Už od prvopočiatku sveta až do dnešnej doby stále ľudí fascinuje myšlienka ako si predĺ-žiť život. Hlavnou prekážkou tejto myšlienky je samozrejme starnutie a s ním spojené rôzne degeneratívne ochorenia. Starnutiu zrejme nikto neujde, no nie je dôvod cítiť sa starý, vyze-rať staro a predčasne tak myslieť i jednať.

Ľudia by si preto nemali robiť starosti, ak práve zaznamenali prvé príznaky starnutia ako vypadávanie vlasov, vrásky, stuhnuté kĺby, zábudlivosť, únavu… Môžu ešte veľa vecí spraviť pre to, aby tento proces ak nie zvrátili, tak aspoň spomalili. Chronologický vek nie je totiž vždy rovnaký s vekom biologickým. Veľké rozdiely spočívajú v telesnom stave a osobnosti jedinca.
Veľa ľudí očakáva, že ich telesné schránky sa budú s vekom automaticky degenerovať a budú sa u nich objavovať choroby ako artritída, očný zákal alebo infarkt. Tieto choroby však nie sú spôsobené starnutím, ale v drvivej väčšine dlhodobým poškodzovaním orgánov a nesprávnou výživou. Pravdepodobne žiadna choroba nie je priamo spôsobená starnutím. Choroby vyššieho veku sú len choroby prejavujúce sa po desiatkach rokov zlej výživy, preto sa u mladších ľudí neobjavujú.
Najdôležitejšie je uvedomiť si, akú dôležitú úlohu hrá optimálna strava, fyzická aktivita a celkovo pozitívny prístup k životu na to, aby sme život skutočne žili až do konca a zabránili predčasnému starnutiu. Ktokoľvek a v ktoromkoľvek veku môže veľa urobiť pre zlepšenie vlastného fyzického i mentálneho zdravia. Najlepšie výsledky sa však dosahujú vtedy, ak sa venuje výžive a pohybu dostatočná pozornosť už od ranného veku.

Ak hovoríme, že starší ľudia by mali športovať, aby zostali čo najdlhšie mladí, dotýkame sa tým najcitlivejšej stránky ľudského indivídua. Málo je na svete totiž takých ľudí, ktorí by sa nechceli dožiť vysokého veku. Znamená to pozitívne existovať, tvoriť a užívať plody vlastnej životnej činnosti. Aké atribúty sú potrebné na dosiahnutie takéhoto cieľa? Predsa zdravie, duševná vyrovnanosť, solídna telesná a psychická kondícia a na základe toho patričné úspechy v zamestnaní, spoločnosti a rodine. Tomu sa hovorí kvalita prežitých rokov života až po jeho biologický koniec. Nie je teda jedno, ako žijeme a dožijeme sa svojich napríklad 70 rokov. Či aktívne a bezbolestne, alebo to budú roky plné strádania a na lôžku.

Poruchy držania tela či už získané alebo vyvinuté z ľahostajnosti sa prejavujú ovisnutými plecami, vysunutým bruchom prílišným záklonom, nahrbením a postojom na tzv. zalome-ných kolenách. Tieto deformácie však môžu byť aj výsledkom chorobných zmien, napríklad kyfózy, skoliózy, artritídy, ale aj polyartritídy. Na základe všetkých uvedených problémov pristupujú následne porúch psychického charakteru. Komplex zo starnutia, psychická nevy-rovnanosť, strata sebadôvery a ďalšie vedú k depresiám širokého rozsahu.

Čím sme starší, tým viac sa stráca prirodzená telesná kondícia, pribúdajú väčšie či menšie, ale o to častejšie zdravotné problémy, znižuje sa pracovná efektívnosť, objavuje sa duševná nevyrovnanosť a nie je ďaleko k depresiám. Logicky sa vynára otázka, čo vlastne podniknúť na zabrzdenie a oddialenie, prípadne zastavenie tohto procesu. Tu niekde treba hľadať výz-nam pravidelného športovania, správnej životosprávy a duševnej vyrovnanosti. Je potrebné dať aj starším spoluobčanom možnosť rovnocenne sa podieľať na dnešnej ponuke aktivít spolu s mladými. Nech aj oni na sebe pracujú.

Najlepším liekom je tzv. pohybová terapia. V danom prípade je to spôsob liečenia či zmiernenia všetkých neduhov. Pohybovú terapiu možno použiť s úspechom v najrozličnej-ších prípadoch v prípade, že sa k problému pristúpi erudovane. Na čo však treba myslieť skôr je pohybová prevencia.

Ľudia často používajú výraz „byť fit“, ale treba si aj uvedomiť, prečo vlastne potrebujeme mať dobrú kondíciu. Kondícia by mala zodpovedať nášmu životnému štýlu. Človek nemusí byť práve vrcholovým športovcom, ale všetci by mali mať dostatok energie k tomu, aby mohli rýchlo chodiť, vybehnúť hore schodmi a zvládnuť každodenné činnosti bez toho, aby sa cítili príliš unavení alebo lapali dych. Človek, ktorý má dobrú kondíciu, nielen dobre vy-zerá, ale aj sa cíti lepšie – byť fit znamená i pomáhať svojmu zdraviu. Srdce sa stáva odol-nejším a zlepšuje sa krvný obeh, znižujú sa hodnoty max. PF a systolického krvného tlaku a nastáva rýchlejší návrat k pokojovým hodnotám. Pri cvičení dochádza k prekrveniu pra-cujúcich svalov a k fyziologickému zväčšeniu srdca. Pravidelným cvičením sa zlepšuje aj kvalita nášho dýchacieho a pohybového systému. Kým v dýchacom systéme dochádza k lepšiemu využitiu kyslíka v pracujúcom svale, pri pohybovom systéme je dôležité udržanie základnej štruktúry kostí, najmä zvýšenie hustoty a pružnosti kostí. Mení sa nám aj náš metabolizmus, v ktorom nastáva úprava metabolizmu cukrov a lepšie sú využívané mastné kyseliny a tuky. Najdôležitejšia je ale psychika človeka, ktorá sa pri pravidelnom trénovaní takisto mení, a to tým, že človek získava stratenú sebadôveru a zlepšuje sa adaptáciu na telesný a duševný stres.