Telesná výchova v stredovekom Ríme

Talianske kmene boli pred založením Ríma na najvyššom stupni barbarstva. Rodová spoločnosť prechádza postupne do otrokárstva.

Rimania začínajú písať svoj letopočet legendárnym rokom 753 pred naším letopočtom od založenia mesta Rím „AB URBE CONDITA.“

Dejiny rímskeho otrokárskeho štátu sú poznačené vo veľkej miere triednymi bojmi. Rímsky štát bol najskôr tzv. kráľovstvom, potom od roku 510 do 30 roku pred naším letopočtom republikou. Republika sa postupne začína meniť na cisárstvo. K impériu patrili okrem Talianska a Sicílie, pôvodne gréckej, aj Hispánia, Gállia, Grécko, Sýria, Egypt a celá rada vedľajších kolónii od Čierneho mora po Dunaj a až k hornému Rýnu.

V období republiky sa spoločenská moc sústredila v rukách slobodných občanov s povinnou vojenskou službou temer na celý život. Z tohto dôvodu bola celá telesná príprava zameraná na vojenskú prípravu. Výchova mládeže si tu zachovala domáci charakter a to až do nástupu na vojenskú službu (17 ročný). Rímsky mládenec sa venoval telesnej i brannej príprave spolu so svojimi súrodencami. Starší chlapci pestovali chôdzu, beh, skoky, zápas. Ďalej sa veľa venovali šermu a jazde na koni. Dôležitosť sa prikladala plávaniu, ktoré ovládali aj ženy.

Rím, ako hladné mesto impéria malo viac ako milióna obyvateľov.

Po smrti cisára Theodosia sa rímske impérium rozpadlo na dve časti. Západná časť, ako je určite všetkým známe sa končí zvrhnutím posledného cisára Romula Augusta. Na ruinách západnej ríše vznikla byzantská ríša.

Rimania boli predovšetkým vojaci a dobyvatelia. S vojenstvom súvisí aj ich veľký zmysel pre organizáciu pri obrane a pri útoku.
Zaistenie dobytého terénu súvisí s ich vedením a umením, s rímskou technikou a staviteľstvom. Známa je výstavba ciest, mostov, vodovodov, stavba lodí, miest.

Zvyšky rímskych kúpeľov sú dôkazom, že tu bolo vybudované miesto na cvičenie a hry. Na čistotu tela si Rimania potrpeli rovnako ako Gréci, ktorí im boli príkladom v hygiene osobnej aj spoločenskej. V talian-skych mestách bolo k dispozícii veľké množstvo verejných kúpeľov, kde síce neplatili vysoké vstupné, ale viac sa utrácalo na krčmovú zábavu a veselú ženskú spoločnosť. Obrovské kúpele v Ríme dovoľovali naraz sa kúpať a spr-chovať viac ako piatim tisícom návštevníkom. Zatiaľ čo muži platili väčšmi nízke ba priam až symbolické vstupné, ženy platili dvojnásobok.
K základnému hygienickému zariadeniu patrila šatňa, „teplá sauna“, „potná sauna“, „vlažná sauna“ a studená sauna (bazén).
Kúpele boli vybavené dokonalým kultúrnym zariadením. Pri nich boli realizované prednáškové a zábavné siene, galérie, knižnice. Boháči mali vo svojich luxusných vilách kúpeľne. Do verejných kúpeľov ich sprevádzalo vždy niekoľko posluhujúcich otrokov. Kto nemal otroka tak ten si priplácal za kúpeľné služby mierne prepitné.

