Môj výber inscenačnej metódy, bol na základe preštudovania metód vzdelávania dospelých. V porovnaní so situačnou metódou vzdelávania dospelých je nedostatkom tejto metódy jej statickosť. Daná situácia sa nezmení, i keď sa v diskusii ukáže snaha či potreba vplývať na ne alebo ich transformovať. Preto je pochopiteľná snaha vytvoriť dynamické metódy, v ktorých by študenti, vzdelávaní mohli vplývať na zmenu situácie, alebo sa ich dokonca priamo zúčastňovať. Takouto metódou je inscenačná metóda.

Inscenačná metóda je vzdelávacia metóda vyššieho inovačného stupňa, ktorej základom je riešenie problému prostredníctvom cvičenia simulovaných situácií. Inscenačné metódy sa od iných metód odlišujú dramatickým prezentovaním problémovej situácie, lebo účastníci vzdelávacieho procesu sami hrajú úlohu zainteresovaných na riešení problému zúčastnených osôb. Preto sa inscenačné metódy často používajú i v diplomacii.

Pri iných vzdelávacích metódach sa usiluje rozličným stupňom aktivity vzdelávaného subjektu priblížiť riešenie problémových situácií skutočnému životu. Nie vždy sa však podarí, aby sa účastník vzdelávania stotožnil s mienkou väčšiny, aby si nové myšlienky osvojil aktívne, v primeranom rozsahu a v potrebných súvislostiach.

V inscenačnej metóde ide o viac, lebo účastník vzdelávania nemôže zostať pasívny, musí aktívne „hrať“ svoju úlohu, a utvárať tak súlad medzi myslením, konaním a cítením. Správanie vzdelávaného subjektu nie je len prejavom jeho osobnosti, ale odráža aj situáciu, do ktorej sme ho prostredníctvom inscenácie vmanipulovali. Aby dosiahol tento stav, musí byť zvolená reálna téma, ktorá vytvára dostatočný operačný priestor na rozvoj individuálnych stratégií.

Podstatou inscenačných metód je teda vzdelávanie prostredníctvom simulovaných situácií, pričom sami účastníci vzdelávacieho procesu sú protagonistami inscenácie, majú pridelené úlohy a požadujeme od nich, aby hrali skutočné úlohy osôb, ktoré v inscenácii vystupujú. Inscenačné metódy dávajú neobyčajne veľký priestor rozvoju osobnosti účastníkov vzdelávania, lebo umožňujú v širokej škále interpretácií posudzovať, ako sa stavajú k riešeniu problémov, ako sa vedia vcítiť do svojich úloh, ako spájajú svoje myslenie s konaním, ako vystupujú v úlohe, ako argumentujú, ako vedia rozhodovať, aké nástroje používajú v dialógu, v myšlienkových procesoch a pod.

Inscenačné metódy dovoľujú do detailov pochopiť hĺbku medziľudských vzťahov, prístup k riešeniu problémových situácií, ale navyše umožňujú cvičiť sa v intelektuálnych zručnostiach vhodného správania, prístupu k iným aktérom prostredníctvom konkrétneho konania, či v zámerne navodených problémových situáciách, alebo /a to je cennejší variant/ v skutočných prípadoch, ktoré zinscenoval život.

Inscenačné metódy môžeme zaradiť do výchovno-vzdelávacieho procesu vtedy, ak sú splnené tieto požiadavky:
-scenár zodpovedá realite života a rieši problémové situácie, ktoré nie sú hypotetické, ale sa bežne vyskytujú,
-téma utvára dostatočný priestor na rozvoj individuálnych stratégií v právaní aktérov inscenácie,
-účastníci vzdelávania sú vhodne motivovaní práve na aktívne vystupovanie a hranie úlohy v inscenácii
-každý aktívny aktér inscenácie musí mať istotu, že jeho interpretácia úlohy v inscenácii bude ostatnými účastníkmi prijatá tolerantne a aj pri slabšom hereckom prejave nebude nikto nikomu na posmech.

Inscenačné metódy možno rozdeliť na niekoľko skupín podľa rozličných kvalifikačných kritérií. Najbežnejšie:
a. Delenie inscenačných metód podľa didaktického cieľa
b. Delenie inscenačných metód podľa metódy realizácie inscenácie
c. Delenie inscenačných metód podľa počtu účastníkov inscenácie

a. Kritériom delenia inscenácií je úloha, ktorú chceme aby sa vzdelávaný subjekt naučil riešiť. Cieľom vzdelávania je aktívne osvojenie správnych metodických postupov pri riešení problémových situácií.
Inscenácie môžu byť zamerané na osobu jedného aktéra, ktorý sa musí naučiť právne rozhodovať v konkrétnej situácii. Cieľom je osvojenie istej techniky správania, konania, vystupovania, argumentovania, rozhodovania jednotlivca v konkrétnom postavení, teda v známej profesii.

