referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Valér
Nedeľa, 18. apríla 2021
Vplyv športu na zdravie
Dátum pridania: 17.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Rado1231
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 903
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 8.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 14m 0s
Pomalé čítanie: 21m 0s
 

Zaujímavou témou je šport. Pestuje sa u ľudí odpradávna. Vraví sa: "Športom k trvalej invalidite." Áno, môže to byť takto: Niekto začne športovať, aby dokázal ostatným, ako si so všetkým poradí. V začiatkoch je to ešte fajn. Postupne to prechádza od pasivity k aktivite. Tam sú dve možnosti. Prvou je nevedomosť. Ňou spôsobené problémy môžu pochádzať z jednostrannej záťaže. Alebo ich príčinou môže byť prepínanie vlastných síl a nepozornosť. Zlý odhad svojich schopnosti. Druhá možnosť - vrcholový šport. Pri súťažení chceme byt víťazi. Musíme trénovať na veľkú záťaž a stoji to mnoho námahy.

Stojí to zato? Aby nastali problémy so zdravím? Alebo chceme cítiť bolesti kĺbov? Niekto to podstúpi, no mnohí nie. To je len pre silných a húževnatých.

Je tu ešte jedna stránka športu. Ta pozitívna. Ak ku športu pristupujeme s radosťou a zábavnou formou, je šport zdravší. Je dobre športovať, ale s rozumným rozložením síl. Veď sa vraví: "Šport k zdraviu " alebo "V zdravom tele zdraví duch". A k tomuto sa viaže ďalšia pozitívna vlastnosť. Športom proti stresu. Pri športovaní sa nesústredíme na uplynulý deň, týždeň, mesiac,... Ak nastane uvolnenie mysle, stres a napätie unikaj z tela.

Súčastné obdobie je charakterizované uponáhľaným, často až psychickým stresovým spôsobom života. Člověk je odtrhnutý od prírody, psychický unavený a obmedzovaný v prirodzených pohybových činnostiach. V protiklade k práci, ktorá zaťažuje nervový systém a zvyšuje psychickú únavu vystupujú do popredia športové aktivity, ako prostriedok regenerácie a aktívneho odpočinku.
Z hl'adiska podávaných výkonov, sa šport rozdeľuje na vrcholový (aktívny) a rekreačný (pasivný). Pre rekreačných športovcov je šport stále považovaný za určitý druh duševného odpočinku a rehabilitácie. Výkonnostný športovci využívajú šport na dosiahnutie svojich cieľov. Hlavným ciel'om dosahovanie stále lepších výkonov, na ktoré už dávno nestačí len talent. V súčasnosti sa na zvyšovanie vrcholových výkonov opiera šport o rozsiahle vedecké poznatky a najlepšie technické prostriedky.
Športový tréning sa preto zameriava na teoretické poznatky, ktorými sa idealizuje pohyb športovca, alebo športového náradia tak, aby v konečnom dósledku s najmenším zaťažením dosiahol co najváčší výkon.

Pravidelná športová činnosť ovplyvňuje stavbu tela účinkom na rast kostí do šírky a hlavne zväčšovaním podielu aktívnej svalovej hmoty. Najmä prítomnosť a stupeň hypertrofie svalstva zväčšuje rozmery šírkové a obvodové. Taktiež tréning hlavne vytrvalostného charakteru ovplyvňuje množstvo tukových zásob v tela, čo tiež vedie k zmenám v ľudskom organizme. Pohybová činnosť a zvlášť športový tréning nepôsobí na dĺžkové rozmery tela ani pozitívne ani negatívne. Malé zmeny výšky tela po niektorých druhoch veľkého zaťaženia sú iba prechodného rázu.

Často sa hovorí, že zlá technika posilňovania alebo skoré posilňovanie pomocou niektorých cvikov pôsobí na zastavenie rastu telesnej výšky. Do určitej miery je tento názor pravdivý aj keď na druhej strane bez takýchto cvikov (drep, podrep, výskoky), by rozvoj sily (výbušnej, dynamickej) nebol možný a ovplyvnil by tak negatívne pripravenosť športovca v mnohých športoch. Stavba tela sa posudzuje komplexne rôznymi metódami a vyjadruje sa ako konštitučný typ. U nás sa najčastejšie používa klasické rozdelenie na typ astenický, atletický a pyknický. Prax totiž ukázala, že v niektorých športoch je podmienkou úspechu určitá telesná stavba. Napríklad vysoká postava v basketbale, volejbale, hádzanej. Športovec, ktorý nieje dostatočne vysoký sa nedokáže v spomenutých športoch prejaviť do takej miery, aby spĺňal výkonnostnú úroveň iných vysokých športovcov. Na druhej strane nájde svoje uplatnenie v celej rade iných športov ako sú gymnastika, krasokorčuľovanie kde vysoký športovci majú taký veľký hendikep, že aj pri mimoriadnej tréningovej drine, nemôžu dosiahnuť čo len priemerných výsledkov nižších športovcov. Podobné konštatovanie platí aj v celej rade iných vrodených alebo získaných parametrov ako sú telesná hmotnosť alebo funkčné možnosti organizmu. Možnosti športového uplatnenia sú také veľké, že takmer každý jedinec je schopný sa etablovať na podmienky niektorého športu prípadne športovej disciplíne, aby dosiahol pomerne vysokú ak nie vrcholovú formu športovej pripravenosti.

