačnej štruktúry a jej procesov.

Organizačná štruktúra je množina prvkov a vzťahov medzi nimi. Prvkom je určitá ucelená časť organizácie. Útvar má vymedzenú funkciu, právomoci a zodpovednosti a je prepojený vertikálnymi a horizontálnymi väzbami s inými útvarmi.

Podľa toho, či sa útvary zaoberajú výkonnými činnosťami alebo riadením, rozoznávame organizačnú štruktúru:
- riadeného systému, t.j. výkonnej sféry,
- riadiaceho systému, t.j. riadiacich orgánov a riadiaceho aparátu.

Pri tvorbe organizačnej štruktúry sa riešia dve otázky:
- organizačná diferenciácia činnosti,
- organizačná integrácia činnosti.

Diferenciácia znamená, že celková úloha sa rozčlení a jednotlivé útvary sa stávajú zodpovednými za vykonávanie zverených činností. Je to segmentácia systému na podsystémy. Je to proces, v ktorom sa úlohy organizácie ako systému presúvajú dovnútra na jednotlivé podsystémy. Vertikálna diferenciácia činností znamená vertikálnu deľbu práce, vytvára hierarchiu a počet úrovní riadenia.

Horizontálna diferenciácia je prejavom horizontálnej deľby práce a súvisí s rozpätím riadenia, teda s počtom pracovníkov podriadených jednému vedúcemu.  Integrácia je proces, ktorý zabezpečuje jednotu úsilia podsystémov organizácia pri plnení jej celkovej úlohy. Nazýva sa zjednocovaním, koordináciou činností.

Východiská tvorby organizačnej štruktúry - vytvárajú sa hierarchické štruktúry, ktoré majú spravidla tvar pyramídnych OŠ. Základňu tvoria pracovníci. Ich nadriadení sú riadiaci pracovníci. Nad nimi je menšia skupina riadiacich pracovníkov vyššej úrovne riadenia. Na vrchole pyramídy stojí vrcholový vedúci pracovníci. Podľa počtu hierarchických úrovní rozlišujeme tieto typy OŠ:
- širokú a nízku OŠ – menší počet riadiacich stupňov a väčší počet podriadených útvarov každému vedúcemu,
- vysokú a štíhlu OŠ – väčší počet stupňov riadenia, menší počet útvarov podriadených každému vedúcemu.

Typy organizačných štruktúr:

Sú závislé tak od druhu útvarov, ktoré sú v podniku, ako aj od vzťahov medzi nimi.

1. líniová OŠ – je charakteristická tým, že sa dodržiava zásada podriadenosti nižších útvarov jednému zodpovednému vedúcemu. Robotníkom v dielni je jediným nadriadeným majster. Majstrom v prevádzke je jediným nadriadeným vedúci prevádzky. Vedúcim prevádziek v závode je jediným nadriadeným riaditeľ závodu. Forma:vyznačuje sa centralizáciou a jednoduchou podriadenosťou. Táto forma vychádza z tradície výstavby štátnej správy. Jej organizácia je nasmerovaná na vrchol hierarchie. Dôležité pracovné predpisy sú písomne predkladané nižším úrovniam. Minimálny počet mítingov a konferencií. Je vhodná pre organizácie s mimoriadne stabilným okolím.

2. funkčná OŠ – podstatou je, že je budovaná na diferenciácii odborných funkcií riadenia, ktoré sa zabezpečujú špecializovanými odbornými útvarmi. Špecializované odborné útvary majú rozhodovaciu právomoc a sú nadriadenými útvarmi výkonným pracoviskám. Každé výkonné pracovisko má súčasne niekoľko nadriadených útvarov, z ktorých každý ho usmerňuje v rámci svojej špecializácie. Vedúci výroby riadi všetky pracoviská z oblasti výroby (odbyt, údržby).

