spoločné znaky deja hry – protirečivý charakter konania hráčov, konfliktovosť, výskyt rôznych druhov herných situácií a alternatívnosť riešenia herných situácií.
Keď vychádzame z tejto charakteristiky športových hier a zo základnej systematiky hier (Rovný, 1966), ktorá sa používa aj v súčasnosti, za odlišujúce znaky športových hier od pohybových hier považujeme:
- širšie uplatnenie v národnom, medzinárodnom a celosvetovom rozsahu,
- pravidelné súťaže a riadiace orgány,
- relatívne náročnú prípravu.
Za klasifikačné kritériá pohybových hier považujeme:
1. prevažujúcu pohybovú činnosť hráčov,
2. súťaživý charakter vyplývajúci z námetu hry, regulovaného stálymi alebo dohodnutými pravidlami hry,
3. zábavný a záujmový charakter činnosti hráčov.
Vzhľadom na niektoré spoločné znaky pohybových a športových hier vznikajú často situácie, keď sa z pohybovej hry, vplyvom jej veľkého rozšírenia, upresnením a zjednotením pravidiel vyprofiluje športová hra. Pohybové hry tak predstavujú zdroj vzniku športových hier. Príklad zo súčasnosti na tento proces je plážový volejbal.

Pohybové hry na nácvik a zdokonaľovanie herných činností
jednotlivca vo futbale

1. Strieľaná do bránky (streľba, nácvik)
Na stredovej čiare postavíme bránku (bránky) 1 – 1,5 m širokú. Hráči stoja za základnými čiarami a snažia sa loptu kopnúť tak, aby prešla bránou. Súťažiť môžu jednotlivci i družstvá. Víťazí ten, kto dosiahne viac gólov.
2. Futbal do terča (streľba, nácvik)
Na stredovú čiaru hracej plochy postavíme kužele (plné lopty, lopty). Hráči obidvoch mužstiev sa rozostavia na základné čiary čelom proti sebe. Kopú do lopty a snažia sa ňou zraziť kužeľ na súperovu polovicu. Víťazí družstvo, na ktorého strane je menej kužeľov. Obmenou tejto hry je hra, kde sa plná lopta postaví na stredový bod ihriska a hráči sa snažia plnú loptu vytlačiť zo stredového kruhu na stranu súpera.

3. Na hradného (streľba, nácvik)
Uprostred stredového kruhu postavíme hrad (kužeľ, plná lopta, lopta). Hráči v kruhu si prihrávajú loptu a vo vhodnom okamihu sa snažia zasiahnuť hrad. Tomu sa snaží zabrániť strážca hradu, ktorý môže loptu odkopnúť, odraziť telom, nesmie však hrať rukou. Strážcovia hradu môžu byť 2 až 3. Kto zasiahne hrad, vymení si miesto so strážcom.
4. Loptu kapitánovi (prihrávky, nácvik)
Družstvá súťažia v presnosti a rýchlosti prihrávok. Pred každým stojí v rovnakej vzdialenosti kapitán. Tomu postupne prihrávajú všetci hráči družstva a on im loptu vracia. Po vykonaní prihrávky každý hráč beží na koniec zástupu. Postupne môžeme dať možnosť každému hráčovi aby sa stal kapitánom. Prípadne môžeme robiť výmenu prúdom – začína prihrávať prvý zo zástupu a hneď beží na miesto kapitána, tak robia aj ostatní. Hru možno sťažovať náročnejšími druhmi prihrávok a predlžovaním vzdialenosti. Vyhráva družstvo, ktoré splní úlohu prvé.
5. Štafeta s kopaním lopty (prihrávky, nácvik)
Družstvá stoja v zástupoch so vzdialenosťami hráčov 15 až 20 m.