referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Rudolf
Sobota, 17. apríla 2021
Ekologické katastrofy
Dátum pridania: 28.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: RazR
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 751
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 21.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 36m 0s
Pomalé čítanie: 54m 0s
 

Posledné katastrofy: 

VENEZUELA: Silné dažde tentoraz postihli Venezuelu. Chudobná štvrť v oblasti Caracasu sa zrútila, a o strechu nad hlavou tak prišlo okolo 300 ľudí. V západnej oblasti Caracasu (Antímano) sa taktiež zrútili domy- nešťastie postihlo 210 rodín. Keďže celá oblasť Caracasu trpela silnými dažďami, nestabilné obydlia boli evakuované. Obdobie dažďov postihuje Venezuelu každý rok a Caracas, ktorého núdzové kolónie sa rozkladajú na svahoch hôr, je teda každoročne ohrozovaný zosuvmi. Straty na ľudských životoch sa ešte nevyskytli, na rozdiel od minulého roka. 

PHNOMPENH: Záplavy zužovali toto leto i Kambodžu. Zomrelo až 35 ľudí a dažde neustále pokračujy. Predpovede meteorológov neboli vôbec priaznivé a ani sa nemýlili- dažde trvali neuveriteľné štyri mesiace. Najväčší problém je rieka Mekong, ktorej hladina stále stúpala, zhltla 2 mosty . 500 000 ľudí žijúcich v okolí rieky boli donútení k evakuácií. Minulý rok záplavy zabili v Kambodži 400 ľudí a spôsobili škody v hodnote 100 miliónov dolárov.

JUŽNÉ MEXIKO 20. augusta zasiahla mexický polostrov Yucatán obávaná tropická búrka Chantal. Ostali nezvestní dvaja rybári, ktorý nedbali na predpovede meteorológov a vybrali sa na more- pravdepodobne sú mŕtvi, pretože vlny dosahovali až 4 metre. Rýchlosť vetra dosahovala 115 km/h. Z nízkych oblastí pri pobreží bolo evakuovaných 2500 osôb.

VZDUCH A VODA

IMISIE

Imisie, ktoré vznikajú chemickými a fyzikálnymi premenami v ovzduší z emisií, sú pre nás, aj keď sa to tak na prvý pohľad nezdá, vážnou hrozbou. Hlavným zdrojom emisií sú továrne a elektrárne , teplárne, domáce topeništia, motory áut, nespevnené cesty a podobne. Je až neuveriteľné, že ročné spády imisií sa počítajú na tony. V našom hlavnom meste bol pred piatimi rokmi spád 6005 t/r tuhých úletov a 6377 t/r oxidu siričitého, to znamená 32,8 t/r/km štvorcových pevných úletov a 353,4 t/r/km štvorcových oxidu uhličitého. A to je patrí Bratislava medzi menšie mestá, s menším počtom tovární- a čo veľké metropoly? Okrem pevných úletov a oxidu uhličitého naše ľudstvo dýcha arzén, fluór, vanád, titán, olovo...atď- aký to má vplyv na okolitú prírodu, ktorá je tak či tak zdevastovaná? Najhoršie je, že imisie nepostihujú len oblasť v bezprostrednej blízkosti jej zdroja, ale i oblasti na kilometre vzdialené. Ak si myslíme, že imisie poškodzujú „len“ fytocenózu( u rastlín spomaľujú fotosyntézu- imisie znamenajú pre rastliny nebezpečne toxicitá ), sme na veľkom omyle.

Aj my ľudia sme obeťami. Najviac sú ohrozené deti, ktorých slabý imunitný systém sa ešte nie je schopný brániť. Ale i u dospelých ľudí sa vyskytujú karcinogénne choroby, pľúcne ochorenia, cievne ochorenia a mnoho iných. Aj keď o väčšine môžeme povedať, že sú dedičné, všetky z nich sú ovplyvnené životným štýlom človeka- a teda môžeme povedať, že veľkú zásluhu na ochoreniach majú imisie. Kyslé zrážky, stvorené z imisií, poškodzujú hlavne vegetáciu, ale i zoocenózu. Kyslá voda vyplavuje z pôdy hliník, ktorý je pre živočíchy jedovatý, pretože porušuje centrálnu nervovú sústavu.

Napríklad v Škandinávií a Kanade, kde sú pôdy už od prírody kyslé vplyvom geologického podložia a vysokého obsahu kyselín obsiahnutých v humusu, existujú tisíce jazier, v ktorých ryby úplne vyhynuli vplyvom hliníka a ďalších zložiek z pôdy. Kyslé zrážky menia PH v sladkovodných jazerách, potokoch- i na Slovensku uhynulo veľa kaprov- tie totiž zle znášajú kyslú vodu, a to práve kvôli imisiám. A štatistiky na celom svete? Ročne sa do ovzdušia vypustí 6 Gt( miliárd ton) oxidu uhličitého v dôsledku spaľovania fosílnych palív.

TOPENIE ĽADOVCOV

Jav, ktorý neoddeliteľne súvisí s emisiami (teda aj imisiami)- hlavne s oxidom uhličitým, je globálne otepľovanie, ktoré je spôsobené „skleníkovými plynmi “. O tom, aká je dnes situácia s emisiami, je napísané v predchádzajúcom odstavci, no ako to bude ďalej pokračovať? Podľa popredných svetových klimatológov existuje nebezpečie, že do roka 2100 sa až 5 krát zvýši množstvo emisií- o 100 rokov by mala byť ročná emisia oxidu uhličitého 5,7 Gt ( v niektorých predpokladoch sa uvádza i 29 Gt na rok, no viac vedcov sa prikláňa k 5,7 k podstatnému zníženiu v roku 2100 a následnom prudkom zvýšení)Vedci ďalej predpokladajú, že na konci 21. storočia sa toto množstvo zväčší až na 13,5 Gt (ale objavuje sa i spis, kde je predpoklad omnoho väčší- až 36,7 Gt na rok) Aké by to malo dôsledky? Do roku 1200 by sa roztopili všetky ľadovce a nastala by veľká emigrácia z pobrežných oblastí do vnútrozemia kvôli záplavám. Ráta sa aj so stratami životov. Ku koncu 21. storočia by pravdepodobne nastalo masové umieranie lesov- živé stromy totiž oxid uhličitý pohlcujú, po ich uhynutí by mŕtve stromy produkovali ďalší oxid uhličitý, čo by viedlo k podstatnému zvýšeniu imisií.

Aj dnes si svet láme hlavu nad problémami skleníkového efektu. Skleníkové plyny rýchlo stúpajú a každým „tragickým“rokom sa Zem oteplí priemerne o 1 stupeň. Nezdá sa nám to veľa, ale spôsobuje to veľké problémy hlavne pre pobrežné oblasti. Nastávajú záplavy, ktoré sú často spôsobené roztopením ľadovcov.

V novinách sa neustále objavujú články typu: ANTARKTÍDA SA TOPÍ. Okrem toho, že je topenie ľadovcov nebezpečné pre záplavy, sú nebezpečné ako i „biele lode morí “. V dôsledku otepľovania sa totiž stáva, že sa veľká ľadová kryha odlomí od ľadovcového masívu a svojím priemestňovaním na mori spôsobí lodiam veľké problémy. (napr. Titanic)

MÁJ, 2000- Na Antarktíde sa tentoraz odlomila kryha, ktorá sa pokladá za doteraz najväčšiu. Na dĺžku meria 272 km a na šírku 40 km( to je 10 880 kilometrov štvorcových). Je to “úlomok“ z Rossovho šelfového ľadovca. Objavila ho satelitná družica NOAA-12. Americkí vedci zatiaľ môžu len predpokladať, kde sa tento obrovský ľadový ostrov poberie. 

APRÍL, 1992- Od Antarktídy sa odlomil menší ľadovec nazvaný B10A, ktorý sa plavil až 7 rokov, kým sa dostal len necelých 500 kilometrov od Argentíny.

