Rastúcu slávu začali naberať aj poštovní kuriéri. Spočiatku sa vyberali len spomedzi osobných strážcov veliteľov, ale neskôr sa vyberali aj spomedzi otrokov. Pre poslov bola vybudovaná sieť staníc popri rímskych cestách, kde mali možnosť sa posilniť a vyspať.

S rastom rímskej ríše sa menilo aj zloženie rímskej armády. Sedliaci a remeselníci boli už predchádzajúcimi dlhými vojnami zničení a odmietali sa zúčastňovať ďalších bojov.

Po podrobení si Grécka zapôsobil na celú rímsku kultúru silný vplyv gréckej kultúry. Rimania často zverovali svoje deti do výchovy gréckym pedagógom a vychovávateľom, ktorí boli často krát otrokmi. Pod ich vplyvom sa aspoň do niektorých bohatých rímskych rodín a súkromných škôl, kde sa učili aj dievčatá, dostala grécka gymnastika.

Rimania mali podobne ako Gréci celú radu slávností a hier. Oficiálne Rímske hry, ktoré mali presne vyhradený čas, sa nazývali hry stále – ludi stati. Povedľa nich mali veľké množstvo hier nestálych a príležitostných.

Preteky a hry museli zabezpečovať otroci, ktorí na Rimanov nielen pracovali ale starali sa aj o zábavu a rozptýlenie svojich pánov. Nastala éra gladiátorských hier, pôvodne šermiarskych zápasov. Gladiátori boli zvláštnym druhom otrokov, telesne boli vyspelejší. V šermiarskom umení boli cvičení vo zvláštnych školách, ktoré boli podľa nich aj pomenované na gladiátorské. V období cisárstva boli napr. v Ríme štyri cisárske školy gladiátorov.

Gladiátori mali výbornú stravu, dobrú lekársku starostlivosť a prísny vojenský dozor a výcvik. Zo začiatku vystupovali vo dvojiciach v šerme, zápase a v pästnom boji. Postupne však zápasy dostávali masovejší charakter a bojovalo sa mnohými národnými zbraňami. Zápas gladiátorských dvojíc stačil Rimanom len na začiatok Cisár Caligula sa neuspokojoval zápasom dvojíc, ale nechal gladiátorov zabíjať sa hromadne. Cisár Troján po svojom víťaznom návrate od Dunaja usporiadal hry, ktoré trvali štyri mesiace a súťažilo v nich viac ako 10 tisíc gladiátorov.

Gladiátorské hry sa konali v amfiteátroch. Gladiátorské zápasy mohli sledovať aj ženy ale bolo im vyhradené miesto na vyšších tribúnach. V dobe najväčšieho rímskeho úpadku súťažili medzi sebou ako gladiátorky aj ženy. Oslobodenie gladiátorov, aj po ich víťazstvách v aréne, bolo len veľmi zriedkavé. Časté boli aj sebevraždy a gladiátorské školy boli miestami povstania otrokov. Najväčšie a najvýznamnejšie povstanie otrokov v staroveku bolo vedené Spartakom. V rokoch 73 – 71 pred naším letopočtom bol tento pôvodom Trák vládcom značnej časti Apeninského polostrova. Spartakova armáda, ktorá sa stala postrachom Ríma, neodolala sústredenej rímskej armáde, aj keď nad jej trestnými výpravami niekoľkokrát zvíťažili.