Federal Bureau of Investigation (FBI) - Federálny úrad pre vyšetrovanie

Federálny úrad pre vyšetrovanie (Federal Bureau of Investigation - FBI) je súčasťou Ministerstva spravodlivosti USA.

História

Pôvod
Začiatky FBI siahajú do roku 1908. Dovtedy si Ministerstvo spravodlivosti (Department of Justice - DOJ) "požičiavalo" agentov na vyšetrovanie federálnych trestných činov od U.S. Secret Service. Títo muži boli perfektne trénovaní, nezodpovedali sa však generálnemu prokurátorovi, ale šéfovi Secret Service. To sa zmenilo práve 26. 7. 1908, keď sa na príkaz generálneho prokurátora J. Bonaparta stalo 34 špeciálnych agentov súčasťou DOJ. Tento akt sa považuje za oficiálny vznik FBI.
Bonapartov nástupca, George Wickersham, pomenúva v roku 1909 tento zbor ako Bureau of Investigation (Úrad vyšetrovania).
V nasledujúcich piatich rokoch sa počet agentov vyšplhal nad číslo 300, približne taký istý bol aj počet podporných zamestnancov. Agenti pôsobili po celých Spojených štátoch v tzv. Terénnych úradoch (Field offices) na čele ktorého stál Special Agent in Charge (SAC). Väčšina Terénnych úradov sa nachádzala v hlavných mestách jednotlivých štátov, niekoľko z nich však bolo umiestnených v blízkosti hraníc s Mexikom, kde sa sústredili hlavne na boj proti pašovaniu, narúšaniu hraníc a spravodajstvu. Roky 1917 - 1945
So vstupom USA do Prvej svetovej vojny sa vyšetrovacie právomoci Úradu rozšírili. Agenti začali vyšetrovať špionáž, sabotáže atď.
V roku 1919 sa riaditeľom Úradu stal William J. Flynn, bývalý šéf Secret Service. V októbri 1919 vstúpil do platnosti tzv. National Motor Vehicle Theft Act, ktorý dal agentom právomoc zasahovať proti zločincom pokúšajúcich sa obísť zákon prekročením hraníc do iného štátu v rámci USA. Počas prezidentovania Warrena G. Hardinga sa právomoci Úradu vrátili na úroveň z obdobia pred Prvou svetovou vojnou.

Roky 1921 až 1933 sa niekedy nazývali ako roky bezprávia. Hlavnými príčinami tohto javu bol nástup gansterizmu a prijatie zákona o prohibícii. Keďže Úrad mal v tomto období veľmi obmedzené právomoci, vyšetrovanie niektorých prípadov vyžadovalo veľkú "kreativitu", napr. prípad Al Capona alebo Ku Klux Klanu. Agenti Úradu však svojimi schopnosťami dosahovali slušné úspechy.
Vtedajší riaditeľ, William J. Burns, ktorý predtým vlastnil detektívnu kanceláriu, ustanovil za asistenta riaditeľa 26-ročného J. Edgar Hoovera, absolventa práva na George Washington University.

Hoover pracoval na DOJ od roku 1917.
Po smrti prezidenta Hardinga v roku 1923, jeho nástupca Calvin Coolidge, vymenoval za nového generálneho prokurátora Harlana Fiske Stonea. Ten 10. mája 1924 vybral za nového šéfa Úradu pre vyšetrovanie J. Edgar Hoovera. Jeho nástupom sa v Úrade začala nová éra, ktorej dôsledky pretrvávajú aj v dnešnej FBI.

V čase jeho nástupu pracovalo v Úrade 650 zamestnancov, z toho 441 agentov. Okamžite po svojom nástupe vyhodil tých agentov, ktorých považoval za nekvalifikovaných. Novo prijímaní ageni museli mať 25 až 35 rokov a právnické alebo účtovnícke vzdelanie. V roku 1928 zaviedol pre nových agentov praktické a teoretické tréningové kurzy. V roku 1924 vzniká v rámci Úradu Identifikačné oddelenie.

