Zaujímavou témou je šport. Pestuje sa u ľudí odpradávna. Vraví sa: "Športom k trvalej invalidite." Áno, môže to byť takto: Niekto začne športovať, aby dokázal ostatným, ako si so všetkým poradí. V začiatkoch je to ešte fajn. Postupne to prechádza od pasivity k aktivite. Tam sú dve možnosti. Prvou je nevedomosť. Ňou spôsobené problémy môžu pochádzať z jednostrannej záťaže. Alebo ich príčinou môže byť prepínanie vlastných síl a nepozornosť. Zlý odhad svojich schopnosti. Druhá možnosť - vrcholový šport. Pri súťažení chceme byt víťazi. Musíme trénovať na veľkú záťaž a stoji to mnoho námahy.
Stojí to zato? Aby nastali problémy so zdravím? Alebo chceme cítiť bolesti kĺbov? Niekto to podstúpi, no mnohí nie. To je len pre silných a húževnatých.
Je tu ešte jedna stránka športu. Ta pozitívna. Ak ku športu pristupujeme s radosťou a zábavnou formou, je šport zdravší. Je dobre športovať, ale s rozumným rozložením síl. Veď sa vraví: "Šport k zdraviu " alebo "V zdravom tele zdraví duch". A k tomuto sa viaže ďalšia pozitívna vlastnosť. Športom proti stresu. Pri športovaní sa nesústredíme na uplynulý deň, týždeň, mesiac,... Ak nastane uvolnenie mysle, stres a napätie unikaj z tela.
Súčastné obdobie je charakterizované uponáhľaným, často až psychickým stresovým spôsobom života. Člověk je odtrhnutý od prírody, psychický unavený a obmedzovaný v prirodzených pohybových činnostiach. V protiklade k práci, ktorá zaťažuje nervový systém a zvyšuje psychickú únavu vystupujú do popredia športové aktivity, ako prostriedok regenerácie a aktívneho odpočinku.
Z hl'adiska podávaných výkonov, sa šport rozdeľuje na vrcholový (aktívny) a rekreačný (pasivný). Pre rekreačných športovcov je šport stále považovaný za určitý druh duševného odpočinku a rehabilitácie. Výkonnostný športovci využívajú šport na dosiahnutie svojich cieľov. Hlavným ciel'om dosahovanie stále lepších výkonov, na ktoré už dávno nestačí len talent. V súčasnosti sa na zvyšovanie vrcholových výkonov opiera šport o rozsiahle vedecké poznatky a najlepšie technické prostriedky.
Športový tréning sa preto zameriava na teoretické poznatky, ktorými sa idealizuje pohyb športovca, alebo športového náradia tak, aby v konečnom dósledku s najmenším zaťažením dosiahol co najváčší výkon.
Pravidelná športová činnosť ovplyvňuje stavbu tela účinkom na rast kostí do šírky a hlavne zväčšovaním podielu aktívnej svalovej hmoty. Najmä prítomnosť a stupeň hypertrofie svalstva zväčšuje rozmery šírkové a obvodové. Taktiež tréning hlavne vytrvalostného charakteru ovplyvňuje množstvo tukových zásob v tela, čo tiež vedie k zmenám v ľudskom organizme. Pohybová činnosť a zvlášť športový tréning nepôsobí na dĺžkové rozmery tela ani pozitívne ani negatívne. Malé zmeny výšky tela po niektorých druhoch veľkého zaťaženia sú iba prechodného rázu.
Často sa hovorí, že zlá technika posilňovania alebo skoré posilňovanie pomocou niektorých cvikov pôsobí na zastavenie rastu telesnej výšky. Do určitej miery je tento názor pravdivý aj keď na druhej strane bez takýchto cvikov (drep, podrep, výskoky), by rozvoj sily (výbušnej, dynamickej) nebol možný a ovplyvnil by tak negatívne pripravenosť športovca v mnohých športoch. Stavba tela sa posudzuje komplexne rôznymi metódami a vyjadruje sa ako konštitučný typ. U nás sa najčastejšie používa klasické rozdelenie na typ astenický, atletický a pyknický. Prax totiž ukázala, že v niektorých športoch je podmienkou úspechu určitá telesná stavba. Napríklad vysoká postava v basketbale, volejbale, hádzanej. Športovec, ktorý nieje dostatočne vysoký sa nedokáže v spomenutých športoch prejaviť do takej miery, aby spĺňal výkonnostnú úroveň iných vysokých športovcov. Na druhej strane nájde svoje uplatnenie v celej rade iných športov ako sú gymnastika, krasokorčuľovanie kde vysoký športovci majú taký veľký hendikep, že aj pri mimoriadnej tréningovej drine, nemôžu dosiahnuť čo len priemerných výsledkov nižších športovcov. Podobné konštatovanie platí aj v celej rade iných vrodených alebo získaných parametrov ako sú telesná hmotnosť alebo funkčné možnosti organizmu. Možnosti športového uplatnenia sú také veľké, že takmer každý jedinec je schopný sa etablovať na podmienky niektorého športu prípadne športovej disciplíne, aby dosiahol pomerne vysokú ak nie vrcholovú formu športovej pripravenosti.
