Môj muž pije, čo mám s tým urobiť...

Na začiatku som to brala ako celkom veselú a úplne bežnú súčasť študentského života: ide si s kamarátmi na pohárik, po skúške si dá zopár pív a naše rande sa tiež väčšinou končilo pri orosenej dvanástke. Keď si na svadbe uhol trocha viac, povedala som si: to sa stáva aj iným ženíchom, z ktorých sú neskôr celkom vzorní manželia," začína svoj príbeh Lucia.

Jej muž deti odkladal, ako sa len dalo, ale keď už sa po piatich rokoch manželstva konečne rozhodol, že už by bolo načase, staral sa o dcérku ako vzorný otec. "Rád jej čítal pred spaním rozprávky, ibaže si k tomu vždy otvoril fľašku piva. Tú prvú za večer. A
na to, že k pôrodu prišiel ráno ešte s opicou, som celkom zabudla," dodáva Lucia.

"Žena by si mala všimnúť, ak jej priateľ vyhľadáva príležitosti, ako sa k alkoholu dostať, ak pije veľa, ale "veľmi to na ňom nevidieť", ak pitie alkoholu rôznymi spôsobmi "zdôvodňuje", ak sa v opitosti správa agresívnym, ak sa vyskytne, že si na druhý deň nepamätá, čo sa dialo," upozorňuje MUDr. Anežka Imrišková z Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží. Veľa pritom napovie aj "rodinná tradícia" - aký vzťah k alkoholu je zavedený v partnerovej rodine, či s tým niekto z jeho príbuzných mal problémy.

Čo je vlastne alkoholizmus? Keď niekto pije hoci pohárik, ale pravidelne? Alebo keď sa spíja do nemoty? "Nezáleží na tom, koľko a ako často pije - alkoholik je ten, kto keď nepije, má abstinenčné príznaky," vysvetľuje doktor Ivan Novotný, riaditeľ
AT Sanatória pre liečbu drogových závislostí. A môže sa vôbec alkoholik uzdraviť? "Môže. Fyzická závislosť od alkoholu sa dá odbúrať pomerne dobre, lenže potom sa musí ešte naučiť žiť so svojou psychickou závislosťou. Musí si naplniť život novými hodnotami namiesto alkoholu - a to trvá dlhšie," zdôrazňuje Novotný. Len čo si však vypije, nové životné hodnoty sa v momente
stratia a hodnota alkoholu stúpa.

Alkohol je otroctvo

Lucii a jej manželovi dieťa utešene rástlo, lenže rástla aj manželova spotreba. Z troch - štyroch pív denne bolo zrazu päť aj šesť - a to nerátame tie, na ktoré sa stavil už cestou z práce. "Počas materskej som tak často počúvala, ako sme na tom s peniazmi zle, že som mala výčitky svedomia aj keď som dieťaťu musela kúpiť nové topánky. On si však na to svoje vždy korunky našiel.
Už mu k tomu nechýbali ani kamaráti - len mi občas nezabudol pripomenúť, že pre rodinu sa ich musel vzdať," spomína Lucia. "Pre človeka závislého od alkoholu sa alkohol stane životným cieľom. Všetko ostatné podriaďuje tomuto cieľu - teda droge. Alkoholik prestáva byť slobodným človekom a stáva sa otrokom svojej drogy," konštatuje Imrišková.

"Naše večery začali byť jednotvárne a nemôže za to pravidelný detský režim, ktorý som až úzkostlivo dodržiavala. Keď som sa s ním potrebovala o niečom porozprávať, musela som to stihnúť tak do deviatej, neskôr s ním už nebola nijaká reč. Chodil po byte a frflal, na čo sa len dalo. A po jedenástej sa už do mňa zadrapil za hocijakú maličkosť. Nepomáhalo ani keď som pila s ním, ani keď som mu v bezmocnej zúrivosti vyliala päť vychladených dvanástok rovno do záchodovej misy. A keď som zaviedla reč na liečenie, doma bolo peklo," rozpráva ďalej Lucia.

"Každé otroctvo je pre človeka zničujúce. Alkohol ako cieľ ničí dušu človeka, ničí jeho rozum, jeho city, jeho záujmy. Odborne tomu hovoríme »»alkoholcentralizácia««," vysvetľuje Imrišková. Človek, ktorému nefunguje rozum a city, vlastne prestáva
byť človekom. To je najväčšia tragédia závislosti.

Rána s opicou

Keď Lucia otehotnela druhý raz, mala v práci veľmi zlý zážitok. Ponáhľala sa domov celá uplakaná a veľmi túžila po tom, aby si ju privinul - lenže on už nevládal stáť na vlastných nohách. "Dcéru bolelo bruško a v noci som jej musela tri razy prezliekať periny a strážiť ju. Môj muž zatiaľ vyspával opicu, hlava zakrytá vankúšom a ráno pochopiteľne nevedel o ničom. Vtedy som od neho
odišla prvý raz k rodičom," spomína Lucia.

Lucia zatelefonovala manželovmu otcovi aj mame, aby vedeli, prečo to urobila a čo sa vlastne medzi nimi deje. Urazil sa a vynadal jej takým nevyberaným slovníkom, aký od neho ešte nepočula. Napokon sa však Lucia k manželovi vrátila za podmienky, že prestane piť. On si však nikdy nepripustil, že je alkoholik.

Podľa Novotného sa udáva až zhruba 60-percentná úspešnosť liečby. Na každého pritom platí niečo iné, neexistuje jednotná forma, ktorú možno použiť na liečenie každého alkoholika. "Abstinencia je neprenosná. Prvý predpoklad úspechu však je pozrieť sa pravde do očí," hovorí Novotný. Mnohých vopred odradí predstava, že ich zatvoria do akejsi liečebne ako do väzenia. Sú však
prípady, ktoré ústavnú liečbu nepotrebujú - ak spolupracujú, stačí im ambulantná starostlivosť.

"On súhlasil, že s tým niečo urobí, ale k lekárovi ísť odmietol. Vraj to zvládne sám a mám to nechať na ňom. Bola som taká ukolísaná predstavou, že všetko bude dobré, že budeme zasa šťastná rodina, že som si ani nevšimla, ako prešli ďalšie dva roky - a vôbec nič sa nezmenilo. Všetka neha sa vytratila a ostali len povinnosti - okrem tých manželských. Život s alkoholikom, to sú preplakané noci a bezmocné zúfalstvo. Našťastie deti nič nevideli, lebo všetko sa odohrávalo v noci, keď už spokojne spali," spomína trpko Lucia.