Sviatky a dni pracovného pokoja na Slovensku

Štátne sviatky

1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky

Rozdelenie spoločného Československého štátu spoločným rozhodnutím politických predstaviteľov oboch krajín. (1.1.1993) Slovensko začalo používať novú vlajku a nový štátny znak.

5. júl - Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda

Solúnski bratia a ich žiaci vytvorili staroslovenskú abecedu, zostavili gramatiku staroslovenčiny, svojím dielom šírili pokrok a demokratické myslenie a ich vytvorené diela a vyškolení žiaci sa pričinili o kultúrny rozvoj Slovenska. Ich zásluhou sa Slovensko stalo kolískou vyspelej, európskej kultúry.

29. august - Výročie Slovenského národného povstania

Slovenské národné povstanie bolo neoddeliteľnou súčasťou európskeho protifašistického odboja, zúčastnilo sa v ňom 32 národov a národností. Slováci si to pripomínajú uctievaním pamiatky zosnulým pri vybudovaných pamätníkoch položením kvetov(29.8.1944)

1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky

Je to Listina demokratického, občianskeho, štátoprávneho, sociálneho, humánneho charakteru a významu. Ústava Slovenskej republiky položila pevné základy slovenskému suverénnemu štátu, uznávanému aj vo svete. (1.9.1992)

17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu

Predtým zvaný ako Deň študentov - v Prahe začali oslavy, ktoré sa zmenili na demonštráciu proti komunistickej vláde. Okrem Prahy boli večer ľudia v uliciach všetkých väčších miest celého Československa. Polícia- vtedy VB použila vodné delá, obušky...a študenti sa bránili spevom a všelijakými heslami.

Dni pracovného pokoja okrem nedieľ:

6.január - Zjavenie Pána

Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kňazov

marec/apríl Veľká Noc

- je najvýznamnejším kresťanským sviatkom, ktorý pripadá na marec alebo apríl. V kresťanskom poňatí je Veľká noc oslavou vzkriesenia Ježiša Krista zmŕtvych (po jeho smrti na kríži). V židovskom poňatí je Veľká noc pamiatkou vyslobodenia Izraelitov z Egyptského otroctva, z ktorého ich vyviedol Hospodin prostredníctvom Mojžiša .

Na Slovensku sa tieto sviatočné dní veriaci stretávajú v kostole, na polnočnej omši, ktorej predchádza 40-dňový pôst.

Na Veľkonočný pondelok je tradíciou pre veriacich aj neveriacich, že chlapci a muži chodievajú na šibať korbáčmi a oblievať vodou dievčatá a ženy. Za „odmenu“ dostávajú veľkonočné vajíčka(kraslice) sladkosti, peniaze, a pohostenie. Korbáčovanie sprevádzajú koledy. Táto tradícia vznikla ešte v minulosti na dedinách,. Spája sa tiež s oslavou príchodu jari.

Veriaci idú na polnoc na omšu, kde si uctievajú Nanebovstúpenia Pána.

1. máj - Sviatok práce

Prvý máj je medzinárodným sviatkom pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácii chicagských robotníkov ktoré sa konali roku 1886 za 8- hodinový pracovný čas.
Po vzniku ČSR bol od roku 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.

8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom

Tento sviatok bol pomenovaný 9. mája 1945, najvyšším veliteľom Červenej armády Josifom Vissarionovičom Stalinom (Josifom Džugašvilim) na počesť ukončenia druhej svetovej vojny (8. mája). Po nástupe komunizmu v strednej a východnej Európe bol oslavovaný, a bol stanovený štátnym sviatkom. Sú po ňom pomenované mnohé ulice a sídliská (napr. ul. 9. mája).

15. september - Sedembolestná panna Mária

Je to deň, keď si katolícka cirkev a Slováci pripomínajú Sedembolestnú pannu Máriu, ktorú Pavol VI. vyhlásil v roku 1966 za hlavnú Patrónku Slovenska, si Slovensko a Katolícka cirkev pripomínajú 15. septembra. Jej národnou svätyňou sa stal šaštínsky chrám, opradený mnohými zázrakmi na Máriin príhovor. Jeho dejiny siahajú do roku 1564. Pápež Pavol VI. mu roku 1964 udelil titul baziliky minor (menšej).

1. november - Sviatok všetkých svätých

Je jedným zo sviatkov rímsko-katolíckej cirkvi. V tento deň si katolícka cirkev pripomína všetkých svätých. O deň neskôr, 2. novembra, cirkev slávi slávnosť všetkých veriacich zomrelých, ľudovo dušičky (lat. In commemoratione omnium fidelium defunctorum). Pamiatka zosnulých sa slávi od 9. storočia, na Slovensku býva dodnes zvykom behom tohto dňa, alebo obdobia navštíviť cintorín a rodinné hroby, doniesť kvety a zapáliť sviečku.

24. december - Štedrý deň

Je to pravdepodobne najoslavovanejší sviatok zo všetkých. Štedrý večer sa zvykne nazývať aj preto, že štedrovečerný stôl je plný všakovakých dobrôt, na ktoré sa ľudia tešia celý rok a nielen deti, ale aj dospelý sa nevedia dočkať vianočných darčekov.

Vianočné obdobie na Slovensku sa podľa našich predkov začína už štyri nedele pred Štedrým dňom, pričom sa každú nedeľu zvykne zapáliť jedna sviečka na adventnom venci. Ten nám priniesol hamburský duchovný Johanna Wichlerna v roku 1860.

Tento deň mali v osobitnej úcte už starí Slovania. Spájali si ho s rozličnými zvykmi a slávnosťami, ktoré si nakoniec prispôsobovalo i kresťanstvo.
Na štedrovečernom stole u Slovákov nesmú chýbať oblátky, trubičky, med, cesnak a jablko. Pred hlavným jedlom nesmie chýbať polievka - rybacia, šošovicová, hrachová alebo kapustnica. Hlavným jedlom zvykne byť vo viacerých domácnostiach vyprážaný kapor s majonézovým šalátom a na záver dezert - opekance s makom (pupáky). Po večery idú všetci rozbaliť spod stromčeka darčeky.

Pre kresťanov je to tiež sviatok vtelenia a narodenia Ježiša Krista, na polnoc chodia do kostolov na polnočnú omšu.

25. december - Prvý sviatok vianočný

26. december - Druhý sviatok vianočný

V tieto dva dni sa ešte stretávajú rodinný príslušníci v sviatočnej náladu a obdarúvajú sa. Veriaci tento čas oslavujú ako Sviatok Narodenia Pána a navštevujú kostoly.