Alexander Veľký, kráľ macedónsky (356-323 pred n. l.)
Kráľ Alexander Veľký raz kritizoval piráta pre jeho nečisté remeslo. Pirát sa však nad jeho dohováraním len pousmial a povedal:
- To je pravda, že som pirát, ale len preto, že mám iba jednu loď. Keby som mal celú flotilu, určite by som bol dobyvateľom!
Tales z Miletu, grécky filozof, matematik a astronóm (636-546 pred n. l.)
Grécky filozof a matematik Tales z Miletu tvrdil, že medzi životom a smrťou nie je vôbec nijaký rozdiel. Ktorí sa ho spýtal:
- Prečo teda nezomrieš?
- Pretože v tom nie je rozdiel!
Viktória, anglická kráľovná (1819-1901)
Anglická kráľovná Viktória pozvala na obed exotickú kráľovnú. Anglická spoločnosť prijala vznešeného hosťa chladne, padali dokonca poznámky o čiernej tvári.
- Vie, Vaše Veličenstvo, - obrátila sa rozčúlená čierna kráľovná na kráľovnú Viktóriu, - že aj v mojich žilách koluje anglická krv?
Nastalo ticho.
- Môj dedko totiž zjedol desiatich vašich misionárov.
Apelles, starogrécky maliar (v 2. pol. 4. stor. pred n. l.)
Starogrécky maliar Apelles maľoval kráľa Alexandra Veľkého, ako sedí na koni. Keď bol obraz hotový, kráľ bol skúpy na chválu. No jeho kôň zaerdžal na namaľovaného koňa ako na živého. Appeles sa nezdržal poznámky:
- Kráľu, tvoj kôň je v maliarstve zbehlejší než vy.
Agathokles, starogrécky logik (316-289 pred n. l.)
Starogrécky logik Agethokles sa pred svojimi žiakmi chválil, že je jediným a prvým logikom v Aténach. Demonax, ktorý šiel okolo, si ho vypočul a potom sa spýtal:
- Ak si jediný, ako môžeš byť prvý? Ale ak si prvý, môžeš byť jediný?
Agathokles si zahalil tvár, vrátil sa domov a tridsať dní nevkročil do mesta.
Mikoláš Aleš, český maliar (1852-1913)
V čase, keď Mikoláš Aleš ešte nebol taký populárny, priniesol pražskému nakladateľovi zopár svojich obrázkov. Nakladateľ mu osobne vyplatil honorár, pričom mu odrátal niekoľko zlatiek zo staršej zálohy. Medzitým mu povedal:
- Nedávno som bol svedkom sporu dvoch pánov. Jeden tvrdil, že sa hovorí Aleši, druhý zasa, že je správnejšie Alši. Vy by ste to mali vedieť najlepšie...
- Akože aj viem! Treba ma volať Alši kvôli veršu: Tady, pane Alši, záloha je další!
Nakladateľ pochopil a zálohu mu vyplatil.
Hans Christian Andersen, dánsky spisovateľ (1805-1875)
Dánsky spisovateľ Hans Christian Andersen neveľmi dbal o svoje oblečenie. Raz ho známy podpichol:
- To, čo máte na hlave, má byť klobúk?
Andersen dobromyseľne odvetil:
- A to, čo vy máte pod klobúkom, má byť hlava?
Alfonz XIII., španielsky kráľ (1886-1941)
Španielsky kráľ Alfonz XIII. sa raz spýtal vojakov svojej gardy, či by ho počúvli, keby im rozkázal namieriť naňho zbraň a vystreliť. Traja odpovedali bez váhania kladne, až štvrtý vyhlásil, že by na kráľa nestrieľal.
- Výborne, chlapče! – zvolal natešený kráľ. – Konečne som našiel jedného, čo si viac váži život svojho kráľa ako vojenské povinnosti. Ale povedz mi, prečo by si na mňa nevystrelil?
- Lebo som trubač!
Aristipos, starogrécky filozof (435-355 pred n. l.)
Grécky sedliak priviedol svojho syna k filozofovi Aristipovi, aby ho vyučil vedám. Zdalo sa, že všetko pôjde hladko, ale keď filozof vyslovil sumu, ktorú požaduje za synovo vyučovanie, sedliak sa zarazil:
- Toľko? Za to by som si mohol kúpiť somára!
- Tak si ho kúp, - povedal filozof, - budeš mať dvoch!
Louis Armstrong, americký černošský spevák (1900-1971)
- Keď som bol mladý, - prezradil slávny spevák Armstrong, - nemal som hodinky. Keď som chcel v noci vedieť, koľko je hodín, začal som trúbiť na trúbku.
- A čo bolo ďalej? – pýtali sa prekvapení priatelia.
- Len čo som niekoľkokrát fúkol, ozvalo sa odvedľa búchanie na stenu a nazlostený sused kričal: „Nehanbíte sa o tretej v noci robiť taký rámus?“
Hannes Ölof Goste Alfvén, švédsky fyzik (1775-1836)
Nositeľom Nobelovej ceny za fyziku v roku 1970 sa stal švéd Hannes Ölof Göste Alfvén. Keď zazvonil telefón v jeho byte a manželke oznamovali, že jej manželovi udelili Nobelovu cenu, odpovedala:
- Prečo telefonujete tak zavčasu ráno? Nezobudím predsa svojho muža len preto, že dostal Nobelovu cenu!