Hlavné zaťaženie pri behu znášajú svaly zúčastňujúce sa na odpichu od podložky, t.j. svaly chodidla. Intenzívny tok nervových impulzov, šíriacich sa od týchto svalov, núti srdce a pľúca bežca pracovať s plným nasadením. Napomáha tomu tiež aktivita ostatných svalových skupín, ktoré sa zúčastňujú na pohybe voľnej – švihovej nohy, udržujú vo vzpriamenej polohe trup a zabezpečujú koordinované pohyby paží. Svaly chodidla a predkolenia, ktoré sa zúčastňujú na odraze, sú najtrénovanejšie svaly nášho tela, pretože sa stále zaťažujú pri chôdzi. Tieto svaly si dokážu dobre poradiť so zvýšeným zaťažením pri behu, hoci pre iné svaly by taká práca bola neprimeraná.
Vysoká aktivita rozličných svalových skupín pri behu zvyšuje intenzitu krvného obehu. Zrýchlený krvný obeh pomáha počas behu lepšie okysličovať zásobné látky vo svaloch. Práve preto nedochádza k vytváraniu nadmerných tukových zásob, ktoré sťažujú prácu vnútorných orgánov. Zvýšené využitie tukových látok v tkanivách zabraňuje ukladaniu cholesterolu.
Beh má na organizmus veľký vplyv, ale tento vplyv sa dá podľa potreby zladiť s možnosťami organizmu reguláciou rýchlosti pohybu, dĺžky a frekvencie krokov podľa potreby. Beh môže preto pestovať každý zdravý človek. Neexistujú žiadne prekážky, potrebná je len vôľa.
Ak po prvých tréningových jednotkách pociťujete, že vaše svaly stvrdli a sú bolestivé, neprerušujete tréning. Takýto stav svalov je jav celkom prirodzený. Keď sa svaly dobre neprispôsobujú značnému zaťaženiu, nie je vhodné zaraďovať intenzívne cvičenia na začiatok tréningu. Potrebný je čas, aby si svaly navykli na novú súhru a prispôsobili sa veľkým zaťaženiam.
Rekreačný šport
V prípade, že sa jedinec nedokáže, prispôsobiť podmienkam niektorého športu, ostáva mu ešte možnosť vykonávať pohybovú činnosť na rekreačnej úrovni, ktorá je v mnohých prípadoch zaujímavejšia, zábavnejšia a zdravotne výhodnejšia ako akákoľvek športová činnosť na vrcholovej úrovni. So vzrastajúcim objemom voľného času stúpa aj objem športovo – rekreačných aktivít. Skladba týchto aktivít je podmienená historicky a neustále sa mení a vyvíja. Pôsobí na ňu veľa faktorov, ktoré sú však v prevažnej miere určované ekonomickou úrovňou spoločnosti. Pohybové aktivity sú nenahraditeľnou súčasťou a náplňou voľného času. Okrem výchovnej, zdravotnej funkcie sa stále viac do popredia dostáva rekreačná funkcia pohybovej aktivity. Význam pohybových aktivít je však oveľa širší a spočíva na niekoľkých základných faktoroch:
- pomocou pohybovej aktivity dochádza k obnove fyzických a psychických síl, ktoré boli vynaložená na pracovnú činnosť
- pohybová činnosť pôsobí ako kompenzácia niektorých základných pohybov, ktoré chýbajú v mimo športovej činnosti
- pomocou pohybu dochádza k upevňovaniu zdravia, zlepšovaniu telesnej zdatnosti, zlepšeniu systémov v ľudskom tele
- pohybová činnosť prináša nové možnosti v prehĺbení a rozšírení sociálnej aktivity osobnosti spojenej s jej harmonickým telesným a duševným rozvojom
- rekreačno-športová činnosť prináša možnosť zábavy a spoločenského vyžitia
Podľa spôsobu organizovanosti môžeme športovo-rekreačné aktivity rozdeliť do troch skupín:
- Organizované formy – takéto cvičenia sa uskutočňujú pod stálym dozorom inštruktora, trénera, učiteľa alebo cvičiteľa. Cvičenie sa uskutočňuje v nemeniacom sa kolektíve, opakovane a pod odborným vedením. Organizačné formy predstavujú základný článok v masovej a rekreačnej športovej činnosti, majú vytvárať optimálne predpoklady na aktívnu pohybovú činnosť a majú zabezpečovať vysokú účinnosť športového procesu. Veľký význam sa pripisuje interakcii jednotlivec – kolektív.