Krach newyorskej burzy 25. 10. 1929 a následná veľká hospodárska kríza znamenala pre USA nárast kriminality. Úrad mal však stále oklieštené právomoci, preto Kongres v roku 1932 presadil tzv. Federal kidnapping statute a v máji a júni 1934 ďalšie federálne zákony. Agentom umožnil Kongres nosiť zbraň a zatýkať. V roku 1932 bolo založené Technické laboratórium. Dňa 22. 3. 1935 prezident USA schvaľuje zmenu názvu Úradu na Federal Bureau of Investigation (FBI). Tento názov je na verejnosti po prvýkrát použitý 1. 7. 1935.
29. 7. 1935 bola založená Národná akadémia FBI, kde sa v moderných vyšetrovacích metódach trénovali policajní dôstojníci po celých Spojených štátoch.

S vypuknutím Druhej svetovej vojny sa okruh právomocí FBI značne rozšíril. Pozornosť sa sústreďovala hlavne na podvratnú činnosť, sabotáže a špionáž. FBI vyvinula sieť informátorov, ktorá väčšinou pozostávala z členov rôznych bratstiev a organizácií veteránov. Pomocou týchto sietí agenti pátrali po potenciálnych ohrozeniach národnej bezpečnosti.
Ešte pred vstupom USA do vojny odhalila FBI sieť nemeckých agentov pod vedením Fredericka Duquesne. K odhaleniu siete a následnému zatknutiu 33 agentov pomohol FBI američan s nemeckými príbuznými, ktorý zohral úlohu dvojitého agenta.
V júni 1942 zabránila FBI akcii s krycím názvom Pastorius. Dve nemecké ponorky vysadili ôsmich nemeckých sabotérov, štyroch na Floride a štyroch na Long Islande v štáte New York. Pobrežná stráž si všimla newyorskú skupinu a upozornila FBI. Sabotérov sa podarili chytiť aj za pomoci jedného z nich, Georga Dascha, ktorý z obavy pred dolapením začal spolupracovať s FBI. Šesť sabotérov odsúdili a popravili, Dascha a jedného uväznili a po vojne poslali domov. Počas vojny narástol počet agentov zo 7500 na viac ako 13000, vrátane 4000 agentov.
Za zmienku z tohto obdobia ešte stojí vytvorenie Special Intelligence Service v Latinskej Amerike.

SIS vznikla na základe nariadenia prezidenta Roosvelta v roku 1940, jej úlohou bolo monitorovať aktivity Nemecka a jeho spojencov v Južnej Amerike. Týmto sa položili základy tzv. Legal Attache Offices, akýchsi oficiálnych zastúpení FBI mimo územia Spojených štátov. Roky 1945 - 2001
Po Druhej svetovej vojne sa fenoménom, ktorý nedával spať americkým predstaviteľom, stalo rozširovanie komunizmu. Právomoci FBI na poli vyšetrovania špionáže a sabotáží na území USA, ktoré sa postupne definovali v rokoch 1917, 1939 a 1943 sa opäť rozšírili. Každá verejná alebo súkromná agentúra, disponujúca údajmi, ktoré mohli ohroziť národnú bezpečnosť, musela ich nahlásiť FBI. Zvýšila sa aj právomoc prešetrovania minulosti súčasných a budúcich vládnych zamestnancov, tzv. background investigation.
Druhou oblasťou, ktorá zamestnávala FBI, bolo vyšetrovanie americkej mafie, známej ako La Cosa Nostra.
Počet zamestnancov sa v 50-tych rokoch ustálil na počte 6200. V roku 1950 sa uvádza do praxe systém Najhľadanejšie osoby Ameriky.

Zavraždením prezidenta Kenedyho 22. 11. 1963 sa začína éra známa ako "Sixties". Je charakterizovaná idealizmom, vojnou vo Vietname a protivojnovými demonštráciami. Toto obdobie trvalo skoro do polovice 70-tych rokov.
Dňa 2. 5. 1972 umiera vo veku 77 rokov J. Edgar Hoover. Vo funkcii riaditeľa FBI bol 48 rokov. O deň neskôr, 3. 5. 1972 vymenuváva prezident Nixon za dočasného riaditeľa FBI L. Patricka Greya III. Grey bol prvý riaditeľ FBI, ktorý do funkcie agenta prijal ženu. V máji 1972 bola na námornej základni v Quanticu (Virginia) otvorená novovzniknutá Akadémia FBI.
17. júna 1972 zatkli piatich mužov vo chvíli, keď chceli inštalovať v hoteli Watergate odpočúvacie zariadenie. Z následného vyšetrovania vyplynulo, že vlamači boli v spojení s Bielym domom a Výborom pre znovuzvolenie Nixona. Biely dom sa pokúsil túto aféru zahladiť. V súvislosti s aférou stiahol Grey svoj návrh na vymenovanie za šéfa FBI. 27. 4. 1973 je do funkcie riaditeľa vymenovaný William D. Ruckelshaus. O tri mesiace neskôr, 9. 7. 1973 je do funkcie riaditeľa vymenovaný Clarence Kelley, šéf polície v Kansas City. Kelley bol agentom FBI v rokoch 1940 až 1961.

