1. Organizované formy – takéto cvičenia sa uskutočňujú pod stálym dozorom inštruktora, trénera, učiteľa alebo cvičiteľa. Cvičenie sa uskutočňuje v nemeniacom sa kolektíve, opakovane a pod odborným vedením. Organizačné formy predstavujú základný článok v masovej a rekreačnej športovej činnosti, majú vytvárať optimálne predpoklady na aktívnu pohybovú činnosť a majú zabezpečovať vysokú účinnosť športového procesu. Veľký význam sa pripisuje interakcii jednotlivec – kolektív.
2. Čiastočne organizované formy – predstavujú najmä nárazové akcie alebo turnaje a súťaže, ktoré sú síce riadené odborným metodikom, ale nemusí účastníkov pravidelne pripravovať. Medzi takéto činnosti môžeme zaraďovať rôzne druhy zájazdov, pobytov v prírode alebo športovo - rekreačné činnosti v rámci zamestnania.
3. Neorganizované formy – predstavuje športovo-rekreačné aktivity skupín alebo jednotlivcov v rámci svojich fyzických a psychických možností. Priebeh takýchto aktivít nie je riadení odborným pracovníkom, uskutočňuje sa spontánne bez prípravy. Sem patria rôzne formy rekreačného športovania v malých kolektívoch alebo individuálne.

Medzi najvhodnejšie a najobľúbenejšie športovo – rekreačné aktivity patrí:

• turistické aktivity a pobyt v prírode
• gymnastické cvičenia v kolektíve (aerobik, kalanetika...)
• športové a pohybové hry
• plávanie a kúpanie
• atletické aktivity
• lyžovanie a korčuľovanie

Obľuba športových aktivít sa často nestotožňuje s ich optimálnou účinnosťou. Často sa stáva, že neadekvátny typ pohybovej aktivity vo voľnom čase človeka nielenže neosvieži, ale naopak, podráždi. Pohybová aktivita by mala zodpovedať požiadavkám, ktoré boli na človeka kladené počas pracovnej činnosti a mala by prispieť ku komplexnej regenerácie duševných aj fyzických síl. Obľubu športovo rekreačných aktivít podmieňujú viaceré faktory, ako je vek, pohlavie, vzdelanie, rodinný stav, zemepisná poloha bydliska a iné.

Uvoľňujúci šport

Joga
Joga (zo sanskritu „zapriahnutie/pripojenie (duše k bohu)“) je filozoficko-náboženský smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie. Jedna zo šiestich ortodoxných indických filozofických škôl (daršana). Hlavné poučky sú sformulované v spise Jóga-sútry. Praktiky jogy používa aj budhizmus a džainizmus. Na západe mnohí ľudia pod pojmom joga chápu len telesné cviky, tzv. asany, vedúce okrem iného k prečisteniu mysle. Účinok jogy sa dosahuje sebazdokonaľovaním, premýšľaním, cvičením techník jogy v dennom živote; tým získavame schopnosť neznervózňovať sa, prijímať veci tak, ako sú, brať ich ako prirodzený proces, a tým získať silu, schopnosť problémové situácie vyriešiť správne.
Účinky jogy:

1. Joga dáva zdravie: Prostredníctvom jogy možno získať alebo udržať si dobré zdravie. Nemôžeme tvrdiť, že len prostredníctvom jogy dosiahneme dobré zdravie. Musíme rešpektovať a prijímať vymoženosti modernej medicíny, ktorá umožňuje účinne bojovať proti celému radu ochorení. Jogovými cvičeniami nenahradíme operácie alebo neodstránime mechanické defekty tela, vrodené vady, aj keď na druhej strane sa joga v medicíne využíva (napr. v rehabilitačných postupoch). Sú však aj psychogénne ochorenia, choroby, ktoré si spôsobujeme samy negatívnym myslením,, negatívnym prístupom k životu, stresovými situáciami, disharmonickými medziľudskými vzťahmi. Týmto poruchám môžeme predchádzať fyzickými aj mentálnymi cvikmi. Jogovým cvičením môžeme rozšíriť schopnosť ovládať niektoré systémy, ktoré bežne neovládame, pretože pracujú autonómne, mimo našej vôle. Rôzne polohy tela pôsobia na žľazy s vnútornou sekréciou, stimulujú tvorbu hormónov a udržujú nervovú sústavu v bdelom stave. Pránajámou (dychacími technikami) ovplyvňujeme priaznivo celý telesný metabolizmus a krvný obeh.
2. Joga rozvíja koncentráciu.
3. Joga pomáha získať sebadôveru.
4. Joga pomáha udržiavať fyzickú a psychickú integritu.
5. Joga zosúlaďuje vnútorné a vonkajšie aktivity v dennom živote.
6. Joga dáva schopnosť prekonať zlozvyky, pripútanosti, závislosti.
7. Joga umožňuje sebarealizáciu.