- Čiastočne organizované formy – predstavujú najmä nárazové akcie alebo turnaje a súťaže, ktoré sú síce riadené odborným metodikom, ale nemusí účastníkov pravidelne pripravovať. Medzi takéto činnosti môžeme zaraďovať rôzne druhy zájazdov, pobytov v prírode alebo športovo - rekreačné činnosti v rámci zamestnania.
- Neorganizované formy – predstavuje športovo-rekreačné aktivity skupín alebo jednotlivcov v rámci svojich fyzických a psychických možností. Priebeh takýchto aktivít nie je riadení odborným pracovníkom, uskutočňuje sa spontánne bez prípravy. Sem patria rôzne formy rekreačného športovania v malých kolektívoch alebo individuálne.
Medzi najvhodnejšie a najobľúbenejšie športovo – rekreačné aktivity patrí:
- turistické aktivity a pobyt v prírode
- gymnastické cvičenia v kolektíve (aerobik, kalanetika...)
- športové a pohybové hry
- plávanie a kúpanie
- atletické aktivity
- lyžovanie a korčuľovanie
Obľuba športových aktivít sa často nestotožňuje s ich optimálnou účinnosťou. Často sa stáva, že neadekvátny typ pohybovej aktivity vo voľnom čase človeka nielenže neosvieži, ale naopak, podráždi. Pohybová aktivita by mala zodpovedať požiadavkám, ktoré boli na človeka kladené počas pracovnej činnosti a mala by prispieť ku komplexnej regenerácie duševných aj fyzických síl. Obľubu športovo rekreačných aktivít podmieňujú viaceré faktory, ako je vek, pohlavie, vzdelanie, rodinný stav, zemepisná poloha bydliska a iné.
Uvoľňujúci šport
Joga
Joga (zo sanskritu „zapriahnutie/pripojenie (duše k bohu)“) je filozoficko-náboženský smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie. Jedna zo šiestich ortodoxných indických filozofických škôl (daršana). Hlavné poučky sú sformulované v spise Jóga-sútry. Praktiky jogy používa aj budhizmus a džainizmus. Na západe mnohí ľudia pod pojmom joga chápu len telesné cviky, tzv. asany, vedúce okrem iného k prečisteniu mysle. Účinok jogy sa dosahuje sebazdokonaľovaním, premýšľaním, cvičením techník jogy v dennom živote; tým získavame schopnosť neznervózňovať sa, prijímať veci tak, ako sú, brať ich ako prirodzený proces, a tým získať silu, schopnosť problémové situácie vyriešiť správne.
Účinky jogy:
- Joga dáva zdravie: Prostredníctvom jogy možno získať alebo udržať si dobré zdravie. Nemôžeme tvrdiť, že len prostredníctvom jogy dosiahneme dobré zdravie. Musíme rešpektovať a prijímať vymoženosti modernej medicíny, ktorá umožňuje účinne bojovať proti celému radu ochorení. Jogovými cvičeniami nenahradíme operácie alebo neodstránime mechanické defekty tela, vrodené vady, aj keď na druhej strane sa joga v medicíne využíva (napr. v rehabilitačných postupoch). Sú však aj psychogénne ochorenia, choroby, ktoré si spôsobujeme samy negatívnym myslením,, negatívnym prístupom k životu, stresovými situáciami, disharmonickými medziľudskými vzťahmi. Týmto poruchám môžeme predchádzať fyzickými aj mentálnymi cvikmi. Jogovým cvičením môžeme rozšíriť schopnosť ovládať niektoré systémy, ktoré bežne neovládame, pretože pracujú autonómne, mimo našej vôle. Rôzne polohy tela pôsobia na žľazy s vnútornou sekréciou, stimulujú tvorbu hormónov a udržujú nervovú sústavu v bdelom stave. Pránajámou (dychacími technikami) ovplyvňujeme priaznivo celý telesný metabolizmus a krvný obeh.
- Joga rozvíja koncentráciu.
- Joga pomáha získať sebadôveru.
- Joga pomáha udržiavať fyzickú a psychickú integritu.
- Joga zosúlaďuje vnútorné a vonkajšie aktivity v dennom živote.
- Joga dáva schopnosť prekonať zlozvyky, pripútanosti, závislosti.
- Joga umožňuje sebarealizáciu.