Kelleyho hlavnou úlohou po nástupe do funkcie bolo napravenie pošramotenej povesti FBI v súvislosti s aférou Watergate, na to malo poslúžiť niekoľko zmien, ktoré nariadil, napr. zmena výberu vedenia FBI atď. Počas jeho pôsobenia sa riaditeľstvo v roku 1975 presťahovalo do novej budovy s názvom J. Edgar Hoover FBI Building.

V roku 1978 vystriedal Kelleyho federálny sudca William H. Webster. Riaditeľom bol až do roku 1987, kedy sa stal riaditeľom CIA.

V roku 1982 povýšil boj proti terorizmu na národnú prioritu. Zvýšil aj úsilie vo sfére kontrašpionáže, organizovaného zločinu a zločinu v "bielych golieroch". Zosilnenie zaznamenal hlavne boj proti korupcii. Výsledkom toho bolo vyšetrovanie členov Kongresu (ABSCAM), sudcov, advokátov, šerifov a policajtov v chicagskom Cook County (GREYLORD) a ďalších prípadov.

2. 11. 1987 nahradil Webstera bývalý federálny sudca William Steele Sessions. Pád Berlínskeho múru a následný koniec Studenej vojny znamenal zmeny aj pre FBI. V januári 1992 bolo z kontrašpionáže preradených 300 agentov na oddelenie násilných trestných činov.
Keďže za posledných 10 rokov sa počet násilných trestných činov v tomto období zvýšil o 40%, Sessions priradil vyšetrovanie týchto činov do oblasti národnej priority.
V apríli roku 1993 sa FBI zúčastnila obliehania farmy v texaskom Wace, v ktorej sa opevnil David Koresh, vodca sekty Davidiánov. Obliehanie prišlo potom, ako príslušníci perfektne vyzbrojenej sekty zabili štyroch agentov ATF (Bureau of Alcohol, Tobacco and Firearms), ktorí prišli pátrať po zbraniach. Prislušníci sekty napokon spáchali hromadnú samovraždu upálením.

V roku 1993 je pre nedostatky v riadení FBI odvolaný riaditeľ Sessions, na jeho miesto dočasne nastupuje jeho zástupca Floyd I. Clarke. 1. 9. 1993 je do funkcie riaditeľa menovaný Louis J. Freeh. Freeh bol agentom FBI v rokoch 1975 - 1981 v terénnom úrade v New Yorku a na veliteľstve FBI vo Washingtone. Šesť týždňov po prevzatí funkcie oznámil rozsiahlu reorganizáciu veliteľstva FBI. Vybrané oddelenia sa buď spojili, zreorganizovali alebo boli zrušené. Následne 600 agentov previedol z administratívnych na vyštrovacie činnosti.
V lete 1994 viedol Freeh delegáciu, ktorá rokovala s predstaviteľmi 11 európskych krajín. Boli to Rusko, Nemecko, Česká republika, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Ukraina, Litva, Lotyšsko a Estónsko. V júli 1994 Freeh oficiálne otvoril úrad FBI v Moskve, tzv. Legal Attache Office. Jednou z prioritných oblastí FBI sa po skončení studenej vojny stal boj proti terorizmu. Táto orientácia sa ešte posilní po útokoch na WTC 11. septembra 2001.

Po odchode Freeha z funkcie, sa dočasným riaditeľom stal Thomas J. Pickard. Súčasným riaditeľom je od roku 2001 Robert S. Mueller, III.