referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matúš
Sobota, 21. septembra 2019
Agent Orange (Oranžová smrť z Neratovic)
Dátum pridania: 02.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: whack
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 334
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 
Desiatky zamestnancov Spolany Neratovice pracujúcich na novej výrobe chlororganických herbicídov začínajú pociťovať únavu, slabosť a bolesti nôh. Niektorí trpia nespavosťou, potením, bolesťami hlavy a úbytkom váhy. Nad lícnymi kosťami objavujú nenápadné čierne bodky, komedóny. Tie sa šíria až na ušné boltce, šiju, chrbát, hruď a genitálie. Okrem komedónov sa začínajú objavovať cysty. Mimoriadne veľké na tvári a na penise, v najhorších prípadoch je postihnutá koža celého tela. Obsah cýst sa začína rozkladať, čo vedie k odpornému zápachu. Chorí sú znetvorení. Trpia duševnými a sexuálnymi poruchami. Na svoje okolie pôsobia otrasným dojmom. Lekári sa márne snažia bojovať s úpornou chorobou, ale sú takmer bezmocní. Až v roku 1968 je výroba v Spolane konečne zatvorená. Ľudské tragédie však pokračujú dodnes. Príčina má meno "dioxín".

V roku 1965 začala Spolana Neratovice výrobu valorovaného herbicídu skrátene označovaného "2,4,5-T". V roku 1968 po tom, ako postupne ochorelo 80 zamestnancov, sa Polana rozhodla výrobu zastaviť. V tej dobe sa nevedelo, že príčinou tragédie boli dioxíny, ktoré vznikali pri výrobe ako nechcený vedľajší produkt. Tri zamorené budovy museli byť uzatvorené. Aj keď sa to všetko stalo vlastne už v minulom storočí, dva zo zamorených objektov čakajú vystavené slnku, dažďu a mrazu dodnes na svoj osud. Ukrývajú tony výrobkov, surovín a medziproduktov, ktoré predstavujú nebezpečenstvo a ich technický stav sa zhoršuje. Navyše stoja neďaleko brehu Labe, v záplavovom pásme. Hladina podzemnej vody je len dva metre pod podlahou a podľa chemických analýz je aj táto voda zamorená viacerými veľmi toxickými látkami. Podľa expertov z Greenpeace ide o jedno z najviac dioxínmi zamorených miest na svete. Každý rok je niektorá časť Českej republiky postihnutá povodňou. Keby také záplavy, aké v roku 1997 postihli Moravu, prišli na Labe, došlo by k ekologickej katastrofe s nepredstaviteľnými následkami. Už 50-ročná voda na Labe by zaplavila areál Spolany, a teda aj objekty zamorené dioxínmi. Čo by sa asi dialo na toku Labe, kam by dioxíny a ďalšie veľmi nebezpečné látky povodeň zaniesla? Chátrajúce budovy sa ale povodne možno ani nedočkajú. ich železobetónovú konštrukciu rozožiera hrdza. Železné časti konštrukcie pučia a trhajú svoj betónový obal. V jednej z budov sa už zrútila časť strechy a do zamorenej miestnosti prší. Na niektorých miestach začala praskať železobetónová stena.

Je 4. máj 2001. Na prístupových cestách do Spolany stoja policajné hliadky a kontrolujú každého, kto chce prísť k závodu. Pozvaní novinári sa pred hlavnou bránou čudujú, prečo nesmú ísť ďalej autom, musia ísť peši. Tentokrát však v Spolane nedošlo k žiadnej havárií, čo sa tu stáva pravidelne, neunikol ani jedovatý chlór, ani vinylchlorid. To len Greenpeace tu stavia symbolickú protipovodňovú hrádzu z vriec s pieskom, aby upozornili verejnosť a médiá na nebezpečenstvo. Vedenie podniku sa ale Greenpeace obáva natoľko, že požiadalo o policajnú ochranu závodu. Tlačový hovorca Spolany Josef Joska novinárom tvrdí, že akcia je zbytočná a že Greenpeace nebezpečenstvo dioxínov príliš zveličuje. Podnik vraj budovy zabezpečil a dioxínové zamorenie sa chystá odstrániť. Pretože verejnosť by štúdiám analyzujúcim riziká dioxínov pre zdravie ľudí a životného prostredia nerozumela, Spolana ich verejnosti neposkytne. Okresná hygienická stanica v Mělníku, Česká inšpekcia životného prostredia, Fond národného majetku a Ministerstvo životného prostredia nielenže odmietajú štúdie zverejniť, ale nedovolí do nich ani nahliadnuť. Vzniká logická otázka - prečo?