Štruktúrna inscenácia predstavuje vnútorne jednoducho členený metodický útvar, ktorý sa opiera o vopred pripravený scenár. Realizuje sa pravidla len v jednej väčšej skupine účastníkov vzdelávania. Úspešná realizácia štruktúrnej inscenácie vyžaduje dokonalú a vopred dobre premyslenú prípravu, ktorú možno zabezpečiť len veľmi starostlivým štúdiom skutočných prípadov, odpozorovaných z reálneho života a z praxe. Prípravu, realizáciu a hodnotenie štruktúrnych inscenácií možno rozčleniť na niekoľko fáz.

1. Príprava inscenácie:
Lektor pripraví a premyslí cieľ, obsah, postup a časový plán inscenácie.
V predprípravnej etape sa lektor musí oboznámiť s celým vzdelávacím programom účastníkov vzdelávania, musí najmä dobre poznať obsah doterajších lekcií prípadne sa oboznámiť aj s metódami vzdelávania, ktoré použili pedagógovia na predchádzajúcich lekciách. Ďalej musí poznať profesionálne záujmy účastníkov vzdelávania, ich odbornú úroveň i osobné vlastnosti. Musí zvážiť, či sa využitím inscenačnej metódy dosiahne očakávaný výchovno-vzdelávací efekt. Je vhodné aspoň stručne sa oboznámiť s mikrosociológiou celej skupiny a zvážiť najmä pedagogicko-psychologické predispozície a predpoklady tých aktérov, ktorých hodlá lektor poveriť hraním úloh.

V rámci príprav venuje lektor pozornosť technickej stránke realizácie. Dobre pripravená miestnosť s primeraným zariadením, istou izoláciou od vonkajších rušivých vplyvov zlepšuje predpoklady úspešnej realizácie vzdelávacieho programu.
Ťažisko prípravy je v napísaní scenára určeného pre všetkých účastníkov lekcie, ale najmä pre hlavných protagonistov.
Podobne ako pri situačných metódach je vhodné uvádzať zadanie situácie prostredníctvom filmového záznamu. Ide spravidla o krátku scénku, vhodne vybranú z repertoáru divadiel, alebo napísanú na tento účel. Je to veľmi sugestívna forma prezentácie zadania a podľa našej praxe je to aj najlepšia, najdostupnejšia a najlacnejšia forma úvodu lekcie.

2. Potrebné materiály:
Projektor pre ukážky z filmových záznamov, poprípade tabuľu

3. Čo robí lektor a čo účastníci:
Lektor v úvode vysvetlí princíp inscenačnej metód, jej organizáciu a upozorní na predpoklady úspešnosti, ale aj na možné úskalia neúspechu. Požiada všetkých účastníkov lekcie o aktívnu spoluprácu. A to býva niekedy hlavným problémom najmä u dospelých ľudí, lebo každý má svojský postoj k inscenáciám. Vhodná atmosféra je základným predpokladom úspešnosti lekcie. Lektor sa usiluje presvedčiť najmú tých účastníkov vzdelávania, ktorí majú absolútne negatívny postoj k „herectvu“. Týmto účastníkom sa zdá aktívna účasť na hraní úlohy dehonestujúca, neobvyklá a narúšajúca ich spôsob existencie v kolektíve. Ďalší účastníci sa stavajú k inscenácii inertne, akoby z nadhľadu, a neprejavujú aspoň spočiatku nadšenie pre túto metódu. V každom kolektíve však možno nájsť aj talentovaných „hercov“ s jednoznačne kladným prístupom k inscenácii. Ide len o to, aby sa ich prirodzený herecký talent spájal aj s odbornými predpokladmi.

Uvedené metódy vzdelávania hospodárskych pracovníkov, žiaľ, ochudobnené o výchovnú zložku sa používajú s úspechom už mnoho rokov aj pri výchove manažérov v USA. Nikoho netreba nútiť do tejto formy vzdelávania, lebo skôr či neskôr sa všetci účastníci presvedčia o vhodnosti tejto metódy, nájdu si k nej pozitívny vzťah a sú prekvapení, aké výsledky možno dosiahnuť.

Po získaní vhodných aktérov z celej skupiny pristúpi lektor k praktickej realizácii štruktúrnej inscenácie. Vhodným spôsobom prezentuje východiskovú situácie. Najčastejšie je to jednoduchý text, ktorý má inštrukčný charakter. Po určitom čase, keď sa všetci účastníci lekcie oboznámia s prípadom, rozdá lektor vybraným aktérom bližšie pokyny o tom ako majú v inscenácii postupovať. Účastníci inscenácie o svojich úlohách navzájom nehovoria. Je výhodné, ak isté úlohy preberajú pracovníci, ktorí sú nútení podobné úlohy vzhľadom na svoju profesiu denne riešiť. Na pokyn lektora začne inscenácia prebiehať formou priamej demonštrácie medzi účastníkmi, ktorí hrajú svoje úlohy a v nich demonštrujú svoje vlastné prístupy, postoje, výsledky myšlienkových procesov, spôsoby myslenia a usilujú sa na scéne čo najvernejšie zobraziť správanie živých postáv reálneho sveta. Miera prežívania a konania každého aktéra je kritériom stotožnenia vlastného konania s konaním „herca“. Ostatní účastníci vzdelávania ako nezaujatí pozorovatelia pozorne sledujú vývoj riešenia problémovej situácie. V závere lekcie, teda pri jej vyhodnotení, prejavia svoj názor a kriticky analyzujú správanie svojich kolegov v demonštrovanej situácii. Niekedy sa ani pri najväčšom úsilí lektora nepodarí dobre zrealizovať inscenáciu. Aktéri sa nezžijú s úlohou, zaskočí ich tréma, nepodarí sa zabezpečiť primeranú rezonanciu u partnerov.

