Štedrá zem rodí hrozno. Hrozno sa mení na víno. Víno príma tvar džbánu. Tieto prvky sa spojili a vzniklo Modru. Mesto, ktoré vyrástlo medzi výbežkami Karpát. Mesto, ktoré je osudom Ľudovíta Štúra. Remeslo, ale aj vkus si tu ľudia odovzdávajú z generácie na generáciu. Archeologické vykopávky svedčia o tom, že ľudia spracúvavali hlinu už v 14. a 15.storočí.
Hlinu pred tým niež príma tvar treba zvláčiť. Tvaruje sa na hrnčiarskom kruhu, aby sa ľahšie tvarovalo, pri tvarovaní sa zvlhčuje. Stvrdnutá hlina sa namáča do bielej glazúre. Glazúra sa skladá z ortoklasu. Aby glazúra stala lesklou a tvrdou, treba ju vypáliť. Laboratórne testy zaručujú, že použitá glazúra zodpovedá ľudovej výtvarnej tradície.
Žiadny vyrobený výrobok ne je unáhlený. Okrem vázy a džbánov robia aj taniere. Typickým výrobkom ľudovej keramike sú čutori, vznikajú odlievaním vo formách. K najkrajším výrobkom patria obrie váži. Každý výrobok vyrobenej v mestom družstve nesie značku, je to známa mestská veža a symbol hrnčiarstva. Turova pec uľahčuje prácu a dodáva keramike konečnú podobu. Ostávajú však, miesto aj pre výtvarníkov a maliarov. Keramika to nie je len spracovaná hlina, je to aj ľudové tradície ozdobený povrch. Kresby sú väčšinou ľudové, ktoré maliar stretáva vo svojom okolí.
Keramika vyrobená v Modre nie je známa len na Slovensku, ale aj v celej Európe. .