Alexander Dumas st., francúzsky spisovateľ (1802-1870)
Alexander Dumas st. cestoval svojho času po Rusku a cesta ho zaviedla až do Tbilisi, vtedajšieho Tiflisu. Zašiel do kníhkupectva, ktorého majiteľ bol natoľko pozorný, že zaplnil celý výklad i všetky police výlučne Dumasovými knihami.
A kde máte ostatné knihy? – zaujímal sa spisovateľ.
Tie sú, prosím, predané, - s úsmevom odpovedal kníhkupec.
Na prvom predstavení dámy s kaméliami Dumasa ml. bol prítomný aj jeho otec Dumas st. počas celého predstavenia sa tak nadchýnal, až sa ho istý kritik spýtal:
Ste autorom tejto hry?
Viac! Som autorom autora!
Alexander Dumas st. dostal raz vznešenú návštevu. Zavítal k nemu knieža Lichtenberg so žiadosťou o autogram. Pohotový Dumas mu ho dal v tejto forme:
„Potvrdzujem príjem 25 fliaš pravého Chateau Armagnac z pivníc Jeho Výsosti kniežaťa Lichtenberga.
Alexander Dumas“
Zaskočenému knieťažu nezostávalo nič iné ako poslať Dumasovi to, čo bolo na potvrdenke.
Na otázku „Prečo znásilňujete históriu?“ Alexander Dumas st. odpovedal:
Aby som s ňou mal krásne deti!
K Alexandrovi Dumasovi st. prišli vyberať na dobročinné účely. Spisovateľ siahol do vrecka a daroval im jeden frank. Páni rozpačito poďakovali; spýtali sa, kde býva jeho syn Dumas mladší.
Býva o poschodie vyššie, ale teraz nie je doma. Ukážte listinu, vybavím to za neho.
Podali mu papier a s napätím čakali, koľko daruje za syna. Dumas zobral pero, zamyslel sa a za svoje meno pripísal: ...a syn.
Alexander Dumas st. dostal list od priateľa, ktorý mal veľmi nečitateľný rukopis.
Dumas mu odpovedal:
„Milý môj! Ďakujem ti za list. Teším sa, že sa vrátiš do Paríža a list mi prečítaš.“
Alexander Dumas st. trávil raz prázdniny v Bougogne, kde si kúpil neobyčajne dobré víno.
Vydrží to víno? – spýtal sa vinohradníka. Ten sa poškrabal na hlave a zamyslene odpovedal:
Pán Dumas, u vás? To by som sa naozaj čudoval!
Arthur Conan Doyle, anglický spisovateľ (1859-1930)
Anglický spisovateľ detektívnych románov Arthur Conan Doyle bol ako zarytý špiritista pevne presvedčený o tom, že sa možno zhovárať so zosnulými.
Raz sa ho spýtali, prečo ešte nenavštívil kolegu, ktorý už dlhší čas ležal v nemocnici. Doyle odpovedal:
Zajtra ta určite pôjdem.
To už bude neskoro, - varovali ho. – Váš priateľ pravdepodobne neprežije túto noc.
No tak sa s ním pozhováram budúci týždeň.
Raz čakal Doyle na vlak. Predavač kníh mu ponúkal rozličné knihy, ale stále počul tú istú odpoveď:
Čítal som.
Nakoniec predavač vytiahol akúsi knihu a povedal:
Túto ste určite nečítali. Je to posledné dielo Conana Doyla o špiritizme. Len včera vyšla.
Máte pravdu, - odvetil spisovateľ. – Nečítal som ju.
Ja som ju iba napísal.
Dionysios, syrakúzsky tyran (430-367 pred n. l.)
Syrakúzsky tyran Dionysios predčítal svoje verše. Všetci tlieskali, iba básnik Philoxenos vyhlásil:
Mne sa tie verše nepáčia!
Tyran ho poslal do kameňolomu na nútené práce. O niekoľko mesiacov ho omilostil. Keď vládca opäť predčitoval svoje verše, Philexenos sa o chvíľu zdvihol a odchádzal.
Dionysios vykríkol:
Kam ideš?
Do kameňolomu! – odpovedal básnik.
Jan Matejko, poľský maliar (1838-1893)
Poľský maliar Jan Matejko maľoval pre zámockú galériu portréty Alfréda Potockého a jeho ženy. Pani grófka pri prezeraní svojho portrétu poznamenala:
- Prepáčte, majstre, ale mám dojem, že ja takto nevyzerám.
Matejko chladnokrvne odvetil:
- Ale mali by ste...
Jöns Jakob Berzelius, švédsky chemik (1779-1848)
Švédky chemik Berzelius býval v dvojizbovom dome. Laboratórium mal v kuchyni a jeho kuchárka Klára mu robila asistentku. Raz obliehali túto asistentku zvedavci a jeden sa spýtal:
- Povedzte, čo vlastne pán profesor robí?
- Klára odpovedala:
- Pán profesor má niečo vo veľkej fľaši, to prelieva do menšej a z tej opäť do celkom maličkej fľaštičky.
- Nuž, dobre, a čo sa deje potom?
- No, - odpovedá Klára, - no, obsah týchto fľaštičiek ja vylievam!
Björnstjerne Björnson, nórsky spisovateľ (1832-1910)
V dvornom divadle trpaslíčieho štátika – vojvodstva Sasko-Meiningen uvádzali svojho času jednu z Björnsonových hier. Autor pricestoval , aby sledoval naštudovanie svojej hry.
Ale aj „divadelný vojvodca“, ako vtedy nazývali panovníka Juraja II., sa veľmi zaujímal o výpravu a réžiu hry a neustále na nej niečo menil, upravoval.
Pri jednej zo skúšok došlo medzi ním a Björnsonom ku konfliktu, pri ktorom sa vojvoda natoľko rozhorčil, že autorovi prikázal do 24 hodín opustiť krajinu.
- Na to mi stačí pol hodiny, - odpovedal Björnson a poklonil sa . – Jazdím na bicykli...
Roald Amundsen, nórsky polárny bádateľ (1872-1928)
Nórsky polárny bádateľ Roald Amundsen raz v spoločnosti tvrdil, že mu za jednu noc vyrástli fúzy o pätnásť centimetrov. Nik tomu však nechcel veriť.
- Môžete mi veriť, - usmial sa Amundsen. – Stalo sa to počas mojej poslednej výprav. A na severnom póle, ako viete, noc trvá šesť mesiacov.
Bertolt Brecht, nemecký dramatik (1898-1956)
Svoju lásku k bavorským klobáskam vyznával nemecký dramatik Bertolt Brecht pri mnohých príležitostiach. Kdekoľvek prišla reč na túto nemeckú špecialitu, vždy kategoricky vyhlasoval:
- Klobáska je vrcholom všetkých pôžitkov!
A keď sa ho spýtali prečo, zanietene odpovedal:
- Kým tomu prídete na koreň, je po nej.
Gabrielle Sidonie Coletteová, francúzska spisovateľka (1873-1954)
Raz sa priateľky francúzskej spisovateľka G. S. Coletteovej rozčuľovali nad tým, že dnešní muži už nie sú takí zdvorilí ako kedysi. Spisovateľka im však rozhodne oponovala:
- Nie je to až taká zlé, ako hovoríte, dámy. Práve včera som videla istého pána, ktorý galantne ponúkol rameno svojej manželke, keď vynášala na dvor nádobu so smetím.
Calvin Coolidge, prezident USA (1872-1933)
Americký prezident Coolidge bol známy svojou málovravnosťou, ktorá sa stala predmetom rozličných stávok. Raz na recepcii pristúpila k nemu odvážna mladá dáma a povedala:
- Prepáčte, pán prezident, že vás oslovujem, ale snúbenec sa so mnou stavil, že sa mi nepodarí z vás vylákať ani tri slová. Čo na to poviete?
- Snúbenec vyhral! – povedal prezident.
Peter Iľjič Čajkovskij, ruský hudobný skladateľ (1849-1893)
Ruský skladateľ Peter Iľjič Čajkovskij nerád cestoval loďou. Keď sa ho pýtali prečo, odvetil:
- Najhoršie je, že človek sa musí zoznámiť so všetkými cestujúcimi na palube.
Alfred Brehm, nemecký zoológ a cestovateľ (1829-1884)
Nemecký zoológ Alfred Brehm mal prednášku o svojich objavoch. Akýsi vtipkár v hľadisku ho ustavične rušil kikiríkaním. Brehm napokon vytiahol hodinky a začudovane pokrútil hlavou.
- Zaujímavé, podľa mojich hodiniek je ešte len pol desiatej večer, ale v skutočnosti už musí byť ráno, pretože inštinkt živočíchov nižšieho radu je neomylný.
Ozval sa nadšený potlesk a falošný kohút zmĺkol.
Anton Pavlovič Čechov, ruský spisovateľ (1860-1904)
Ruský spisovateľ Anton Pavlovič Čechov, ktorý bol pôvodne lekárom, sa vysmieva v jednej zo svojich hier svojmu kolegovi-lekárovi, ktorý na všetky choroby predpisuje univerzálny liek – valeriánové kvapky.
Kaď bol Čechov svojho času na Kryme, prišiel za ním súbor Umeleckého divadla, aby mu predviedol inscenáciu jeho diel. Stalo sa, že pri jednej skúške náhle ochorel člen súboru. Začala sa zháňačka po lekárovi, ale prítomný Anton Pavlovič povedal:
- Som predsa tiež lekár, či nie?
Starostlivo vyšetril chorého a za dramatického ticha mu predpísal valeriánové kvapky.
Dante Alighieri, taliansky básnik (1265-1321)
Keď Dante Alighieri ešte chodil do školy. Dostal raz za úlohu napísať, čo zažil minulý týždeň.
Dante napísal:
- V pondelok otec chytal ryby. Jedli sme ich v utorok, v stredu, vo štvrtok, v piatok, v sobotu aj v nedeľu.
Honoré Daumier, francúzsky maliar a grafik (1808-1879)
Svetoznámy francúzsky maliar, grafik a karikaturista Honoré Daumier mal veľa priateľov. Ich ustavičné návštevy mu už išli na nervy. Jedného dňa sa na dverách jeho ateliéru objavil nápis:
„Každý, kto sem príde, mi preukazuje veľkú česť. A každý, kto sem nepríde, mi preukazuje veľkú službu.“
Albrecht Dürer, nemecký maliar (1471-1528)
Nemecký maliar Albrecht Dürer bol veľkým ctiteľom ženského pohlavia. Jednako však, keď raz bola debata o láske a ženách, vyhlásil:
- V nebi nie sú manželstvá a v pozemských manželstvách zasa nie je nebo!
Antonín Dvořák, český skladateľ (1841-1904)
Antonín Dvořák usporiadal v Chrudimi koncert v prospech Národného divadla. Po prvý raz sa mala uviesť jeho sonáta pre husle a klavír F-dur. Pri skúške sa skladateľ zrazu zarazil, prestal hrať a vyhlásil:
- Oh, to je veľmi ťažká skladba, ani ju nedokážem zahrať!
A skutočne, klavírny part jeho skladby musela zahrať profesionálna klaviristka.
Vasilij Žukovskij, ruský básnik (1783-1852)
Ruský básnik Vasilij Žukovskij cestoval po Švajčiarsku. Jedného dňa mu priateľ navrhol výlet do hôr, ale Žukovskij odvetil:
- K horám sa správam rovnako ako k ženám: najradšej som pri ich nohách!
Madame de Staël, francúzska spisovateľka (1766-1817)
Istý bývalý milenec Madame de Staël sa vyhrážal, že uverejní všetky listy, ktoré mu kedysi napísala. Duchaplná Francúzka mu odkázala:
- Nebudem sa musieť za nič hanbiť, iba ak za – adresu!
Olga Scheinpflugová, česká spisovateľka (1902-1968)
Česká spisovateľka Olga Scheinpflugová sedela raz pri istej spoločenskej udalosti vedľa filmovej hviezdy, s ktorou sa neznášala.
- Veľmi sa mi páčil váš posledný román, - prihovorila sa jej s falošným úsmevom herečka. – To vám s ním pomáhal manžel Karel Čapek?
- Teší ma vaše uznanie, - odvetila spisovateľka. – Ale zaujímalo by ma, kto vám tu knihu prečítal.
Albert Schweitzer, francúzsky humanista, muzikológ, filozof, lekár (1875-1965)
Keď sa dostali do čiernej Afriky prvé bicykle, domorodci sa pozerali na bicyklistov s veľkým pohŕdaním. Týkalo sa to aj lekárov známej nemocnice malomocných v Lambaréne. Profesor Albert Schweitzer raz začul, ako sa dvaja domorodci obrátili za jedným z jeho asistentov, ktorý práve prešiel popri nich na bicykli, a s úsmeškom si uľavili:
- Tí belosi sú takí leniví, že sedia, aj keď utekajú.
Max Švabinský, český maliar a grafik (1873-1962)
Na Maxa Švabinského sa obrátil istý boháč s písomnou objednávkou:
„Potrebujem portrét 60 x 80, bude to vo fraku, pozadie fialové. Máte dajaké podmienky?“
Švabinský odpovedal:
„Vidím, že ste odborník. Nemám nijaké mimoriadne podmienky, okrem jednej. Keď mi budete pózovať, musíte mať v ústach citrón.
Baruch Spinoza, holandský filozof (1632-1677)
Holandský filozof Spinoza hrával často šachy so svojím domácim pánom. Raz sa ho domáci opýtal:
- Prosím vás, vysvetlite mi to: ja, keď prehrávam, vždy sa hrozne vzrušujem, ale vy ste pri prehre pokojný. Vám na hre nezáleží?
- Ale ba, aj mne záleží na hre. Lenže nech už prehráva ktokoľvek z nás, v každom prípade dostáva kráľ mat, a to vždy poteší moje srdce republikána.
Wiliam Shakespeare, anglický dramatik (1564-1616)
Raz sa spýtali Wiliama Shakespeara, čo hovorí na to, že sa o ňom rozpráva, že nejestvuje. Shakespeare sa začervenal:
- Moji drahí, toľko ľudí jestvovalo a nikto ich nepozná, tak sa môže nájsť jeden, ktorého všetci poznajú, hoci nejestvuje.
Franz Schubert, rakúsky hudobný skladateľ (1797-1828)
Franza Schuberta raz pozvali do spoločnosti. Mladá dáma zaspievala na umelcovu počesť niektoré jeho piesne. Speváčka bola pekná, ale mala veľmi prenikavý hlas, ktorý Schuberta uvádzal priamo do zúfalstva.
- Tá má ale cit! – poznamenala istá dáma.
- Áno, má, - odvetil Schubert, - ale nemá ani štipku súcitu!
Richard Brinsley Sheridan, anglický spisovateľ (1751-1816)
Anglický spisovateľ Sheridan sa raz vracal v povznesenej nálade domov. Na schodoch sa mu akosi zaplietli nohy a spadol do pivnice. Neporanil sa síce, ale v okamihu sa tam zjavila domovníčka a začala sa rozčuľovať.
- Čo kričíte, veď ja vám to uhlie nezjem! – zlostil sa Sheridan.
- To viem, ale bojím sa, aby sa od vášho nosa nechytilo!
George Stephenson, anglický vynálezca (1781-1848)
Stephenson, vynálezca parnej lokomotívy, musel obhajovať svoj vynález v britskom parlamente. Trpezlivo odpovedal na nejasné otázky lordov.
- Dajme tomu, - prihlásil sa jeden z nedôverčivých, - že váš stroj pôjde po koľajniciach rýchlosťou 10 míľ za hodinu a postaví sa mu do cesty krava. Nenastala by tým nepríjemná situácia?
- Celkom určite, - odvetil sucho Stephenson, - pre kravu.
Wilhelm Konrad Röntgen, nemecký fyzik (1845-1923)
Raz dostal Wilhelm Konrad Röntgen zaujímavý list. Odosielateľ ho žiadal, aby mu poslal zopár röntgenových lúčov spolu s návodom na použitie. V hrudnom koši má vraj guľku z pušky, ale nemá ani chvíľu času, aby prišiel za ním ako odborníkom.
Röntgen, ktorý mal veľký zmysel pre humor, obratom odpovedal:
„Žiaľ, milý pane, toho času nemám žiadne zvyšné lúče, ale aj s doručením sú isté ťažkosti. Urobme to jednoduchšie. Ak nemáte naozaj kedy prísť ku mne, pošlite mi urýchlene váš hrudný kôš!“
Claudius Nero Tiberius, rímsky cisár (vládol v rokoch 14-17 n. l.)
Rímsky cisár Tiberius kontroloval činnosť svojich miestodržiteľov v provinciách. Keď mu raz jeden z nich z veľkej horlivosti poslal väčšiu sumu daní, ako cisár určil, Tiberius mu udelil prísnu výstrahu:
„Želám si, aby ste moje ovce strihali, a nie holili!“
Peter Paul Rubens, flámsky maliar (1577-1640)
Bohatý, ale skúpy kupec nechcel od Rubensa prijať svoj portrét, ktorý si objednal. Vyhováral sa, že obraz sa naňho nepodobá. Rubens súhlasil so zrušením objednávky pod podmienkou, že kupec písomne potvrdí svoj názor o obraze. Lakomý kupec ochotne vydal Rubensovi žiadané potvrdenie a Rubens si obraz zobral domov.
Na najbližšej Rubensovej výstave visel obraz s nápisom:
Portrét starého úžerníka.
Na druhý deň neznámy muž odkúpil obraz za trojnásobok pôvodnej ceny.
Arthur Schnabel, nemecký klavirista (1882-1951)
Klavirista Arthur Schnabel spozoroval, ako počas jeho koncertu spí dáma v prvom rade. Zobudila sa až pri závere čom aplauze. Schnabel sa k nej naklonil a ospravedlňujúco povedal:
- To tlieskalo obecenstvo, ja som hral ticho!
Igor Stravinskij, ruský hudobný skladateľ (1882-1971)
Igor Stravinskij raz pricestoval do New Yorku a pred stanicou si zobral taxík. Keď si sadal do voza, všimol si, že na tabuľke je napísané jeho vlastné meno.
- Vari ste príbuzný toho skladateľa? – spýtal sa taxikára.
- Ale, azda je aj akýsi skladateľ s týmto menom? – začudoval sa taxikár. – Nikdy som o ňom nepočul, toto je meno majiteľa našich taxíkov. A ja sám už vonkoncom nemám s hudbou nič spoločné. Volám sa Puccini...
Elizabeth Taylorová, americká filmová herečka (1932)
Americká filmová herečka Elizabeth Taylorová ešte predtým, než sa rozviedla s Richardom Burtonom, vyhlásila, že tajomstvo šťastného manželstva tkvie v oddelených spálňach.
- A naozaj to utužuje spolužitie? – spýtali sa jej.
- U nás hej. Moja spálňa je v Hollywoode a jeho v New Yorku.
Arthur Schopenhauer, nemecký filozof (1788-1860)
Arthura Schopenhauera raz prekvapila otázka dámy:
- Podľa vás, majstre, kto je vo všeobecnosti bystrejší? Ženy, či muži?
- Samozrejme, ženy, lebo tie sa vydávajú za mužov, kým muži si berú ženy.
Zenon z Kitia, grécky filozof (v 1. stor. pred n. l.)
Grécky filozof Zenon z Kitia hlásal ako základ svojho učenia tézu, že každý je podriadený neodvratnému osudu. Jeho sluha, opierajúc sa o toto vyznanie, kradol. Keď ho pán prichytil a zbil, ospravedlňovať sa, že jeho osudom bolo, aby kradol.
Zenon mu odpovedal:
- Ale aj to bolo tvojím osudom, aby som ťa za krádež potrestal!
Joža Úprka, český maliar a grafik (1861-1940)
Známy český maliar Joža Úprka stretol raz na dedine krásneho dedka.
- Dám vám päťdesiat zlatých, keď vás budem smieť namaľovať, - prihovoril sa mu.
Dedko váhal.
- No nerozmýšľajte toľko! – presviedčal ho maliar.
- Budú to predsa ľahko zarobené peniaze!
- No dobre, ale ako potom zo seba dostanem tú farbu?
Guiseppe Verdi, taliansky hudobný skladateľ (1813-1901)
Verdiho pozvala jedna vznešená rodina na večeru. Po večeri dcéra hostiteľa hrala na klavíri.
- Maestro, - spýtala sa po produkcii nadšená matka, - čo poviete na našu dcérku?
- Je to zbožné dieťa, - povedal Verdi. – jej pravá ruka nevie, čo robí ľavá.
Edmond Rostand, francúzsky básnik (1868-1918)
Kedysi sa herec, ktorému pripadla hlavná úloha v Cyranovi de Bergerac, opýtal autora Edmonda Rostanda, či musí mať na javisku bezpodmienečne dlhý nos. Autor odvetil:
- Drahý pane, herec, ktorý má v tejto hre hlavnú úlohu, musí mať alebo veľký talent alebo veľký nos. Ja si myslím, že by ste mali vystúpiť s veľkým nosom.
Na tento výrok slávneho spisovateľa sa síce časom zabudlo, ale prijal sa ako úzus, že všetci herci v úlohe Cyrana vystupujú s veľkým nosom.
Giacomo Rossini, taliansky hudobný skladateľ (1792-1838)
Raz sa skladateľ Rossini vracal domov v spoločnosti Alexandra Dumasa. Rossini býval v Passy pri Paríži v dome neďaleko železničnej stanice. Pri lúčení sa ho Dumas spýtal, či ho nedráždi časté pískanie rušňov.
- Môj drahý, - odpovedal skladateľ, - kto počul, ako sa pískalo na premiére môjho Barbiera Sevillského, ten ľahko znesie pískanie rušňov!
Rossini sa raz v spoločnosti svojich žiakov pokúšal rozšifrovať skladbu jedného nemeckého skladateľa. Jeho klavír však vyludzoval toľko disonancií a pazvukov, že jeden zo žiakov nakoniec povedal:
- Majstre, možno máte obrátené noty...
Rossini však odvetil:
- Skúšal som to už i opačne. Tak je to ešte horšie!
K Rossinimu prišiel ctižiadostivý mladý človek. Zaspieval mu niekoľko árií. Potom ho požiadal o radu, ktorému odboru sa má venovať.
- Staňte sa vyvolávačom pri dražbách, - poradil mu majster.
Pythagoras, starogrécky filozof a matematik (580-500 pred n. l.)
Pythagora sa raz opýtali, aký je rozdiel medzi mužom, ženou a zlatom. Pythagoras bez rozmýšľania odpovedal:
- Zlato sa skúša ohňom, žena zlatom a muž ženou.
Rainier III., monacké knieža (31. 5. 1923 - 6. 4. 2005, streda, 06:35)
Raz sa Rainier III., monacké knieža, znepokojil, lebo nikde v blízkosti nevidel ani jedného vojaka. Jeden z jeho ministrov ho ochotne informoval:
- Jasnosť, polovica vojakov zametá nádvorie paláca a druhá polovica išla s deťmi Vašej Jasnosti na prechádzku.
Sergej Vasiľjevič Rachmaninov, ruský hudobný skladateľ (1873-1943)
Ruský skladateľ Rachmaninov koncertoval raz v paláci kniežaťa. Vybral si Kreutzerovu sonátu, v ktorej je veľa páuz. Počas jednej z nich sa k nemu naklonila kňažná a priateľsky mu pošepkala:
- To nič, majstre, zahrajte niečo, čo dobre ovládate!
Arkadij Rajkin, sovietsky komik (1911)
Aj u nás dobre známy sovietsky komik Arkadij Rajkin raz vystupoval v londýnskej televízii. Bol stredobodom záujmu nielen anglických televíznych divákov, ale aj pracovníkov televízie. Choreograf londýnskej televízie sa ho okrem iného opýtal, ako sa možno naučiť tancovať ruský kozáčik.
- To je najjednoduchšia vec na svete, - odpovedal Rajkin. – Sadnete si na stoličku a vyhadzujete nohy do vzduchu. A keď vám to už celkom dobre ide, pokračujete v tom istom bez stoličky.
Ernest Renan, francúzsky filozof (1823-1892)
Keď sa francúzsky filozof Renan chystal na cestu do Sýrie, jeden známy sa ho opýtal:
- No a puška? Nepôjdete predsa bez pušky?
- Načo pušku?
- Ako ochranu proti lupičom, je ich tam veľa. To je samozrejmé, že potrebujete pušku!
- Ach, - odvetil Renan jemne, - lupiči by mi ju aj tak vzali!
Boleslav Prus, poľský spisovateľ (1847-1912)
Autor Emancipantiek, poľský spisovateľ Boleslav Prus, nebol nikdy nepriateľom žien. Napriek tomu však v súkromnom živote niekedy prednášal ironické úvahy o ženách:
- Ženské klebety nemôžu nám mužom prekážať. Mužské ucho je skonštruované tak, že pracuje dvakrát pomalšie ako ženský jazýček. V dôsledku toho sotva polovica slovíčok dochádza do nášho vedomia.
Peisistratos, aténsky vládca ( -528 pred n. l.)
Aténsky vládca Peisistratos mal takú krásnu dcéru, že ju jeden aténsky občan pobozkal na ulici, lebo sa nevedel ovládnuť. Bratia tejto devy sa dožadovali, aby vinník bol prísne potrestaný.
Peisistratos sa však rozosmial:
- Čo by sme potom urobili s tými, čo nás nenávidia, keď chceme potrestať tých, čo nás milujú?
Niccolo Paganini, taliansky husľový virtuóz (1782-1840)
Husľového virtuóza Paganiniho pozval milánsky bankár na večeru. Hostiteľ sa chcel pochváliť prítomnosťou Paganiniho, preto sa ho spýtal:
- Priniesli ste aj svoje husle?
- Ďakujem za opýtanie, - odvetil Paganini, - moje husle však nikdy nevečerajú mimo domu.
Vítězslav Nezval, český básnik (1900-1958)
Vítězslavovi Nezvalovi predstavili krásnu dievčinu, ctiteľku, ktorá sa však po chvíľke rozplakala.
- To plačete od radosti? – opýtal sa jej básnik.
- Niééé! – horekovala dievčina. – Ako by som neplakala, keď som si vás predstavovala štíhleho a pekného!
Louis Pasteur, francúzsky chemik a bakteriológ (1822-1895)
Pasteura vyzval istý pán na súboj. Vedec prijal jeho sekundantov a povedal im:
- Ako viem, mám právo vybrať si zbraň. Tu stoja dve nádoby. V jednej sú baktérie záškrtu a v druhej čistá voda. Ak môj protivník vypije obsah jednej nádoby, ja vypijem to, čo ostalo v druhej.
Agatha Christie, anglická spisovateľka (1891-1976)
Slávna autorka detektívok Agatha Christie poskytla raz interview redaktorovi anglickej televízie. Na otázku: „Kedy vám prichádzajú na um zápletky vašich detektívnych románov?“ odpovedala:
- Keď umývam riad. je to totiž natoľko otupujúca činnosť, že mi pri nej prichodia na myseľ tie najvražednejšie nápady!
Keď sa Agathy Christie spýtali, odkaľ berie vzory postáv zločincov vo svojich románoch, povedala:
- To je predsa veľmi jednoduché. Portrétujem svojich priateľov tak, akí by boli, nebyť zákonov.
Jozef II., rakúsky cisár, syn Márie Terézie (1741-1790)
Keď sa cisár Jozef II. holil v akejsi vidieckej hotelovej izbe, priniesla mu chyžná teplú vodu a spýtala sa:
- Je to pravda, pane, že žijete na cisárskom dvore?
- Áno! – odpovedal panovník.
- A čo robíte u cisára pána?
Jozef II. sa s namydlenou tvárou obrátil k dievčaťu:
- V tomto okamihu sa práve holím!
Otakar Nejedlý, český maliar (1883-1957)
Český maliar Otakar Nejedlý prišiel raz na koncert, rozhliadol sa po sále a ľútostivo poznamenal:
- Panebože, toľko krásnych žien a ja som krajinár!
Ivan Petrovič Pavlov, ruský fyziológ (1849-1936)
Roku 1929 prednášal sovietsky vedec I. P. Pavlov v USA o rovnosti ľudí. Americkí baníci sa ho opýtali, či skutočne niet rozdielu medzi baníkom a kráľom.
- Rozdiel tu predsa len je, - odpovedal Pavlov. – Jeden z nich je užitočný...
Markíza de Pompadour, priateľka Ľudovíta XIV. (1721-1764)
Markíza de Pompadour, priateľka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., napísala raz „svojmu kráľovi“ takýto list:
Výsosť, pretože neviem, čo mám robiť, tak vám píšem. A pretože neviem, čo mám písať, už končím. Nudím sa. Vaša Markíza.
Walther Nernst, nemecký fyzik (1864-1941)
Nemecký fyzik Walther Nernst predal Angličanom patent na výrobu vlákna zo žiarovky, ktorého technológiu sám vynašiel. Zaplatili mu zaň štyri milióny mariek. Jeden z jeho závistlivých kolegov sa ho spýtal, či jeho budúcim vynálezom nebude azda výroba umelých diamantov.
- Načo? Diamanty nepotrebujem vyrábať, teraz si ich môžem kupovať! – odvetil Nernst.
Raffael, taliansky maliar (1483-1520)
Kardinál si pozval majstra Raffaela a požiadal ho, aby mu vymaľoval byt.
Raffael – hoci nerád – splnil túto požiadavku. Keď kardinál videl dokončené dielo, zalomil rukami:
- Také pekné obrazy maľuješ a hlúpy plafón pobabreš!
Obyčajný maliar mi minule vymaľoval oveľa lepšie!
- Prepáčte mi láskavo, - ospravedlňoval sa Raffael čistiac si štetec od vápna, - práve prežívam tvorivú krízu.
Alexander Vasiľjevič Suvorov, ruský vojvodca (1729-1800)
Slávny ruský vojvodca rád prekvapoval vojakov najnepredvídanejšími otázkami.
- Koľko je hviezd na oblohe? – spýtal sa raz v noci vojaka na stráži.
- Na váš rozkaz ich hneď spočítam! – pohotovo odvetil vojak a začal rátať: - Raz, dva, tri...
Na druhý deň ho Suvorov povýšil.
Henrich VIII., anglický kráľ (1491-1547)
Anglický kráľ Henrich VIII. Sa rozhodol poslať francúzskemu kráľovi list, ktorého obsah bol veľmi nepriateľský.