Bezprostredne po inscenácii poďakuje lektor členom inscenačnej skupina za ich „herecký“ prejav a pristúpi k vyhodnoteniu inscenácie. Na hodnotenie vplýva aj celkový „umelecký dojem“, čo je vlastne nová poloha v celom hodnotiacom procese. Treba zdôrazniť, že pri hodnotení akcentujeme predovšetkým obsahovú stránku inscenácie, vlastná organizácia vzdelávacieho procesu nesmie odvádzať pozornosť aktérov vzdelávania.

Vo výchove a vzdelávaní dospelých musíme každého aktéra hodnotiť veľmi citlivo, uvážlivo a taktne Priebeh hodnotenia závisí od úrovne inscenácie a je výhodné, ak prvé hodnotenie vykonajú najprv aktéri inscenácie. Lektor môže diskusiu podporiť otázkami zameranými najmä na sociálne dôsledky správania aktérov a partnerov v hre. Do diskusie sa po aktéroch zapoja pozorovatelia a opäť taktne vyjadria svoje názory. Lektor starostlivo stráži, aby miera kritických poznámok a pripomienok nevyprovokovala neprimeranú reakciu aktérov. U dospelých ľudí je prirodzené, že si najmä v takejto, pre nich dosť neprirodzenej situácii ani neuvedomujú svoje nedostatky a radšej ich pripisujú objektívnym príčinám alebo kolegom. Hodnotenie je komplikované práve tým, že jeho predmetom je nielen obsahová stránka inscenácie, ale aj realizácia inscenácie, teda istý druh hereckého prejavu.

Inscenačné metódy na rozdiel od problémových a situačných metód vzdelávajú dospelých ľudí nielen v technike riešenia problémov, ale umožňujú podrobne oboznámiť vzdelávaný subjekt s praktickým konaním, s mechanizmami myslenia, právania, konania, precítenia prípadu a s utváraním vhodnej atmosféry spolupráce. Inscenačné metódy dovoľujú bohatosťou svojich foriem pristupovať k riešeniu problémových situácii viacdimenzionálne a riešiť ich z rozličných pohľadov.

Inscenačné metódy používame len v takom kolektíve účastníkov vzdelávania, ktorí už majú istú prax v technike vzdelávania prostredníctvom metód vyšších inovačných stupňov. Inscenačné metódy zaraďujeme vtedy, ak chceme zavŕšiť určitú tematickú oblasť vo vzdelávaní a demonštrovať formou praktickej ukážky nadobudnuté vedomosti a získané intelektuálne zručnosti. Inscenačné metódy umožňujú dospelým praktikou formou ukázať, ako možno nadobudnuté poznatky využiť v praxi.

Dobrá príprava lekcie s inscenačnou metódou je oveľa náročnejšia na čas ako iné, doteraz uvádzané metódy. Dokonalá príprava scenára, premyslenie úloh jednotlivých protagonistov, variantné mutácie činnosti jednotlivých skupín, to všetko vyžaduje od lektora veľa času, veľa prípravy a námahy. Je to vlastne práca porovnateľná s prácou autorov divadelných hier, televíznych inscenácií alebo iných problémových dramatických útvarov. Zvládnuť techniku dialógu, dokázať vyvolať dramatické napätie a navyše realizovať celok s ľuďmi, ktorí nepoznajú ani základnú abecedu hereckého prejavu, to je práca nesmierne komplikovaná a náročná.

Aj napriek uvedeným ťažkostiam inscenačné metódy naučia dospelých ľudí najmä v riadiacich funkciách správne riešiť problémy, diskutovať, a obhajovať svoje stanoviská, kolektívne spolupracovať pri riešení problémov, uvedomovať si riziko nesprávneho rozhodovania a nakoniec, správne, rýchlo a spravodlivo rozhodnúť. Vo vzdelávacom procese možno "cvične" rozhodovať bez rizika a negatívnych dôsledkov. Prax je však iná a nikomu nedovolí beztrestne chybne rozhodovať a nesprávne riadiť zverený úsek. Osoby trénované prostredníctvom inscenačných metód nadobudnú isté sebavedomie, ale najmä väčšiu istotu pre výkon funkcie, v ktorej teba prijímať podobné rozhodnutia. Nadobúdanie skúseností v skrátenom a simulovanom cykle výučby umožňuje účastníkom získať vyššiu kvalifikáciu vo svojom povolaní. A dnes potrebujeme stále viac pracovníkov, ktorí túto úlohu zvládnu kvalifikovane, zodpovedne a čestne.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk