referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gertrúda
Štvrtok, 19. mája 2022
Mars a jeho výskum
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 76
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 881
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 5m 40s
Pomalé čítanie: 8m 30s
 

Ich malé rozmery naznačujú, že môže ísť o atsteroidy zachytené gravitáciou Marsu.

Fyzikálne charakteristiky planéty Mars
Planéta:
Rovníkový priemer 6787 km
Polárny priemer 6752 km
Hustota 3940 kg/m3
Hmotnosť 6,942. 1023 kg
Perióda rotácie 24h 37m 23s
Úniková rýchlosť 5,0 km/s
Albedo 0,15
Sklon rovníka k rovine dráhy 25°11‘
Priemerná teplota povrchu 220 K
Gravitačné zrýchlenie na povrchu (Zem = 1) 0,38
Obežná dráha:
Veľká polos 1,534 AU = 227,9. 106 km
Excentricita 0,0934
Sklon dráhy 1°51‘
Siderická obežná doba 686,980 dňa
Priemerná obežná rýchlosť 24,13 km/s
Mesiace 2
Najvýznamnejšie zložky:
atmosféryoxid uhličitý (95,32%), dusík(2,7%), argón (1,6%), kyslík (0,13%), oxid uhoľnatý (0,07%), vodná para (0,03%)
· ďalšie zložky atmosféryneón, kryptón, xenón, ozón




Výskum Marsu
Marsu sa v poslednej dobe dostáva veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto červenej planéte. Samozrejme aj v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne odsúdili na zánik. Na Marse sa však nachádza voda v polárnych čiapočkách, kedysi dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku , či v minulosti nemohol na Marse predsa len život existovať, i keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnoho krát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom na rok 2016. Americký odborníci pôvodne predpokladali, že by sa už v roku 1973 mohli uskutočniť najzložitejšie a najnákladnejšie výpravy k Marsu. Keď vedenie NASA taký cieľ v roku 1968 schválilo, všeobecne sa očakávalo, že na záver programu Apollo prídu k slovu v 80. rokoch pilotované lety na Mars, avšak administratíva prezidenta Nixona tieto ambiciózne a veľmi náročné projekty predložené v roku 1969 odmietla - zostal z nich iba projekt raketoplánu Space Shuttle a nakoniec program letov bezpilotných sond Viking zostal jediným prostriedkom, ktorý sa mohol uplatniť pri výskume Marsu. Tento projekt sa konal až v roku 1976. Svojím rozsahom sa program Viking nedal s ničím zrovnávať. Dve zväčšené verzie sondy Mariner 9 mali robiť chemický rozbor pôdy i atmosféry, pátrať po vzorkách života vo vzorkách pôdy odobratých mechanickou rukou, vysielať bežné rutinné vedecké údaje o počasí pomocou meteorologických prístrojov, sledovať seizmickú činnosť a vysielať stereoskopické farebné zábery z kamier krútiacich sa okolo svojej osi o celých 360 stupňov.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.