Proces manažmentu je vlastne riadiaci systém v dynamike uskutočňovaný v rámci určitej organizačnej štruktúry riadiaceho systému. Môžeme ho chápať ako fungovanie činnosti orgánov, útvarov, pracovníkov vykonávajúcich manažérske funkcie v súlade s cieľmi, princípmi a zásadami manažmentu, pričom sú využívané rozličné metódy a prostriedky na jeho realizáciu. Proces manažmentu je integrácia rôznych činností, a ktoré riadiaci systém plní v rámci jednotlivých funkcií manažmentu v rozhodovaní v informačnom procese. Riadiaci systém tvorí organickú jednotu procesu a organizačnej štruktúry manažmentu. Hlavný cieľ celého systému riadenia personálu spočíva vo vytváraní podmienok pre efektívne plnenie podnikateľskej koncepcie podniku, ako aj jeho právnych a sociálnych povinností voči zamestnancom.

Riadiť ľudí znamená uvedomovať si, že prichádzate do styku s jednotlivcami s vlastnou osobnosťou, schopnými rozvíjať sa. Schopnosť počúvať, komunikovať s ľuďmi je základom personálneho manažmentu.

V procese riadenia dochádza k stretu subjektu riadenia /to je to čo alebo kto riadi/ a objektu riadenia /to je to čo alebo kto je riadený/. Na začiatku tohoto procesu je stanovenie cieľov a úloh. Ukončuje sa vyriešením, respektíve splnením zadaných povinností. Riadiace rozhodnutie by malo byť okrem iného, hlavne pružné a dynamické aby sa zabránilo nechceným situáciám. Umenie riadiť spočíva vo využívaní kladov, eliminovaní a odstraňovaní záporov.

Štýl riadiacej práce je vlastne používanie istých zásad, prostriedkov a metód riadenia, zásluhou ktorých činnosť vedúceho pracovníka dostáva osobitný charakter. Štýly riadenia sa môžu rozdeľovať podľa rôznych kritérií:
1. kto riadi
2. riadenie čím
3. riadenie podľa čoho
4. aké riadenie
5. ako sa riadi
6. odkiaľ sú poznatky

Forma subjektu riadenia:
- individuálna

Tento štýl, resp. Forma je podmienená osobnosťou riadiaceho pracovníka a vyznačuje sa: konkrétnosťou a pohotovosťou v rozhodovaní, včasnou a presnou informovanosťou, objektívnosťou v prístupe k riešeniu problémov, starostlivosťou o dobré vzťahy medzi ľuďmi, atď. Výrazným kladom je šanca na vysokú flexibilnosť procesu riadenia, jeho dynamickosť a podnikateľskú úspešnosť. Vznikajú však aj riziká z neuropsychickej záťaže subjektu riadenia /jednotlivca/, z precenenia vlastných síl, z možnosti uplatnenia autokratického diktátu, z nevhodného výberu a prípravy subjektu riadenia na riadiacu činnosť v určitých konkrétnych podmienkach.

- skupinová
- kolektívna
- tímová

Tieto formy riadenia sa vzájomne prekrývajú, pričom v každom konkrétnom prípade prevažuje jedna alebo druhá forma.

Jeden z typov spoločenského riadenia je aj riadenie sociálnych systémov. Škola alebo iná vzdelávacia inštitúcia je zložitým sociálnym systémom.

Riadiaca činnosť v sociálnych systémoch je výraznejšie zložitejšia než v technických systémoch /objekt je stroj/. Stroj je riadený podnetmi, ktoré pôsobia prostredníctvom receptorov na výkonové orgány stroja – efektory /brzdy automobilu/. Väzby medzi receptormi a efektormi sú dané pevnou konštrukciou či programom.

Ak je objektom človek, sú podnety prijímané receptormi /zmyslami/, ovplyvnenými schopnosťami objektu vnímať, v súlade s predstavou subjektu riadenia. Tu vzniká prvé nebezpečie deformácie podnetu. Podnet je ďalej odovzdaný receptormi do vedomia človeka, kde je zaregistrovaný a určitým spôsobom akceptovaný a prípadne doplnený – vzniká druhé nebezpečie deformácie vonkajšieho podnetu. Vedomie – rozhodovacie centrum vydá nakoniec povely výkonným orgánom /efektorom/. Pričom, ako je vidieť na schéme, realizujú sa medzi vedomím, receptormi a efektormi vnútorné spätné väzby. Človek ako objekt má zabudovaný prirodzene vlastný sebaregulačný systém, ktorý môže priniesť ďalšie nebezpečie deformácie podnetu.
Je teda zrejmé, že riziko nezhody medzi podnetom riadiaceho subjektu a odozvou /správaním, jednaním/ riadiaceho objektu je v sociálnych systémoch značné a je potrebné s ním počítať a snažiť sa ho minimalizovať.

Účinnými predpokladmi v tomto prípade sú:
- právna formulácia podnetu,
- kvalifikačný rast subjektu a objektu,
- vhodná stimulácia rešpektujúca motivátory objektu.

Pre úspešné riadenie v sociálnych systémoch je dôležité si uvedomiť tieto zvláštne črty riadiacej činnosti:
- riadenie vzhľadom k rozsiahlym variantom faktorov riadenia u objektov je natoľko zložité, že subjekt nemôže mať len formálnu právomoc riadiť, ale musí mať odborné a morálne predpoklady – musí byť syntézou profesie a umením riadiť,
- spätná väzba medzi objektom a subjektom má charakter kontroly, pričom realizácia podnetov subjektu si vyžaduje racionálnu komunikáciu, ale aj interakciu medzi subjektom a objektom,
- riadený objekt nie je právny vykonávateľ vonkajších podnetov, ale podľa vlastných kvalifikačných predpokladov si väčšiu alebo menšiu časť podnetov určuje aktívne sám .

Možno teda konštatovať, že riadením v sociálnych systémoch rozumieme riadenie ľudí, teda činnosti smerujúce k vyvolaniu činnosti iných ľudí, a to činnosti odpovedajúce zámerom a cieľom, ktoré stanovil riadiaci subjekt. V uvedenej oblasti sa zameriame na teóriu riadenia výchovy a vzdelávania. Problematika riadenia školstva je typom spoločenského riadenia. Ako už bolo zvýraznené obsahuje riadiace stupne: centrálny, stredný, základný a riadiace oblasti: riadenie pedagogické, personálne, právne, ekonomické. Podľa objektov sa riadenie školstva štrukturuje na riadenie rôznych typov škôl a školských zariadení. V tomto zložitom sociálnom systéme má dominantné postavenie pedagogické riadenie, ktoré sa prelína riadením školstva vo vertikálnom i horizontálnom smere.

Legislatívu pedagogického riadenia tvoria rezortné zákony a príslušné vykonávacie predpisy. Jeho organickou súčasťou je odborný, metodický a informačný servis, ktorý zabezpečujú riadiace subjekty na rôznych úrovniach. Obsahom pedagogického riadenia je vzájomné pôsobenie subjektov a objektov riadenia, ktorého podstatou je zdokonaľovanie riadiacich činností, vzťahov a prostriedkov v súlade so zákonitosťami jeho vývoja, utváranie zodpovedajúcich podmienok s cieľom dosahovať v školách a v školských zariadeniach optimálne výsledky vo výchove a vzdelávaní.

Uskutočňuje sa pomocou prostriedkov, z ktorých sú najdôležitejšie najmä legislatívne usmerňovanie, pedagogicko-organizačné riadenie, odborné a metodické usmerňovanie a ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov. Legislatívne usmerňovanie sa vykonáva zákonmi, vyhláškami, smernicami a inými záväznými predpismi všeobecného alebo rezortného charakteru. Za ich realizáciu v riadiacej praxi zodpovedajú zo zákona vedúci pracovníci príslušných organizácií. Pedagogicko-organizačné riadenie vykonávajú príslušné riadiace subjekty na rôznych stupňoch riadenia prostredníctvom vlastnej riadiacej činnosti, ku ktorej patrí napr. inšpekčná činnosť, návrhy na legislatívne zabezpečovanie fungovania školstva apod. Odborné a metodické usmerňovanie je súbor organizačných, metodických, informačných a poradenských aktivít zameraných na usmerňovanie a poskytovanie pomoci pri zabezpečovaní pedagogického procesu. Vykonáva sa spravidla prostredníctvom:
- ústredných orgánov štátnej správy a ústredných rezortných inštitúcií,
- regionálnych orgánov štátnej správy a samosprávy a odborno-metodických zariadení,
- riaditeľa školy alebo školského zariadenia,
- pedagogicko-odborných, metodických, samosprávnych a iných orgánov školy alebo školského zariadenia.

Ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov sa zabezpečuje a realizuje v zmysle vyhlášok MŠ SR.