U týchto ľadovcov je zvláštne, že nikdy sa nedá určiť presný smer, kadiaľ sa vydajú. No aj keď sa objavia v teplých vodách, trvá ešte dlhú dobu, kým sa roztopia( i niekoľko rokov). Našťastie dnes už nehrozí také nebezpečenstvo ako v prípade Titanicu( čo by sme tiež mohli pokladať za ekologickú katastrofu), pretože moria sú radarované a lode vždy informované. Ľadovce sa dostávajú zo severného antarktického ľadu spodným rytmickým klesaním a zdvihnutím vody. Tomuto procesu sa hovorí odtrhávanie. Rôzne merania ukázali, že priemerná teplota v týchto oblastiach stúpla od roku 1930 o viac než dva stupne, čo rozhodne vplýva na stálosť ľadovcov.Americkí vedci v 70- tych rokoch predpovedali, že topenie antarktických ľadovcov je jasným ukazovateľom čoraz viac sa zrýchľujúceho globálneho otepľovania.Hlavnou príčinou je hromadné využívanie a spaľovanie fosílnych palív, ako je ropa a plyn. Vedci predpokladajú, že teplota v tomto storočí vzrastie o 3,5 stupňa. No Antarktída nie je jedinou postihnutou oblasťou. Taktiež v himalájskom Ťian- Šanu sa za posledných 40 rokov zmenšili ľadovce o 40 percent a v peruánskej časti Álp sa topia ľadovce rýchlosťou 30 metrov za rok, zatiaľ čo v 70- tych rokoch to boli len 3 metre za rok. No najväčšie nebezpečie predstavuje topenie ľadovcov na Arktíde.

Tu sa totiž nachádza 91 percent planetárnych zásob ľadu, ktoré by mohli svojim roztopením zvýšiť svetovú hladinu vôd až o 70 metrov. Klimatológovia sa obávajú predovšetkým toho, ako ovplyvní topenie Golfský prúd, ktorý ohrieva európske podnebie. Ale po veľkom oteplení sa môže- teda podľa výskumov- by sa malo opäť ochladiť. Zväčšenie vodných plôch by viedlo k väčšiemu odparovaniu a následne k vyšším koncentráciám molekúl vody v atmosfére, ktorá potom prepúšťa menej slnečných lúčov. 

Niektorí vedci ešte stále špekulujú, či má naozaj na otepľovaní podiel človek. Uvažujú nad predpokladom, že by sa množstvo kysličníka uhličitého mohlo v atmosfére zväčšovať len za prirodzených prírodných procesov. Ale títo vedci sú vtlačení do úzadia- všeobecne prevláda názor, že na skleníkový efekt má jednoznačne vplyv človek svojim ekonomickým životom- a to potvrdzujú i najpoprednejší vedci.

SMOG

Pojem smog sa objavil v roku 1911, pričom toto slovo vytvoril H.A. Des Voeux z anglického slova smoke- dva roky predtým totiž Glasgow postihla smogová situácia, pri ktorej na následky znečisteného ovzdušia zahynulo 1063 ľudí. V roku 1952 zas v Londýne vznikol pri spaľovaní nekvalitného uhlia v lokálnych topeništiach a vyžiadal si 4000 ľudských obetí.Silné znečistenie ovzdušia v priemyslových mestách sa stalo problémom už od polovice 19 storočia. V roku 1861 dosiahla koncentrácia oxidu siričitého v anglickom Yorku až hodnotu 120µgm-3 (dýchacie problémy sa začínajú od 110µgm-3). A ďalšie, súčasné, hrozivé fakty: na šírom mori nájdeme vo vzduchu asi 940 kondenzačných jadier v 1 cm kubickom, len o 10 jadier v priemere viac ich nájdeme v horách vo výškach nad 2000 m, v dedinách je ich okolo 9,5 tisíc a vo veľkých mestách v priemere 147 tisíc kondenzačných jadier v 1 cm kubickom vzduchu- občas býva nameraná hodnota až 400 tisíc jadier v 1 cm kubickom. Smog je tvorený väčšinou oxidom siričitým, aromatickými uhľovodíkami a oxidami dusíka.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Ekologické katastrofy SOŠ 2.8756 7766 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.