- Obávam sa, že francúzsky kráľ po prečítaní listu vydá rozkaz, aby mi zoťali hlavu, - poznamenal jeho posol.
- Nech sa opováži! – povedal kráľ. – Ihneď dám sťať hlavy všetkým Francúzom, žijúcim v Anglicku.
- Áno, Vaše Veličenstvo, - povedal posol a uklonil sa, - obávam sa však, že ani jedna z tých hláv nepristane na môj krk.
Keď dal anglický kráľ Henrich VIII. Popraviť svoju manželku Annu Boleynovú, začal sa uchádzať o ruku mladej a pôvabnej princeznej z Milána. Tá mu však odkázala:
- Prijala by som Vašu ponuku, keby som mala dve hlavy!
Alexander Girardi, viedenský herec (1850-1918)
- Čoho by ste sa radšej vzdali, majstre? Vína alebo žien? - spýtali sa raz viedenského herca Alexandra Girardiho.
- To by záležalo na ročníku, - bez váhania odpovedal herec.
Sven Hedin, švédsky bádateľ a cestovateľ (1865-1952)
Švédsky cestovateľ Sven Hedin poslal raz po dlhej ceste Saharou list jednej svojej dobre známej, ktorá písala väčšinou tzv. dievčenské romány.
- Na púšti, - písal v liste, - bola neznesiteľná horúčava, a len pri spomienke na Vaše romány mi behal mráz po chrbte.
Greta Garbo, americká filmová herečka (1905)
Slávna filmová herečka Greta Garbo vysvetľovala novinárom, prečo sa nikdy nevydala.
- Vždy som milovala inteligentných mužov, a len blázon by sa chcel stať manželom slávnej hviezdy!
Charles Gounod, francúzsky hudobný skladateľ (1818-1893)
Francúzsky skladateľ Charles Gounod sa raz zhováral s mladým kolegom, ktorý bol veľmi namyslený. Gounod ho nabádal k skromnosti:
- Keď som bol ja taký starý ako vy, mladý priateľ, bolo pre mňa všetko ja. V dvadsiatich piatich rokoch som už hovoril ja a Mozart, okolo štyridsiatky Mozart a ja a dnes s úctou hovorím iba Mozart.
Vincent van Gogh, holandský maliar (1853-1890)
- Nikdy som nevidel v prírode také farby, aké sú na vašich obrazoch, - obrátil sa na van Gogha jeden kritik.
Veľký maliar odpovedal:
- Maľujem to, čo vidím, a nie to, čo vidíte vy; príroda sa nevyzlieka pre všetkých
Knut Hamsun, nórsky spisovateľ (1859-1952)
Keď si nórsky spisovateľ Knut Hamsun ešte zarábal písaním do novín, priniesol do redakcie článok.
- Je to celkom dobré, - pochválil ho redaktor, - ale píšete trochu neprístupne. Musíte písať tak, aby tomu rozumel každý hlupák.
- Ktorú pasáž ste prosím nepochopili? – spýtal sa Hamsun.
Nikolaj Vasiľjevič Gogoľ, ruský spisovateľ (1809-1852)
Keď sa rukopis Nikolaja Vasiľjeviča Gogoľa „Mŕtve duše“ dostal do rúk cárskej cenzúry, jej šéf Golachvastov kategoricky zakázal dielo vydať. Zákaz zdôvodnil:
- Nikdy s tým nebudem súhlasiť! Duša je nesmrteľná a mŕtve duše nejestvujú!
František Jozef I., rakúsky cisár a uhorský kráľ (1830-1916)
Cisár František Jozef I. Daroval Viedni park. Otcovia mesta sa radili, ako ho vyzdobiť, ale nemohli sa dohodnúť. Nakoniec radca Kogler panovníkovi navrhol:
- Domnievam sa, že medzi nymfami v parku by sa krásne vynímala socha lásky...
V tom ho cisár prerušil:
- Na ten účel úplne postačia lavičky!
Theodor Fontane, nemecký spisovateľ (1819-1898)
Nemecký spisovateľ Theodor Fontane navštívil so svojou manželkou spisovateľa Hyana. Hostiteľ, známy grobian, predstavil hostí spoločnosti:
- Fontane a jeho fontána.
Neskôr sa Fontane odplatil Hyanovi rovnakým spôsobom:
- Hyan a jeho hyena.
William Faulkner, americký spisovateľ (1897-1962)
keď americký spisovateľ William Faulkner dostal Nobelovu cenu, spýtali sa ho v interview, na čom teraz pracuje.
- Rúbem drevo, - znela pohotová odpoveď.
Po uverejnení rozhovoru dostal spisovateľ takýto list:
„Čítal som v novinách, že ste za rúbanie dreva dostali tridsaťtisíc dolárov. Ponúkam sa Vám za spoločníka, som vynikajúci drevorubač.“
Erasmus Rotterdamský, humanistický spisovateľ (1466-1536)
humanistický spisovateľ Erasmus Rotterdamský bol veľký labužník. Raz, keď si pochutnával na husacom stehne, ľútostivo si vzdychol:
- Málo na nás Stvoriteľ myslel, keď dal pavúkovi osem nôh, a husi len dve!