Ak vravia predstavitelia Spolany pravdu, mali by štúdie podporiť ich slová a rozptýliť obavy verejnosti. Čo je za tým tajnostkárením? Že by stámilióny z Fondu národného majetku pre firmu, ktorá získa objednávku na likvidáciu zamorenia? Alebo obava z nevítanej publicity, ktorá bude pre Spolanu zlou reklamou? Akcie Greenpeace však už vyvolali záujem médií a obyvateľov z okolia. Úsilie Spolany a úradov utajiť výsledky štúdie povzbudzuje snahu tieto výsledky získať. Keď má Greenpeace konečne kľúčové pasáže štúdia v rukách, potvrdzujú sa tie najčiernejšie obavy. V utajovanej rizikovej analýze sa okrem iného uvádza: "Bolo zistené enormné potenciálne riziko ohrozenia zdravia ľudí plynúce zo zisteného stavu kontaminovaných budov."; "Riziko je také významné, že bezodkladne vyžaduje realizovať sanančné opatrenie." Navyše v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami sa situácia zhoršuje: "Ide o ekologickú záťaž, ktorá patrí aj z celosvetového hľadiska medzi najväčšie." Závery expertov platených Spolanou sú jasné a zrozumiteľné. Ale čas uteká a nebezpečenstvo rastie.

Šesť rokov po dioxínovej havárii v Spolane sa zamorené objekty otvárajú. Dnu vstupujú vojenský experti na toxikológiu s dýchacími prístrojmi a v nepriedušných skafandroch. Nesú so sebou klietky s králikmi, aby zistili, aké nebezpečné je vdychovať dioxínmi kontaminovaný vzduch. Prvý králik hynie siedmy deň po pokuse. Jeho pitva ukazuje tukovú degeneráciu pečene sprevádzanú krvácaním. Ostatné králiky čaká podobný osud. Tie boli vpustené do priestorov bývalých šatní zamestnancov. Najnovšie analýzy expertov ukazujú, že aj viac ako 30 rokov po ukončení nebezpečnej výroby sú koncentrácie dioxínov v Spolane stále obrovské.

Americká armáda bojuje spolu s vojakmi Južného Vietnamu proti komunistickým jednotkám, ktoré podporuje Sovietsky zväz, Čína a ďalšie štáty socialistického bloku. Hustá džungla poskytuje komunistickým partizánskym oddielom dokonalé úkryty pred útokmi amerických vojsk. Vojna v džungli sa pre Američanov stáva peklom. Preto sa rozhodnú použiť chemické postreky, ktoré džunglu zničia a nepriateľov tak pripravia o úkryt. Stovky lietadiel rozprašujú nad Vietnamom milióny litrov defoliantov, ktoré v krátkej dobe zbavujú stromy všetkého lístia. "Najslávnejšiemu" z týchto postrekov sa hovorí Agent Orange a je to zmes chlorovaných herbicídov 2,4-D a 2,4,5-T. Druhý menovaný prostriedok vyrába aj Polana. Československý komunistický režim ho vyváža prostredníctvom podnikov zahraničného obchodu do Vietnamu, kde z neho na amerických leteckých základňách vzniká Agent Orange, "Oranžový agent". Postihnutí sú nielen robotníci a technici zo Spolany, ale aj tisícky amerických vojakov, hlavne pilotov a personálu na leteckých základňách a taktiež státisíce Vietnamcov. A to všetko v dobe, keď československé deti v školách medzi sebou zbierajú po korune na pomoc vietnamským deťom trpiacim vojnou - tým deťom, ktorým na hlavy padá "Oranžový agent" zamorený superjedovatými dioxínmi vyrobenými v Neratoviciach.

Bývalá vietnamská džungla je dnes polopúšťou zamorenou dioxínmi. Americkí a vietnamskí vojenskí veteráni trpia na rakovinu, cukrovku a rodia sa im postihnuté deti. "Oranžový agent" je takmer nesmrteľný. James Bond, slávny agent 007 s právom zabíjať, si potrpí na rýchle autá, krásne ženy a odvážne činy. "Oranžový agent" sa preslávil svojou trpezlivosťou a nesmiernou zákernosťou. Ticho číha už viac než 30 rokov zavretý na brehu Labe. Ukrýva sa v barakoch, ktoré sa začínajú rozpadať, a čaká na svoju šancu.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.