Vplyvy športu na človeka
Zlé:
Svalovka
Oneskorená intenzívna bolesť svalov, tiez nazývaná aj 'Svalovkou' či 'Svalovicou', je veľmi dobre známa všetkým nedelným športovcom. Výnimkou však nie su ani profesionálny atléti podrobený novému druhu či typu treningu. Niekedy je táto bolesť svalov natoľko silná, že je mylne považovaná za natiahnutie, či iné serióznejšie poškodenie svalu či šliach. Normálna svalovica začína niekoľko hodín po tréningu, najčastejšie hneď po prvom spánku a pokračuje ďalších 24 - 72 hodin. Väčšina športovcov však dá zapravdu, že najhorší stav svalovej bolesti prichádza na druhý deň po intenzívnom tréningu, prípadne však ale aj po zatažení svalovej skupiny novou či nezvyčajnou činnosťou. Zaujimavé sú však aj prípady, keď sa svalová bolesť neukáže na prvý deň, ale až na druhý.
Jediná odpoveď na svalovicu s aspoň troškou logiky sa ukazuje preventívne rozcvvičenie, stretching a stupňovanie, zvyšovanie záťaže, nie teda hrhr a naraz, ale pomaly z jedného tréningu na druhý.
Dehidratácia
Ak sa úbytok tekutin včas nenahradí, dochádza k dehydratácií. Už pri úbytku vody v tele o 2 až 4 percentá (čím vyššia trénovanosť, tým väčší úbytok) treba počítať s meratel'ným poklesom výkonu. S nárastom úbytku vody klesá objem krvnej plazmy, čím sa zhoršuje produkcia potu, stupa teplota jadra tela a klesá výkonnost'. Ďalšie následky pribúdajúceho odvodnenia sú: spomalenie vyprázdňovania žalúdka, pokles krvného tlaku, minutového objemu srdca, prekrvenia končatín a príjmu kyslíka tkanivami, ako aj stúpnutie osmolity krvnej plazmy. Čím vyššia je intenzita zaťaženia a teplota okolia, tým skôr dochádza k dehydratácii.
Artróza
Pod artrózou rozumieme ireverzibilné poškodenie kĺbu, ktoré je často spôsobené jeho nesprávnym namáhaním. Môže k tomu dôjsť aj po zraneniach alebo pri vrodených defektoch chrupky. Artróza začína zanikaním kĺbovej chrupky, vzápätí dochádza v susedných kostiach k prestavbovým procesom so zničením oblasti kĺbu. Následkami sú bolesti a neohybnosť kĺbu, rastúca deformácia v konečnom štádiu môže kĺb celkom skostnatieť.
Dobré:
Pohyb - šport má blahodarný účinok na zdravie každého jednotlivca.
- pravidelná primeraná fyzická aktivita je jedna z najjednoduchších ciest k - - zlepšeniu a
- udržaniu vlastného zdravia
- zvyšuje aktivitu imunitného systému
- zlepšuje činnosť srdcovocievneho systému
- uvoľňuje napätie
- znižuje telesnú hmomosť
- pôsobí preventivné na rednutie kostí
- príležitosť na zblíženie ľudí
- formovanie postavy
Aj bez toho, aby sme sa intenzívne venovali športovým aktivitám, si môžeme precvičiť organizmus.
Stačí denná dochádzka do roboty pešo, na bicykli / 2-3 km /, práca v záhrade, spoločné rodinné potulky v prírode spojené s rôznymi športovými aktivitami, rekreačné, individuálne alebo spoločné cvičenie.
Cvičenie bojuje proti artritíde
Pri pravidelnom nenáročnom tréningu sú klby precvičované a udržiava sa tým celý rozsah ich ohybnosti a znižuje bolestivosť. Endorfín, hormon šťastia, ktorý pri cvičení vzniká, je tak isto ochranou pred bolesťou.
Cvičenie je prevenciou pre pohybovú sústavu
Pravidelné stredne záťažové cvičenie /prechádzky, zahrádka, tancovanie a pod./ pomáha
udržiavať kosti - je najlepšou prevenciou osteoporózy, najčastejšieho problému žien nad 50
rokov.
Cvičenie posiluje, zlepšuje pružnosť a výdrž
Cvičením sa naše svaly stávajú silnejšími, človek je ohybnejší a schopný cvičiť stále dlhšie bez pocitu únavy. Inými slovami – čím viac cvičíte, tým viac ste schopní cvičiť, tým menej vás to unavuje, z cvičenia máte väčšiu radosť a ste schopní vydržať.
A na záver stručne zhrnutie. Duševným uvoľnením a chuťou je veľa vecí jednoduchších, ako sa zdá na prvý pohľad. Každý má svoje odtiaľ - potiaľ a svoje hranice musí poznať. Takže: VŠETKO S MIEROU !
