Jadrová energia

V jadrových elektrárňach sa vyrába elektrina pomocou tepla, ktoré sa uvoľňuje počas zmien v atómových jadrách. Tento proces sa nazýva riadená jadrová reakcia. Jadrá rádioaktívnych prvkov ako je urán sa štiepia a uvoľňuje sa z nich energia vrátane tepla. Keď sa jadrá rozštiepia, vyletia z nich drobné častice – neutróny. Tie môžu naraziť na iné jadrá a rozštiepiť ich, čím sa uvoľní ešte viac neutrónov.

Dalo by sa povedať, že jadrová energia je v porovnaní s tepelnou ideálna. Pri jej výrobe sa neprodukujú chemikálie, či tuhé častice, ktoré by znečisťovali ovzdušie. Jadrová energia tak neprispieva otepľovaniu a skleníkovému efektu. Jadrové elektrárne však majú aj mnohé nedostatky: produkcia rádioaktívneho odpadu, ktorých sa nemožno zbaviť, finančne náročná údržba, riziko havárie (výbuchu).

Vodná energia

Elektrina z vody je jedna z najčistejších a najšetrnejších. Voda tečie a roztáča turbíny. Aby sa však turbíny mohli roztočiť potrebujú veľa vody a pravidelne. Čiže pre vodné elektrárne musia byť vybudované veľké vodné nádrže, priehrady, ktoré bolo treba postaviť a mnohokrát porušiť pôvodnú krajinu, zabrať úrodnú pôdu, či presťahovať tisícky ľudí.
Vodné elektrárne v súčasnosti vyrábajú približne 20% všetkej elektriny na svete. Na výrobu vodnej energie môže slúžiť aj príboj – príliv a odliv a vlny.

Veterná energia

Je lacná, ekologicky čistá a ľudstvo ju pozná už veľmi dlho. Oddávna veterné mlyny slúžili na mletie obilní a čerpanie vody zo zeme. Lopatky veterných mlynov otáčajú turbíny vyrábajúce elektrinu.  Nevýhodou pri veternej energii je potrebné veľké územie a výrobu ovplyvňuje aj počet veterných dní.

Slnečná energia

Predstavuje ekologicky čistý zdroj energie, ktorý sa nikdy nevyčerpá. Bez slnka by sme nemali žiadnu energiu. Je potrebné pre všetky živé tvory a za pomoci jeho žiarenia vznikli aj fosílne palivá. Ľudia však využívajú iba zlomok tejto energie.. Slnečnú energiu možno zachytiť pomocou kolektorov, ktoré zhromažďujú teplo alebo zohrievajú vodu v parných kotloch, ktoré poháňajú turbíny slúžiace na výrobu elektriny. Slnečné svetlo možno využiť i na teplo pre domácnosti.

Geotermálna energia

Mohla by byť využitá z termálnych prameňov pod zemským povrchom napríklad na výrobu elektrickej energie a na vykurovanie bytov.

Na území Slovenska sa nachádzajú jadrové elektrárne – Jaslovské Bohunice, Mochovce, tepelné elektrárne – najznámejšie Zemianske Kostoľany, Vojany, vodné elektrárne – najvýznamnejšie a najväčšie vodné dielo Gabčíkovo. Najväčší počet vodných elektrární je vybudovaných na rieke Váh (Nosice, Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľová, . . .).

„Podiel jednotlivých typov elektrární na celkovom objeme vyrobenej elektrickej energie v roku 2003 (Zdroj: SE a. s.):
jadrové elektrárne – 38,4%
tepelné elektrárne – 26,8%
vodné elektrárne – 34,8%
Vysoký podiel elektrickej energie z jadrových a vodných zdrojov znižuje znečisťovanie ovzdušia emisiami.

2. Prečo šetriť energiou

Medzi hlavné dôvody šetrenia energiou patrí najmä vyčerpateľnosť väčšiny prírodných zdrojov (fosílnych palív), nedostatočné využívanie netradičných zdrojov energie (slnka, vetra, geotermálnych prameňov, vody), nepriaznivé vplyvy na životné prostredie a človeka (dym, kyslé dažde, globálne otepľovanie, úbytok lesa, úhyn vzácnych živočíchov a rastlinných druhov...)
Najnovšie výskumy ukazujú, že nadmerná spotreba a plytvanie ekologicky zadlžujú budúce generácie stále viac. Prírodné zdroje, ktoré nám majú vystačiť na celý rok, sme totiž vyčerpali už 9. októbra. Deviaty október sa stal podľa výskumov organizácií Global Footprint Network a New Economics Foundation Dňom ekologického dlhu. Je znepokojivé, že každý rok sa začína náš život na dlh skôr, veď v roku 1987 to bol 19. december a v roku 1995 sa deň ekologického dlhu začínal 21. novembra. Hlavnou príčinou tohto neutešeného stavu je nadmerný konzum obyvateľov zemegule, pričom z hľadiska celosvetovej spotreby sú so 60 % na čele krajiny Severnej Ameriky a západnej Európy. Na druhej strane milióny ľudí v rozvojových krajinách hladuje a nemá ani dostatok pitnej vody.