3. líniovo-štábna OŠ – vznikla kombináciou dvoch predchádzajúcich typov OŠ, s využitím predností každej z nich. Základom systému riadenia v podniku je líniové riadenie, ktoré zabezpečujú línioví vedúci so svojimi líniovými útvarmi. Na výkon odborných činností sa vytvára skupina špecializovaných útvarov – štáb. Jeho úlohou je poskytovať odborné rady, služby... Je známa z vojenských organizácií. Nemôže o všetkom rozhodovať jediný šéf (alebo zbor šéfov).  Cieľom je zlepšenie rozhodovania pomocou poradných zborov – štábov. Základom je líniová štruktúra, odbornosť riadenia sa zabezpečuje vytvorením štábu. Štábne útvary nemajú rozhodovaciu právomoc, vypracovávajú len podklady pre líniového vedúceho. Rozhodnutie môže vydať len líniový vedúci. Štábne útvary sa vytvárajú na všetkých stupňoch riadenia.

4. cieľovo-programové OŠ – považujeme ich za moderné typy OŠ, zaraďujeme k nim:
- projektová OŠ – v rámci existujúcej organizácie sa vyčlení určitá skupina pracovníkov – tým, vytváranie týmov je účelové, napr. na riešenie určitej úlohy v oblasti výskumu, vývoja.
- maticová OŠ – je charakterizovaná svojou pružnosťou a prispôsobivosťou útvarov na riešenie konkrétnych situácií v podniku. Má tvar matice. Maticová organizácia pozostáva: z líniových útvarov (ktoré riadia podriadené pracoviská), funkčných útvarov (ktoré zabezpečujú špecializované oblasti), z projektových útvarov (ktoré vznikajú pre projektové úlohy). mnohostranná podriadenosť. Cieľom je zjednotiť úsilie rozličných odborníkov na riešení určitej úlohy (projektu). Pracovníci - dvojitá podriadenosť (aj materským aj vedúcemu projektu).

Produktová – je charakteristická mnohostrannou podriadenosťou.
Divizionálna – zameranie na objekt, jednoduchá podriadenosť, autonómia divízií.

Jednoduchá organizačná štruktúra
Jednoduchá organizačná sa používa v malých alebo začínajúcich podnikoch. Sú to podniky s malým počtom zamestnancov, podniky, ktoré vyrábajú úzky sortiment produktov.  K jednoduchým organizačným štruktúram radíme líniovú OŠ.

Vývojovo je líniová organizačná štruktúra najstarším typom. Z hľadiska rozhodovacej právomoci je dôsledne monocentrická. Je zložená zo štruktúrnych jednotiek s priamou rozhodovacou právomocou. Každá štruktúrna jednotka je zodpovedná za plnenie určitej sústavy cieľov a úloh riadených štruktúrnych jednotiek. Jej typickým príkladom je podnik, ktorý pozostáva len z líniových útvarov a nemá žiadne špecializované odborné útvary. V tomto prípade sa sústreďujú všetky manažérske funkcie v rukách líniového vedúceho, ktorý vykonáva okrem svojich líniových funkcií aj špecializované odborné funkcie – evidenciu, kontrolu akosti atď., resp. komplexne riadi zverený líniový útvar. Každý líniový vedúci rozhoduje o všetkých otázkach, ktoré sa týkajú ním riadeného celku a súčasne zaň zodpovedá svojmu bezprostrednému nadriadenému. Základnými princípmi líniovej organizačnej štruktúry sú: jednota vydávania príkazov, pohyb informácií a riadiaceho pôsobenia prísne po línii administratívnej podriadenosti, vymedzené hranice kontroly. S rastom podniku, ktorý má len líniové útvary, sa zväčšujú jeho ťažkosti, ktoré vyplývajú z toho, že väčší podnik vyžaduje mnoho špecializovaných riadiacich prác. Je nemysliteľné, aby všetky tieto práce poznali a dokonca vykonávali pracovníci líniových útvarov. Preto sa tento typ OŠ uplatňuje len v malých podnikoch.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Organizačné štruktúry SOŠ 2.9583 3146 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.