Gymnastiku ani atletiku nepestovali Rimania samostatne. Grécku gymnastiku považovali starí Rimania za nemravnú a smiali sa z nej. Verejnú nahotu odsudzovali pretože ich urážala a podľa nich sa bojovníkom ako boli oni vôbec nehodila. Dlho nechápali jej zdravotný význam. Rimania boli majstrami v prirodzenom telocviku vo vojenskom výcviku u pechoty, jazdy a námorníctva. Veľmi zvláštny dôraz kládli však na plávanie, ktorému sa učili aj ženy. Námorníci mali okrem zvláštnych veslárskych oddielov aj oddiely potápania. Na plávanie a potápanie sa kládol u vojakov veľmi veľký dôraz. S výcvikom vojakov súvisel aj spev vojenských piesní. Rímsky vojaci sa učili behať, skákať, zdolávať prekážky na suchu i vo vode, hádzali oštepom a pestovali šerm a zápas. Lukostreľba a lov boli obľúbené zvlášť vo vyšších spoločenských kruhoch.

Rastúcu slávu začali naberať aj poštovní kuriéri. Spočiatku sa vyberali len spomedzi osobných strážcov veliteľov, ale neskôr sa vyberali aj spomedzi otrokov. Pre poslov bola vybudovaná sieť staníc popri rímskych cestách, kde mali možnosť sa posilniť a vyspať.

S rastom rímskej ríše sa menilo aj zloženie rímskej armády. Sedliaci a remeselníci boli už predchádzajúcimi dlhými vojnami zničení a odmietali sa zúčastňovať ďalších bojov.

Po podrobení si Grécka zapôsobil na celú rímsku kultúru silný vplyv gréckej kultúry. Rimania často zverovali svoje deti do výchovy gréckym pedagógom a vychovávateľom, ktorí boli často krát otrokmi. Pod ich vplyvom sa aspoň do niektorých bohatých rímskych rodín a súkromných škôl, kde sa učili aj dievčatá, dostala grécka gymnastika.

Rimania mali podobne ako Gréci celú radu slávností a hier. Oficiálne Rímske hry, ktoré mali presne vyhradený čas, sa nazývali hry stále – ludi stati. Povedľa nich mali veľké množstvo hier nestálych a príležitostných.

Preteky a hry museli zabezpečovať otroci, ktorí na Rimanov nielen pracovali ale starali sa aj o zábavu a rozptýlenie svojich pánov. Nastala éra gladiátorských hier, pôvodne šermiarskych zápasov. Gladiátori boli zvláštnym druhom otrokov, telesne boli vyspelejší. V šermiarskom umení boli cvičení vo zvláštnych školách, ktoré boli podľa nich aj pomenované na gladiátorské. V období cisárstva boli napr. v Ríme štyri cisárske školy gladiátorov.

Gladiátori mali výbornú stravu, dobrú lekársku starostlivosť a prísny vojenský dozor a výcvik. Zo začiatku vystupovali vo dvojiciach v šerme, zápase a v pästnom boji. Postupne však zápasy dostávali masovejší charakter a bojovalo sa mnohými národnými zbraňami. Zápas gladiátorských dvojíc stačil Rimanom len na začiatok Cisár Caligula sa neuspokojoval zápasom dvojíc, ale nechal gladiátorov zabíjať sa hromadne. Cisár Troján po svojom víťaznom návrate od Dunaja usporiadal hry, ktoré trvali štyri mesiace a súťažilo v nich viac ako 10 tisíc gladiátorov.

Gladiátorské hry sa konali v amfiteátroch. Gladiátorské zápasy mohli sledovať aj ženy ale bolo im vyhradené miesto na vyšších tribúnach. V dobe najväčšieho rímskeho úpadku súťažili medzi sebou ako gladiátorky aj ženy. Oslobodenie gladiátorov, aj po ich víťazstvách v aréne, bolo len veľmi zriedkavé. Časté boli aj sebevraždy a gladiátorské školy boli miestami povstania otrokov. Najväčšie a najvýznamnejšie povstanie otrokov v staroveku bolo vedené Spartakom. V rokoch 73 – 71 pred naším letopočtom bol tento pôvodom Trák vládcom značnej časti Apeninského polostrova. Spartakova armáda, ktorá sa stala postrachom Ríma, neodolala sústredenej rímskej armáde, aj keď nad jej trestnými výpravami niekoľkokrát zvíťažili.