referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Július
Nedeľa, 11. apríla 2021
Ekologické katastrofy
Dátum pridania: 28.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: RazR
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 751
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 21.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 36m 0s
Pomalé čítanie: 54m 0s
 

NEBEZPEČENSTVO Z TOVÁRNÍ

Pri neustálom rozvoji priemyslu sa neustále zvyšuje aj počet nehôd, pri ktorých príde o život veľa ľudí. Zvyčajne je to zrážka v atómových elektrárňach či nebezpečné emisie, ktoré spôsobujú inverzné stavy v ovzduší. V roku 1909 (Glasgow, Škótsko) sa stali železiarne a strojárne vystavané v tomto meste osudnými pre 1063 ľudí, ktorí zomreli pre atmosferickú teplotnú inverziu spôsobenú emisiami. Podobný prípad sa stal v USA( Donora.), kde 15 ľudí prišlo o život pre výrobu zinku, pričom až 5900 ľudí to poznačilo na celý život. Treba pripomenúť, že to číslo predstavovalo až 43 percent osadenstva. Nekvalitné uhlie v UK v Londýne spôsobilo opakované inverzné stavy v ovzduší a následnú smrť 4000 obyvateľov, pričom 2000 ostalo doživotne chorých.(1952) O 4 roky neskôr prišlo v Japonsku (Minamata) o život 46 ľudí otrávením sa organickou ortuťou, ktorá bola vypustená do mora. V roku 1957 zas požiar reaktoru zamoril 300 km štvorcových v Anglicku (Windscale) a spôsobil dve úmrtia. Takýchto prípadov je veľmi veľa, za obzvlášť tragickú nehodu sa pokladá únik toxického plynu methylisokyanátu z továrne na výrobu insecticidov, ktorý spôsobil 2000 úmrtí a doživotne (i generácie po nich) postihol 150.000 ľudí.

Najviac publikovanou nehodou sa stala nehoda v ukrajinskej elektrárni Černobyľ, ktorá vybuchla a následný požiar reaktoru moderovaného C spôsobil obrovské škody. Okrem tisícok mŕtvych sa i doteraz generačne postihnutým jedincom rodia siamské dvojčatá, objavujú sa abnormity u novorodencov a u všetkých postihnutých je i doteraz zvýšený výskyt rakoviny. Táto katastrofa sa stala v roku 1986.

Veľa ekologických katastrôf- žiaľ, zväčša tých najväčších- sa stáva priamym a ZÁMERNÝM pričinením ľudí. Okrem miliónov mŕtvych a generačne postihnutých ľudí sa podobne, ako i u nehôd napr. elektrární ničí celý ekosystém a často sa jeho ekologická rovnováha už nikdy neobnoví. Ľudia používajú svoje technické poznatky na ničenie a ovládanie. Atómové zbrane, ktoré nikdy nemali byť vyrobené a použité, sa stávajú triumfálnym útokom vo vojnách. Najväčšie katastrofy spôsobené v dejinách ľudstva sa odohrali nepochybne počas druhej svetovej vojny- atómový útok na Hirošimu, Nagasaki a nezabúdať i na „bezpečnú skúšku“ výbuchu v Bikinách, pri ktorej bol poškodený okolitý ekosystém.(tentoraz bez ľudských obetí, avšak škody sú aj napriek tomu obrovské)

Čím je naša technológia vyspelejšia, tým viac štátov sa môže „popýšiť“ vlastníctvom jadrových zbraní. A tak sa celá spoločnosť oprávnene obáva jadrovej vojny, ku ktorej sa takýmto spôsobom môžeme veľmi ľahko dopracovať.

Aké by boli dôsledky jadrového konfliktu? 

Ekologické dôsledky jadrového konfliktu: V roku 1983 sa vo Washingtone, USA konala konferencia, ktorá mala zhodnotiť výsledky jadrovej vojny. Na konferencií sa zúčastnilo viac ako sto významných vedcov. Zistili, že dôsledky účinkov jadrových bômb by mohli porovnávať so sopečnou erupciou indonézskeho vulkánu Tambora (1816), kedy táto krajina zažila celý rok „bez leta“ (t.j. pre túto erupciu klesla teplota na celej Zemi o jeden stupeň). Dospeli k záveru, že asi po týždni jadrového konfliktu by sa najprv nad severnou pologuľou rozšíril prašný súmrak, ktorý by trval niekoľko mesiacov. Spolu s požiarmi, prachom a ďalšími emisiami by bolo všetko slnečné žiarenie odrazené a nastala by tzv. nukleárna zima s teplotami medzi pätnástimi a dvadsiatimi stupňami pod nulou. Samozrejme, všetka povrchová voda by zamrzla a zvieratá by nemali čo piť, čo by spôsobilo ich uhynutie. Nedostatkom slnečného žiarenia by bol narušený priebeh fotosyntézy u všetkých rastlín, čo by značne poškodilo, ba až zničilo celú biosféru.

Jadrový mrak by postúpil až na južnú pologuľu, a celá vzdušná cirkulácia by bola úplne narušená. Na jednej tretine územia mierneho pásma by sa nachádzal rádioaktívny odpad- obyvateľstvo v tomto miernom pásme by bolo vystavené žiareniu intenzity až 250 remov. Ostatné oblasti by boli dlhodobo ožarované intenzitou 100 remov. V tomto štádiu začnú vypukovať rôzne mory, nakoľko ľudský organizmus je oslabený a drvivá väčšina obyvateľstva bude až zarážajúco náchylná k rakovine. Potrava z akéhokoľvek zdroja by bola nepožiteľná- a najpravdepodobnejšie by sa ani biocenóza (vrátane človeka) nestihla priveľmi sužovať- nastanú lesné požiare, prašné búrky, ktoré by už ani nebolo možné uhasiť. Oxidy dusíka z výbuchov v stratosfére by narušili asi 30 percent ozonosféry. Nastalo by silné a zničujúce ultrafialové žiarenie- odhaduje sa, že by malo byť 2 až 4 krát väčšie ako je dnes. Tí ľudia, čo by prežili, by oslepli.

Zhrnutie: V jadrovom konflikte by bezprostredne zahynulo až 1, 1 miliardy ľudí, ďalšia miliarda by zomrela na nepriame následky. Na severnej pologuli v skratke žiaden človek nie je schopný prežiť, v južnej len mizivá menšina- no i tá by musela žiť vo veľmi narušenej biosfére. A to ešte treba brať do úvahy, že konferencia sa konala pred devätnástimi rokmi, takže možno predpokladať, že výsledky by boli presnejšie a teda aj- hrozivejšie.

PÚŠTE, DAŽDE, BÚRKY A ZÁPLAVY

Už od nepamäti sa ľudia trápia pre vrtochy klímy. A taktiež sa od nepamäti ľudia stále pýtali, či na nich majú nejaký vplyv. Vedci sa zhodujú na tom, že na niektorých áno- ale nezhodujú sa v miere podielu človeka. Na šírenie púští, pôdne erózie a na niektoré druhy zemetrasenia (ako sme už spomínali) samozrejme vplyv človek má, ale na záplavy spôsobené neprimeranými dažďami, búrkami...atď. človek až taký vplyv nemá.

ROZŠIROVANIE PÚŠTÍ

Rozširovanie púští v suchých oblastiach je veľmi nepríjemný jav ako i pre obyvateľov postihnutej oblasti, tak i pre faunu a flóru. Okrem straty miliónov ľudských životov umierajú zvieratá a zdravá zeleň je len zašlým javom, ktorý sa už asi nikdy neobnoví. Oblasti, kde sa tento jav naviac vyskytuje, je napr: severovýchodná Brazília, India, Etiópia, Somálsko, Mauretánia, Mali, Nigéria, Horná Volta...atď. Samozrejme, je ich oveľa viac. Čo je na vine? Neustále sa meniaca klíma, ktorá je prirodzená, neovplyvnená človekom alebo zlé hospodárenie ľudí? Napríklad rozsiahle pestovanie podzemnice v afrických štátoch sa nemalou mierou podieľa na dezertifikácií- pestovanie podzemnice totiž v pôde znižuje množstvo humusu, ktorý udržuje pôdu plnú živín. Bez humusu pôda stráca vlhkosť a živiny- a mení sa na púšť.

A aj chovanie dobytka (tiež sa to týka hlavne afrických štátov) si vyberá svoje dane. V období najväčšieho dopytu po hovädzine africké štáty rozšírili chov, aby predajom zlepšili svoju ekonomickú situáciu. No zvieratá potrebovali veľa vody a tak sa vodné zdroje zmenšovali, až napokon i spolu so zeleňou úplne vymizli. Potom prichádzajú obdobia sucha, mesiace bez dažďov- ideálny stav pre dezertifikáciu. V súčasnosti zaberá púšť okolo 8 a pol mil. kilometrov štvorcových a asi 40 mil. km štvorcových polopúští, čo je naozaj povážlivý stav. Nadíde deň, keď sa na celej našej Zemi bude rozprestierať len púšť? Veď len púšť Sahara zaberá päť štátov (Horná Volta, Nigéria, Mali, Mauretánia, Somálsko). Celá problematika miery podielu človeka na dezertifikácií je veľmi zložitá. Samozrejme, najviac sa to týka oblasti susediacich s púšťou. Človek (ktorého mieru ovplyvňovania ešte vedci nedokázali presne určiť) má dezertifikáciu na svedomí hlavne ekonomickou a politickou činnosťou, ktorá často nie je v súlade s prírodou- teda sa uprednostňujú ekonomické výhody pred ekologickými. Vedci zistili, že akýmsi varovaním pred neobvyklým suchom v tropických oblastiach je slabý, na juh smerujúci teplý morský prúd vyskytujúci sa pozdĺž pobrežia Ecuadoru a Peru. Väčšinou sa objavuje okolo Vianoc, a preto bol pomenovaný EL NIŇO DE LA NAVIDAD- Vianočné dieťatko. Keď v ňom vystúpi teplota neobvykle vysoko, objavujú sa atmosferické výkyvy, ktorých výsledkom môže byť aj dezertifikácia (ďalej sú tu aj tropické búrky...) V roku 1983, keď bola teplota prúdu o 4-6 stupňov vyššia, postihlo abnormálne sucho Filipíny, Havajské ostrovy, Južnú Afriku, Južnú Ameriku a Indonéziu.

Na toto sucho padne za obeť ročne okolo mld. ľudí, a to sa nespomínajú zvieratá. Púšte sa rozširujú veľmi rýchlo. Veď len za posledných 50 rokov ubudlo na celom svet 650 tis. kilometrov štvorcových pastvín a utvorili sa z nich púšte. Sahara, obrovská púšť si za posledných 17 rokov rozšírila hranice až o 100 km. Za jediný rok si k sebe pričlenila oblasť veľkosti 60 tis. km. štvorcových. Takže, má človek podiel na dezertifikácií? Svojou činnosťou sčasti áno, no ako môže mať vplyv na spomínaný prúd, striedanie sucha a dažďov? Na túto otázku sme ešte nedokázali presne odpovedať... Môžeme len konštatovať, že najpravdepodobnejšie má človek čoraz väčší vplyv na výkyvy v klíme.

Všeobecne sa predpokladá, že toto oteplenie môže byť kompenzované vzrastom znečistenia ovzdušia pevnými časticami. resp. aerosolami. Turbulencia v zemskom ovzduší je ovplyvnená sopečnou činnosťou, ale takmer jednou tretinou k nej prispieva človek. Turbulencia ovzdušia je v severných oblastiach vyššia ako v nižších- teda i priemyslové emisie musia byť zákonite vo väčšom množstve na severe ako na juhu. Turbulencia taktiež znižuje dopad slnečného žiarenia na zemský povrch a tento efekt sa ešte zvyšuje preto, že v severnejších oblastiach je šikmejší dopad slnečného žiarenia , a i teda je viac odrazené do mimozemského priestoru. Tým sa znižuje teplota zemského povrchu v severných šírkach viac než na rovníku, a tak sa zvyšuje i rozdiel v teplote oboch pásiem. Teda ak sa na severe ochladí, na juhu sa oteplí a ubudne zrážok. 

DAŽDE, BÚRKY, ZÁPLAVY

EL NIŇO DE LA NAVIDAD nepredpovedá( alebo nezapríčiňuje) len dezertifikáciu. Pri vyššej teplote v prúde nastávajú neobvyklé nepravidelnosti v klíme- teda okrem abnormálneho sucha i abnormálne dažde. V spomínanom roku 1983 sa okrem abnormálnych dažďov vyskytli i mohutné dažde od Polynézie až po Chile. Dôsledky: V Argentíne vyčíňanie tohto prúdu zabilo najmenej 700 ľudí- straty na ich hospodárskej úrode sa odhadujú na 1,6 mld. dolárov, pričom bolo zdevastovaných mnoho budov. V Peru umrelo 300 ľudí, V Ecuadoru taktiež. 
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Ekologické katastrofy SOŠ 2.8756 7766 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.