Absolútnu prednosť mal prípadný objav akejkoľvek i tej najjednoduchšej formy života, pretože to celkom určite zaručovalo možnosť ďalších výprav na Mars i v budúcnosti. Sondy Viking boli oveľa zložitejšie ako ostatné sondy vyslané na Mars. Všetku činnosť sond riadili palubné počítače, ktoré pracovali s blokmi inštrukcií a povelov vyslaných vopred z riadiaceho strediska. V každej časti sondy (orbitálnej i pristávacej) boli preto dva autonómne riadiace počítače.


Najznámejšie lety na Mars
28.11.1964Mariner 4 (USA). Prvý úspešný prelet Marsu 4.7.1965, na Zem vyslala 21 snímok.
20. 8.1975Viking 1 (USA) Orbiter/lander, okolo planéty krúžil od 19.6.1976 do roku 1980.Pristávací modul sondy pracoval na povrchu Marsu od 20.7.1975 do roku 1980. 9. 9.1975Viking 2 (USA) Orbiter/lander, orbiter krúžil okolo Marsu od 7.8.1976 do roku 1987, lander na povrchu Marsu od 3.9.1976 do roku 1980. Dohromady orbitery a lendery Viking 1 a Viking 2 vyslali na Zem vyše 50 000 snímok. 4.12.1996Mars Pathfinder (USA) Lander vybavený samohybným roverom/robotom, pristál na Marse 4.7.1997. 11.12.1997Sonda Mars Global Surveyor krúži okolo Marsu. Zoznam použitej literatúry:
Parandowski, Jan: Mytológia, Bratislava, Tatran,1980, 359s.
Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí, Bratislava, Mladé letá, 1980, 488s.
Veľká detská encyklopédia, Praha, Cesty, 1997, 480s.
www.stránkynášhovesmíru.sk.