referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Július
Nedeľa, 11. apríla 2021
Ekologické katastrofy
Dátum pridania: 28.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: RazR
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 751
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 21.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 36m 0s
Pomalé čítanie: 54m 0s
 

PRIRODZENÝ(?) LES

Krajinu, naše okolie by sme mohli porovnať k matke, ktorá nás stvorila a my ju na oplátku ničíme. Ťažíme, staviame lomy, vyrubujeme lesy, budujeme...existuje mnoho činností, ktorým hovoríme výhodný obchod. Zarábame...a prerábame na našich životoch.

VYRUBOVANIE LESA

Vyrubovanie lesa je dnes takmer najpálčivejším problémom. Lesy sa strácajú ako mávnutím čarovného prútika, nepoškodený les je len zašlým snom. Ľudia si začínajú uvedomovať, že spracovavánie dreva treba výrazne zredukovať, pretože inak “nám stromy odmietnu dať kyslík“, samozrejme, ak ešte nejaké budú...Les je pre ľudstvo veľmi dôležitý. Má protieróznu, vodohospodársku funkciu, ďalej je to zdroj surovín(hlavne dreva) a i domovom miliónov zvierat. Stromy nám dávajú kyslík- a my ich za to vyrubujeme.

Od pradávno sa drevo využívalo ako ľahko dostupný a kedysi i lacný prírodný zdroj. Už od storočí pred našim letopočtom ľudia vyrúbovali lesy a vytvárali umelé polia. Stavali sa z nich domy a keď prišli vojny, hlavne námorné, ľudia hneď siahli po dreve ako po dobre spracovateľnom materiále. Napríklad Atény v čase svojho najväčšieho rozmachu vybudovali ohromné námorné loďstvo a tak zdevastovali všetky lesy v ich okolí. Potom prišiel úpadok, z ktorého sa ani doteraz nespamätali. Najprv malo Grécko 65 percent územia pokryté lesmi, dnes je to už len 15 percent a až 98 percent poľnohospodárskych pôd je ohrozených eróziami. Posledné korienky stromov požierajú hospodárske zvieratá, čím ešte k erózií napomáhajú.

Podobne tak so svojou námornou slávou dopadlo i Taliansko, Španielsko, Dalmácia(tá sa začína teraz konečne spamätávať. 40 rokov tam bolo zakázané pasenie kôz. Vysádzajú borovicu alpínsku- avšak ich úsilie im sťažujú časté požiare), Kréta, Cyprus a i oblasť v západnom stredomorí- tu je obnova lesa veľmi ťažká, pretože je tam sucho a teplo. Na Slovensku nie je situácia s lesmi až taká zlá, vyskytujú sa „len“ zosuvy a erózie, ktoré sú však s porovnaní s inými krajinami len malinou. Avšak i u nás sa vyskytujú povodne spôsobené vyrubovaním lesov- takýmto spôsobom ide len málo vody do pôdy a hneď odtečie do vodných tokov. Česko je na tom zo zosuvmi podobne. (Posledné prípady: napr. Krkonoše, Snežka, Hostinné- tam zahynulo 120 ľudí). Pre podobné katastrofy bol vydaný zákon z roku 1898 o zalesnení holej stráne a upevnení korýt bystrín.

Zosuvy sú zas spôsobené opäť vyrubovaním- vsiaknutá voda (zrážky) sa totiž dostanú až na nepriepustné podložie, ktoré sa dá vzápätí do pohybu a spôsobí tak nemalé škody. V Čechách bola dokonca jedna obec (Klapý) zosuvom úplne zdevastovaná- stalo sa tak v roku 1900 a v roku 1936 sa to opäť zopakovalo a zabilo 2 ľudí. V roku 1926 sa v obci Dneh v Turnovsku zosunula pôda, pričom čelo zosuvu bolo až 5 metrov vysoké. Všetky domy boli zničené. Na Slovensku sa podobný prípad stal v Handlovej v roku 1960-61, kedy sa dostalo do pohybu 20 mil. metrov kubických zeminy a pochovalo tak 150 domov. Zosuvy pôdy sú časté- nevyhne sa im ani Ázia, Irák, Juhoslávia(1977- uvoľnilo sa 150 mil. ton kameňov a zeminy. Dĺžka zosuvu bola asi troj- kilometrová.

Vyrubovanie pralesov má však ešte ďalekosiahlejšie dôsledky. Pralesy, ktoré by sme si mali vážiť pre ich zachovalosť, sa v trópoch každoročne menia na druhotný les na rozlohe až 6 miliónov hektárov. Ďalších 220 000 kilometrov štvorcových pralesa sa premenili na polia, pričom asi 10 000 km štvorcových polí ostali absolútne nevyužité. Sú tu ešte chovatelia dobytka, ktorí sa pričleňujú k premene lesa na trávnaté porasty (tento jav je najviac rozšírený v Strednej Amerike) Dažďové pralesy sú na tom o niečo lepšie, nie sú veľmi poškodené, sú druhovo bohaté a ľahko sa i po vyrúbaní (na menších plochách) vracajú na pôvodný, takmer neporušený stav.

O vyrubovaní lesov by sa mohli napísať tisíce strán, avšak tu to nie je možné. Stačí dodať jednu myšlienku- keby sme sa naučili vážiť si les, možno by sme sa mohli tešiť územiam ako je La Selva- rezervácia veľká 730 hektárov. Táto rezervácia je celá pokrytá lesom a jazerami , na jej území rastie 320 druhov stromov, 42 druhov rýb, 394 druhov vtákov, 104 druhov savcov, 76 druhov plazov, 46 druhov obojživelníkov, 143 druhov motýľov...atď. Je to jediná rezervácia na svete, ktorá sa môže popýšiť druhovou rozmanitosťou a neporušenosťou. Keby sa vďaka našej bezohľadnosti nedialo toľko katastrôf v lese- a to denne, mohli by sme mať na Zemi takýchto území viacej.
 
späť späť   2  |  3  |  4  |   5  |  6    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Ekologické katastrofy SOŠ 2.8756 7766 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.