PRALESY HORIA KVOLI ĽUĎOM

V roku 1998 sa v juhovýchodnej Ázií vyskytovali časté požiare. Postihlo to hlavne pralesy na Borneu (Kalimantan, Sarawak, Sabah, Brunei), Sumatre, Amazónií. Ich príčinou bola nepochybne ľudská činnosť. Nedotknutý dažďový prales je veľmi vlhký a nie je príliš náchylný k vznieteniu. Ak sa však naruší súvislý príkrov korún stromov, napríklad ťažbou, stavbou príjazdových ciest či kvôli získaniu poľnohospodárskej pôdy, celé pralesné prostredie sa začne vysušovať a riziko požiaru sa výrazne zvýši. Nevhodné ťažobné praktiky môžu tiež znamenať príliš veľa vyrúbaného dreva, ktoré ešte riziko požiaru zvyšuje, hlavne kvôli klimatickým podmienkam, ktoré zo sebou prináša už spomínaný El Nino. A navyše, oheň je stále najlacnejším spôsobom, ako získať poľnohospodársku pôdu. Umelo vybudované plantáže a farmy sa tak v suchých obdobiach stávajú ideálnymi miestami na požiar, ktorému sa ľudia nedokážu vyhnúť a ani sa mu ubrániť.

Prales nehorí len v juhovýchodnej Ázií, ale i na celom svete. Preto sa treba vyvarovať prílišnému vyrubovaniu, aby ostali tieto pralesy nepoškodené.

ŤAŽBA A KRAJINA

Ťažba a les- slová, ktoré sa nám v súčasnej dobe vynoria v mysli hneď pri sebe. Nečudo, veď svet hojne čerpá z prírodných zdrojov. Lesy a lomy sú ideálnymi miestami na “obchod“. Les- v našich očiach relaxačné miesto, kam chodíme na prechádzky oddýchnuť si- lenže ak neprestaneme s tak bezohľadnou ťažbou dreva, o pár desiatok rokov si môžeme sadnúť akurát tak za starý dubový stôl a hľadieť na obraz lesa namaľovaný pra- pradávno. Samozrejme, v krajných prípadoch siahneme po chránených oblastiach a nepoškodených pralesoch, ale ak budeme postupovať „osvedčenou“ metódou, zasa zostaneme len pri tom obraze. Taktiež rýchlym ťažením drahých kovov sa nedostaneme ďaleko...

KATASTROFY A ŤAŽKÉ KOVY

Ak by sme sa v súčasnosti mali pozrieť po štáte, ktorý je v našom okolí najviac zdevastovaný ťažbou, boli by to rozhodne severné Čechy. Táto oblasť je teraz tak zdevastovaná ťažbou, že hrozí, že obyvatelia prídu o pôdu pod nohami. Možno sa inšpirovali starými Rimanmi, ktorí spoznali cenu zlata- v Asturii sa im podarilo získavať až 10 ton ročne, čo bolo na tie časy až hrozivo veľa. Už horšie sa im darilo s olovom, z ktorého vyrábali nádoby a podarilo sa im tak priotráviť tisíce obyvateľov. Vo Švajčiarsku v roku 1618 pochodili ešte horšie- pri ťažbe zlata spôsobili zosuv pôdy, ktorý zabil 2430 obyvateľov. Katastrofy nepostihujú ľudí len takouto priamou cestou. Ľudia nevedomky pestujú rastliny a chovajú zvieratá na pôdach, ktoré sú preplnené toxickými látkami- a opäť ich činnosťou.V 18 a 19. storočí bolo vo Švédsku, okolo priemyselných zariadení, nameraných až 1700mg/kg olova v pôde v hĺbke 10- 20 cm. A popritom sa na tej pôde pestovali obilniny, ktoré svojím olovnatým zložením spôsobili alergie a podlomené zdravie obyvateľom oblasti. 

Čo na záver? Neustále ťaženie dreva a drahých kovov raz vyústi do takej katastrofy, ktorej sa nebudeme môcť ubrániť.