referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zlatica
Nedeľa, 28. februára 2021
Ekologické katastrofy
Dátum pridania: 28.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: RazR
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 751
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 21.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 36m 0s
Pomalé čítanie: 54m 0s
 
ÚVOD

Každý deň sme svedkami tisícov katastrôf, ktoré si ani neuvedomujeme. Takmer každý týždeň pribudne v červenej knihe organizmus, ktorý už nemá miesto v našom ekosystéme. Každý deň vyprodukujeme tony drevených výrobkov, ktoré sú akoby nemými obeťami choroby našej doby, ktorá plieni všetko živé i prospešné. Pre honbu za majetkom sú ľudia schopní zničiť samých seba pod heslom PROSPERITA. Firmy prosperujú, ľudia zarábajú, no čoraz ťažšie sa im dýcha. Katastrofou našej doby je ľudské zmýšľanie, ktoré uprednostňuje život v luxuse v múroch veľkomesta pred čerstvým vzduchom a súladom s prírodou. Veľkomestá sú typickým dôkazom tej najväčšej katastrofy Zeme. Malé deti sa hrajú na ihriskách, pýšia sa tými najdrahšími hračkami, no len máloktoré z nich vám povie, že vie, čo je to príroda. Väčšina z nich pozná i to kedysi najbežnejšie zviera len zo zoologickej záhrady. A to je katastrofa...

Na celej Zemi existuje len pár rezervácií, kde príroda nie je poškodená ľudmi. Zarážajúcim faktom ostáva, že by sme ich spočítali na prstoch ruky. Dažďové pralesy, ktoré boli pred pár desaťročiami nedobytnou džungľou, sú dnes továrňami na produkciu dreva. Opustené ostrovy tak výnimočné pre svoju širokú faunu a flóru sa dnes predávajú a stavajú sa na nich rekreačné hotely. Ľudia tam chodia relaxovať a pri svojom oddychu nezabudnú „čistý ostrovček poľudštiť“- čo v preklade znamená: zmeniť a následne zničiť. Priezračné moria sú zrazu silne toxické, rieky silne znečistené a ľudia sa začínajú pýtať: Čo bude o sto rokov? Budú zelené rastliny, ktoré nám produkujú kyslík? Neminú sa nám prírodné zdroje? A čo pitná voda? Odpoveď poznáme, ale žiaľ, nesnažíme sa ju zmeniť.

Človek, najdokonalejší tvor prírody zapríčiňuje zemetrasenia, záplavy, erózie, znečisťuje ovzdušie, prírodu, zabíja zvieratá a nepriamo i ľudí. Takže, kladieme si otázku- spočíva dokonalosť naozaj v ničení? Ak áno, sme naozaj dokonalí.

Najväčšia katastrofa, aká kedy postihla prírodu, sa nazýva človek

GEOCENÓZA

Prvú katastrofu, ktorej príčinu ľudia viac menej predpokladajú, no i dokladajú, je vyhynutie dinosaurov spôsobené pádom meteoritu pred miliónmi rokov. Ale poďme sa pozrieť do súčasnosti.

ĽUDIA A GEOCENÓZA

Aj keď sa nám to niekedy nezdá, ľudia a neživá príroda sú v neustálom kontakte a navzájom na seba pôsobia( ako je to i medzi všetkými organizmami). Zväčša však dochádza ku katastrofám, keď ľudia stavajú či ťažia. Najmä v minulosti boli tieto činnosti vykonávané amatérmi (čo bolo však úplne v súlade s dobou) a tak...

...ľudia umierajú pre svoju nevedomosť

ŠVAJČIARSKO, PLEURS, 1618

Obyvatelia mestečka Pleurs vo Švajčiarsku zažili nemalé prekvapenie. Pri ťažení kameňa nechtiac podkopali vrstvy zvažujúce sa k údoliu. Malo to za následok nasledovné zrútenie sa masívu a smrť 2430 ľudí. 

ŠVAJČIARSKO, ELM, 1881

115 ľudských životov si vyžiadal lom na bridlicu na vrchu Plattenberg, ktorý bol nesprávne vykopaný. Nevedomí ľudia totiž vylomili až 50 metrov zeme, čím poškodili základnú vrstvu bridlice zvažujúcej sa do lomu. Napriek pomalému sa zvažovaniu pokračovali ťažením ďalej, no už o niekoľko dní sa celá stráň zosunula a rýchlosťou 180 km/h zmietla osadu Unterthal a zavalila Elm. Lavína kameňov bola 1,5 km dlhá, takmer 500 široká a miestami vysoká až 50m.

ŠVAJČIARSKO, MATTKARK, 1965

Aj napriek dlhoročnej skúsenosti s ľadovcami to robotníci pri stavbe priehrady neodhadli dobre. Asi pol kilometra nad stavbou sa totiž nachádzal ľadový splaz, čo však stavbári nebrali do úvahy a hojne používali potrebné výbušniny. Otrasy samozrejme popudili splaz do rýchlejšieho pohybu(40 km/h), pričom sa odtrhlo a následne spadlo na robotníkov niekoľko veľkých kusov ľadu. Zomrelo 60 robotníkov.

DOON, ZÁPADNÉ HIMALÁJE, 1985

Časté dažde v tejto oblasti boli vždy zdrojom vody pre veľa jej obyvateľov. Dážď sa vsaje do pôdy, kde narazí na nepriepustné vrstvy vápenca, vzniknú vyvierajúce sa pramene, ktoré sa stanú zdrojom pitnej vody pre obyvateľstvo. Avšak obyvatelia tohto údolia začali vápenec priemyselne využívať, čím nepriepustná vrstva zanikla a poskytla tak vode možnosť úniku. Vodnatosť sa v tom období znížila o 60 percent, čo malé nedohľadné následky pre obyvateľstvo, či už ľudské alebo živočíšne.

Samozrejme, takýchto prípadov sú milióny, a to hlavne v dávnejších dobách.

Medzi katastrofy, ktoré postihujú ľudí a neľútostne ničia ich životy, patrí aj zemetrasenie. Keďže zemetrasenie je presne definované a oblasti, kde je riziko ich výskytu veľké, sú monitorované, ľudia sú vopred varovaní pred otrasmi Zeme. Avšak niekedy sa stane, že zemetrasenie je nepredvídateľné, pričom je len reakciou na nevhodnú činnosť človeka. A teda si kladieme otázku:

 Môžu ľudia vyvolať zemetrasenia?

Samozrejme že áno. Je však veľmi ťažké určiť hranicu, ktorá je pre prírodu neúnosná a následne nastávajú otrasy Zeme. Najčastejšie sú zemetrasenia vyvolané práve mohutnými stavbami- teda ich základmi, ktoré narúšajú vrstvy v litosfére. Zemetrasenia sa dajú predvídať, no často nás zastihujú nepripravených. Napríklad vypustenie priehrady Boulder Dam v USA spôsobila ničivé zemetrasenie (smrť 209 ľudí). Zemetrasenie nastáva po napustení alebo náhlom vypustení priehrady. Je tu aj oveľa viac prípadov (Hsingenkiang v Číne, Kariba v Rodesií, Koyna v Indií, Acheloos v Grécku, Vailont v Taliansku). Tieto zemetrasenia dosahujú často intenzitu až okolo šiestich stupňov Richterovej stupnice. Samozrejme, niektoré krajiny sú „predurčenjfé“ stať sa ohniskom zemetrasení a ani ich nemusia ľudia vyvolávať.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Ekologické katastrofy SOŠ 2.8756 7766 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.