Keď si futbal chce zachovať svoje súčasné postavenie najväčšieho športového zážitku na svete, musí demonštrovať pozitívne znaky hry.

Pohybové hry

Vysloviť presnú definíciu a charakterizovať pohybovú hru je pomerne zložité. Podľa Rovného (1981) je pohybová hra od začiatku existencie človeka neoddeliteľnou zložkou jeho kultúry, zladenou s jeho tvorivou prácou, fantáziou, túžbami a ideálmi, prípravou na život, ale aj občerstvením, vášňou života. Takto široké ponímanie pohybovej hry vyžaduje vysvetlenie jej funkcie v jednotlivých vývojových etapách ľudskej spoločnosti až po súčasnosť, v ktorej patria medzi univerzálne prostriedky telesnej výchovy a športu. Podľa Encyklopédie telesnej kultúry (1988) sa pod pojmom pohybová hra uvádza:
1. pravidlami upravená súťaživá pohybová činnosť dvoch súperiacich strán (jednotlivcov alebo kolektívov) aj s nerovnakým počtom členov;
2. nepovinný vyučovací predmet, forma záujmovej telesnej výchovy na prvom stupni základných škôl.
V tomto užšom chápaní pohybovej hry sa dá jednoduchšie vysvetliť jej obsah a objasniť charakteristické znaky. Nie je však možné odlíšiť pojmy pohybová hra a športová hra, nie je jasné z hľadiska systematiky telovýchovných hier ich začlenenie.
Pri charakterizovaní pohybovej hry uvádza Rovný (1981), že jej hlavným znakom je rýchla alternatívna činnosť podľa určitých pravidiel. Táto základná charakteristika sa dopĺňa ďalšími prídavnými znakmi. Je to činnosť zábavná a záujmová, ktorá neprináša priamy ekonomický osoh. Pohybová hra sa uskutočňuje výrazným pohybom hráčov, dej má naplnený menlivými nepredvídanými situáciami. Je vždy určitou súťažou, vyplývajúcou z námetu hry, regulovaného stálymi alebo dohodnutými pravidlami. Väčšina pohybových hier sa hráva kolektívne. Na konci hry sa pointa prejaví vo výsledku. Pohybové hry pestujú u hráčov najmä pohotovosť, obratnosť, ale rovnako aj vytrvalosť, pevnú vôľu a morálku.
V súčasnosti, v období mimoriadneho celosvetového rozmachu športových hier (bejzbal, basketbal, hokej, tenis a ďalšie) sa vyprofilovali pomerne jednoznačné klasifikačné kritériá športových hier (Slovník, 1993):
1. vlastný, ustálený názov hry,
2. pravidlami určený námet hry, predmet hry a cieľ hry,
3. schválené pravidlá hry,
4. pravidelné súťaže a riadiace orgány,
5. relatívne náročná príprava,


6.