Alexander Dumas st., francúzsky spisovateľ (1802-1870)

Alexander Dumas st. cestoval svojho času po Rusku a cesta ho zaviedla až do Tbilisi, vtedajšieho Tiflisu. Zašiel do kníhkupectva, ktorého majiteľ bol natoľko pozorný, že zaplnil celý výklad i všetky police výlučne Dumasovými knihami.
A kde máte ostatné knihy? – zaujímal sa spisovateľ.
Tie sú, prosím, predané, - s úsmevom odpovedal kníhkupec.

Na prvom predstavení dámy s kaméliami Dumasa ml. bol prítomný aj jeho otec Dumas st. počas celého predstavenia sa tak nadchýnal, až sa ho istý kritik spýtal:
Ste autorom tejto hry?
Viac! Som autorom autora!

Alexander Dumas st. dostal raz vznešenú návštevu. Zavítal k nemu knieža Lichtenberg so žiadosťou o autogram. Pohotový Dumas mu ho dal v tejto forme:
„Potvrdzujem príjem 25 fliaš pravého Chateau Armagnac z pivníc Jeho Výsosti kniežaťa Lichtenberga.
Alexander Dumas“
Zaskočenému knieťažu nezostávalo nič iné ako poslať Dumasovi to, čo bolo na potvrdenke.

Na otázku „Prečo znásilňujete históriu?“ Alexander Dumas st. odpovedal:
Aby som s ňou mal krásne deti!

K Alexandrovi Dumasovi st. prišli vyberať na dobročinné účely. Spisovateľ siahol do vrecka a daroval im jeden frank. Páni rozpačito poďakovali; spýtali sa, kde býva jeho syn Dumas mladší.
Býva o poschodie vyššie, ale teraz nie je doma. Ukážte listinu, vybavím to za neho.
Podali mu papier a s napätím čakali, koľko daruje za syna. Dumas zobral pero, zamyslel sa a za svoje meno pripísal: ...a syn.

Alexander Dumas st. dostal list od priateľa, ktorý mal veľmi nečitateľný rukopis.
Dumas mu odpovedal:
„Milý môj! Ďakujem ti za list. Teším sa, že sa vrátiš do Paríža a list mi prečítaš.“

Alexander Dumas st. trávil raz prázdniny v Bougogne, kde si kúpil neobyčajne dobré víno.
Vydrží to víno? – spýtal sa vinohradníka. Ten sa poškrabal na hlave a zamyslene odpovedal:
Pán Dumas, u vás? To by som sa naozaj čudoval!

Arthur Conan Doyle, anglický spisovateľ (1859-1930)

Anglický spisovateľ detektívnych románov Arthur Conan Doyle bol ako zarytý špiritista pevne presvedčený o tom, že sa možno zhovárať so zosnulými.
Raz sa ho spýtali, prečo ešte nenavštívil kolegu, ktorý už dlhší čas ležal v nemocnici. Doyle odpovedal:
Zajtra ta určite pôjdem.
To už bude neskoro, - varovali ho. – Váš priateľ pravdepodobne neprežije túto noc.
No tak sa s ním pozhováram budúci týždeň.

Raz čakal Doyle na vlak. Predavač kníh mu ponúkal rozličné knihy, ale stále počul tú istú odpoveď:
Čítal som.
Nakoniec predavač vytiahol akúsi knihu a povedal:
Túto ste určite nečítali. Je to posledné dielo Conana Doyla o špiritizme. Len včera vyšla.
Máte pravdu, - odvetil spisovateľ. – Nečítal som ju.
Ja som ju iba napísal.