Riadiaca činnosť by mala byť predovšetkým cieľavedomá. Ak má riadenie viesť k cieľu najkratšou a najefektívnejšou cestou, malo by byť plánovité. Znamená to určenie časového priebehu, výber prostriedkov a metód, rozvrhnutie úloh pre jednotlivcov a skupiny, ktoré sa pri plnení úlohy zúčastňujú.

Racionalizácia riadenia vyžaduje sebazdokonaľovanie a vylúčenie stereotypov. Vytvára predpoklady pre lepšie využívanie informácií, pracovných prostriedkov i podmienok, ale najmä ľudskej energie – optimalizuje pracovný proces. Racionalizácia vo výchovno-vzdelávacom pôsobení, kde prebieha činnosť ľudí, sa javí kľúčovou. Z toho vyplýva, že nestačí nájsť racionálne riešenie úlohy, ale treba zabezpečiť racionálnu činnosť objektu riadenia – človeka v práci. Vo všeobecnosti sú následným odrazom napr. trvalé návyky k pracovnej disciplíne presnosti, dochvíľnosti, zodpovednosti a spoľahlivosti.

Nemenej dôležité je zosúladenie /integrácia, kooperácia a koordinácia/ činností všetkých objektov a subjektov, ktoré sa podieľajú na plnení určitej úlohy. Vhodnou motiváciou možno rozvíjať ich iniciatívu a tvorivosť.

Humanizácia riadenia reflektuje k otvorenosti a kultivovanosti pracovných i ostatných medziľudských vzťahov. Predstavuje proces sebarealizácie a rozvoja osobnosti, úzko súvisí s uplatnením samosprávneho princípu riadenie. Je predpokladom efektívnosti riadenia, tvorivej komunikácie, pozitívnej motivácie, základom tvorivej pracovnej atmosféry na pracovisku.

Jedným z predpokladov kvalitnej práce školy a pedagogickej tvorivosti je uplatňovanie zásady odbornosti, ktorá súvisí so správnou personálnou prácou. Jej dôsledkom je, že v škole vyučujú kvalifikovaní, dobre odborne pripravení pedagógovia.

Správnym uplatnením zásad riadenia vo všeobecnosti, i pedagogického riadenia, sledujeme utvorenie vyváženého stavu v systéme, ktorý riadime.
Pedagogické riadenie, tak ako iný proces riadenia, predstavuje súbor riadiacich činností, operácií a výsledkov. Od ostatných druhov riadenia sa odlišuje v rozdielnej hodnotovej orientácii, ktorá spočíva vo výchove ľudí. Výskumy potvrdzujú, že je tým efektívnejšie, čím sú humánnejšie vzťahy medzi jeho aktérmi. Jeho prioritou sú výchovno-vzdelávacie ciele.

Pedagogické riadenie sa uskutočňuje formou dialekticky spojených zložiek: diagnostickej, projekčnej a realizačnej.
Diagnostická zložka riadenia plní v ňom funkciu poznávaciu, informačnú, hodnotiacu i kontrolnú.
Projekčná zložka plní v riadení funkciu cieľotvornú, plánovaciu ale i prognostickú.
Realizačná zložka riadenia má výkonný charakter.

Pedagogické riadenie sa uskutočňuje prostredníctvom priameho a nepriameho riadenia. Priame riadenie sa vykonáva uplatňovaním zákonov, všeobecne platných právnych predpisov, učebných plánov, osnov a štandardov, formou príkazov, nariadení a odporúčaní. Jeho účinnosť je nízka ak sa vedenie obmedzuje iba na príkazy bez zainteresovania a kooperácie spolupracovníkov. Nepriame riadenie stimuluje pracovníkov k optimálnym výkonom vnútornou motiváciou a formovaním spoločnej hodnotovej a cieľovej orientácie pracoviska.

Odbornosť pedagogického riadenia posilňuje riaditeľ školy i správnym personálnym riadením školy tým, že zabezpečuje odbornosť vyučovania a sústavným ďalším vzdelávaním pedagogických pracovníkov vytvára predpoklady pre rozvoj ich pedagogickej tvorivosti.

V rámci procesu pedagogického riadenia má racionalizácia a demokratizácia pracovných postupov, ale najmä humanizácia medziľudských vzťahov, predovšetkým pedagogický význam, pretože napomáha kultivovaniu práce všetkých subjektov i objektov riadenia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Druhy riadiacich činností