Hlavné zaťaženie pri behu znášajú svaly zúčastňujúce sa na odpichu od podložky, t.j. svaly chodidla. Intenzívny tok nervových impulzov, šíriacich sa od týchto svalov, núti srdce a pľúca bežca pracovať s plným nasadením. Napomáha tomu tiež aktivita ostatných svalových skupín, ktoré sa zúčastňujú na pohybe voľnej – švihovej nohy, udržujú vo vzpriamenej polohe trup a zabezpečujú koordinované pohyby paží. Svaly chodidla a predkolenia, ktoré sa zúčastňujú na odraze, sú najtrénovanejšie svaly nášho tela, pretože sa stále zaťažujú pri chôdzi. Tieto svaly si dokážu dobre poradiť so zvýšeným zaťažením pri behu, hoci pre iné svaly by taká práca bola neprimeraná.
Vysoká aktivita rozličných svalových skupín pri behu zvyšuje intenzitu krvného obehu. Zrýchlený krvný obeh pomáha počas behu lepšie okysličovať zásobné látky vo svaloch. Práve preto nedochádza k vytváraniu nadmerných tukových zásob, ktoré sťažujú prácu vnútorných orgánov. Zvýšené využitie tukových látok v tkanivách zabraňuje ukladaniu cholesterolu.

Beh má na organizmus veľký vplyv, ale tento vplyv sa dá podľa potreby zladiť s možnosťami organizmu reguláciou rýchlosti pohybu, dĺžky a frekvencie krokov podľa potreby. Beh môže preto pestovať každý zdravý človek. Neexistujú žiadne prekážky, potrebná je len vôľa.
Ak po prvých tréningových jednotkách pociťujete, že vaše svaly stvrdli a sú bolestivé, neprerušujete tréning. Takýto stav svalov je jav celkom prirodzený. Keď sa svaly dobre neprispôsobujú značnému zaťaženiu, nie je vhodné zaraďovať intenzívne cvičenia na začiatok tréningu. Potrebný je čas, aby si svaly navykli na novú súhru a prispôsobili sa veľkým zaťaženiam.

Rekreačný šport

V prípade, že sa jedinec nedokáže, prispôsobiť podmienkam niektorého športu, ostáva mu ešte možnosť vykonávať pohybovú činnosť na rekreačnej úrovni, ktorá je v mnohých prípadoch zaujímavejšia, zábavnejšia a zdravotne výhodnejšia ako akákoľvek športová činnosť na vrcholovej úrovni. So vzrastajúcim objemom voľného času stúpa aj objem športovo – rekreačných aktivít. Skladba týchto aktivít je podmienená historicky a neustále sa mení a vyvíja. Pôsobí na ňu veľa faktorov, ktoré sú však v prevažnej miere určované ekonomickou úrovňou spoločnosti. Pohybové aktivity sú nenahraditeľnou súčasťou a náplňou voľného času. Okrem výchovnej, zdravotnej funkcie sa stále viac do popredia dostáva rekreačná funkcia pohybovej aktivity. Význam pohybových aktivít je však oveľa širší a spočíva na niekoľkých základných faktoroch:
- pomocou pohybovej aktivity dochádza k obnove fyzických a psychických síl, ktoré boli vynaložená na pracovnú činnosť
- pohybová činnosť pôsobí ako kompenzácia niektorých základných pohybov, ktoré chýbajú v mimo športovej činnosti
- pomocou pohybu dochádza k upevňovaniu zdravia, zlepšovaniu telesnej zdatnosti, zlepšeniu systémov v ľudskom tele
- pohybová činnosť prináša nové možnosti v prehĺbení a rozšírení sociálnej aktivity osobnosti spojenej s jej harmonickým telesným a duševným rozvojom
- rekreačno-športová činnosť prináša možnosť zábavy a spoločenského vyžitia

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [4]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.