Umenie stolovať

Hovoriť o kultúre stolovania určite nie je zbytočné. Je dokonca veľa krajín, kde sa ľudia posudzujú podľa toho, ako jedia a ako sa správajú pri stole. Nie je to nerozumné, ani formálne, veď jednou zo súčastí nášho životného štýlu je určite kultúra životného prostredia. Nesporne k nej patrí aj kultúra stolovania. Pravidlá stolovej etikety nie sú strohou literou, upravujú sa a menia podľa súčasných potrieb. Povedzme rovno, že sa vyvíjajú veľmi dlho.

Proti nevhodnému správaniu pri stole horlili už stredovekí mravokárcovia, ktorí nabádali vtedajších stolovníkov, „aby na pokrmy oči nevyvaľovali, prsty o šaty neotierali, misy nevylizovali alebo dokonca sa nožom v zuboch nešpárali...“
Pri jedle maj obidve ruky na stole, ale nie zopäté a nie opreté, niektorí mávajú už neslušne jednu alebo aj obe ruky v lone. Lakťom alebo oboma sa o stôl opierať odpustíme len starcovi alebo človeku chorobu zoslabnutému... Dajte pozor, aby ste suseda neštuchali lakťom a osoby oproti neobťažovali nohami. Hojdať na stoličke sa nepatrí.

Nedotýkaj sa hneď jedla doneseného, vyzerá to chtivo. Mnohí si berú jedlo sotva za stôl zasadli a jedia ako vlci. Často je to spojené s nebezpečenstvom ak hneď vložíme do úst jedlo horúce, musíme ho potom vypľuť, čo je neslušné, alebo si hrdlo popálime, čo je nepríjemné. Oboma sa staneme smiešnymi.

...Ak stoluje chlapec s dospelými, siahne do misky posledný, a to aj vtedy, ak bol ponúknutý. Prsty do omáčky ponárať je nevzdelané, naberaj vidličkou alebo nožom a potom nepreberaj v mise, ako robia ľudia maškrtní, ale zober, čo je práve pred tebou.


Hostiny i jednoduchšie domáce hodovania vyzerali pred stáročiami ináč ako dnešný prestretý stôl doma či v reštaurácii. Iné bývali aj mravy, prípadne nemravy stolovníkov.

Učme sa byť dobrými hostiteľmi

Byť dobrým hostiteľom neznamená ohromiť hostí drahým porcelánom, striebornými príbormi a zahrnúť ich množstvom chodov. Stačí, ak ponúknete hoci aj obyčajné pokrmy, ale je dôležité, aby sa tí, ktorí sa usadili pri vašom stole, cítili naozaj príjemne.

Hostí, s ktorými rátame na večerné alebo popoludňajšie stretnutie, zavčasu pozveme. Ak nejde skutočne o nejakú výnimočnú spoločnosť, býva písomné pozvanie spravidla príliš konvenčné, a tak najskôr použijeme telefón.
Ak rátame s väčšou spoločnosťou, nezaškodí, ak ich hneď pri pozvaní budeme krátko informovať o tom, aké predpokladáme oblečenie. Je totiž zbytočné, aby sa vedľa elegantnej dámy v zlatých koktailových šatoch objavil nenútený športovec v džínsach.
Ak uvažujeme o zasadacom poriadku pri stole, pokúsme s dať dokopy pozvaných tak, aby ich profesionálne záujmy neboli zhodné do tej miery, že sa večera stane len odbornou diskusiou či poradou. Radšej predíďme tomu, že vedľa seba posadíme dvoch naslovovzatých odborníkov v tej istej problematike. Naopak, ak predstavujeme navzájom neznámych hostí, snažíme sa o to, aby sme okamžite prehodili malú poznámku o ich záľubách, koníčkoch, prípadne o profesii. Tým, čo sa vidia po prvý raz, uľahčí počiatočnú konverzáciu natoľko, že nebudú nútení voliť ošúchané témy o počasí, zdraví alebo medzinárodnej politickej situácii.

Príjemná atmosféra a dobrá nálada spoločnosti záleží aj od prostredia, ktoré v svojej domácnosti dokážeme vytvoriť osvetlením, prípadne hudbou. Príliš veľa svetla v strede miestnosti ničí všetku útulnosť. Naopak, nepriame osvetlenie miestnosť zútulňuje. Svetelný zdroj rozptyľujúci svetlo na strop môže byť umiestnený na stene, ak máme priestrannú izbu, použijeme stojanovú lampu. Výber osvetlenia záleží už od voľby hostiteľa, typu bytu i zariadenia i od celkového zloženia spoločnosti.
Pri spoločenských stretnutiach je určite najpríjemnejšia hudba, ktorej nemusíme venovať veľa pozornosti. Ak žiadame od hostí, aby obdivovali náš nový magnetofón či žasli nad hifi súpravou, určite pokazíme nenútený a voľný rozhovor. Naopak, príjemné, nehlučné a nevtieravé melódie vytvoria najlepšiu kulisu pre zaujímavé rozhovory a dobrú zábavu.