Základná etapa (základný plavecký nácvik)

Plávanie je súčasťou učebných osnov telesnej výchovy pre základné a stredné školy ako výberové učivo.
Na prípravnú etapu (plavecká príprava) nadväzuje „základná etapa“ zameraná na osvojenie si jedného, alebo dvoch plaveckých spôsobov, obrátok, skokov. V prípravnej a základnej etape dochádza z hľadiska vytvárania pohybového návyku ku „generalizácii“. Hovoríme o nácviku plaveckých činností.

Cieľom základného plaveckého nácviku je vedieť preplávať vzdialenosť 25 m a viac, ľubovoľným plaveckým spôsobom (z neplavca sa stáva plavec – začiatočník).

Osvojené zručnosti sa súhrnne prejavia v schopnosti vykonávať správne alebo na patričnej úrovni danú činnosť – plávať kraulom, prsiami a pod. Táto požiadavka má značný subjektívny nádych, preto je nevyhnutné ju doplniť požiadavkou, aby si neplavec osvojil techniku plaveckého spôsobu, ktorá rešpektuje základné zákony hydromechaniky a biomechaniky, čo sa prejaví v účinnej a bezpečnej lokomócii.

V súčasnosti považujeme za plavca toho, kto sa dokáže vyrovnať s požiadavkami vodného prostredia a prepláva 200 m bez prerušenia bezpečne a bez známok vyčerpania.

Požiadavku preplávaných metrov treba spájať najmä s vekom. Na plávanie sa nemožno dívať len ako na motorický prejav. Pohyb vo vode je spojený s určitým nebezpečím. Musí žiaka naučiť ako pohybovo čeliť nebezpečenstvu ohrozenia života. V podstate ide o odstránenie pasívnych obranných reakcií a ich nahradenia účelným pohybom. Preto nie vždy, zvlášť u mladších žiakov je preplávaná vzdialenosť kritériom plavca. Už šesťročné dieťa dokáže reprezentovať dobrého plavca, keď prepláva napr. vzdialenosť 10 metrov, ale bezpečne, nevadí mu špliechajúca voda, cíti sa vo vode príjemne a bez zbytočného napätia. Naproti tomu napríklad dospelý zdolal vzdialenosť 50 m len so silným vôľovým úsilím prekonať strach. Pritom stačí, aby mu voda zaliala tvár a pasívna obranná reakcia by urobil svoje. Napriek všetkým vyššie spomínaným nedostatkom zostáva preplávaná vzdialenosť základným kritériom plaveckej spôsobilosti, pravda s primeraným vekovým rozlíšením.

Zdokonaľovacia etapa (zdokonaľovací plavecký výcvik)

V štruktúre základného plávania po prípravnej a základnej etape nasleduje zdokonaľovacia etapa, nazývaná aj „zdokonaľovací plavecký výcvik.“ Zdokonaľovacia etapa je charakterizovaná ako „diferenciácia“ pohybového návyku, je prakticky etapou výcviku.

Cieľom zdokonaľovacieho plaveckého výcviku je rozšírenie a prehĺbenie plaveckých zručností a techniky ďalších plaveckých spôsobov so zaradením prvkov záchrany topiaceho sa a preplávaním jedným plaveckým spôsobom 200 m (a viac) a 50 m ďalším spôsobom. Je potrebné vedieť skočiť do hlbokej vody a vyloviť predmet z určitej hĺbky (180 cm – 300 cm).
Z hľadiska hlavného cieľa sa organizácia a metodika zdokonaľovacieho plaveckého výcviku realizuje v dvoch základných smeroch:

• Zdokonaľovací plavecký výcvik so zameraním pre širokú verejnosť (školy, rôzne vekové kategórie).
• Zdokonaľovací plavecký výcvik so zameraním na športové plávanie.

Výber optimálneho obsahu v zdokonaľovacom plaveckom výcviku závisí od niekoľkých faktorov:

• veku žiakov,
• plaveckej úrovne žiakov,
• podmienok (hlboká, plytká voda),
• organizácie výcviku (frekvencia hodín, dĺžka výcvikovej hodiny),
• počtu inštruktorov.

Zaužívaný rozsah základného plaveckého nácviku je 20 hodín – s frekvenciou cvičení 2-krát do týždňa – s dĺžkou vyučovacej hodiny 45 minút. Primeraný počet žiakov na jedného učiteľa je 6 až 8 ak sú neplavci, 8 až 12 u začiatočníkov. Odporúčaný vek pre základný plavecký nácvik je 8 až 9 rokov.

Rozsah zdokonaľovacieho plaveckého výcviku u školskej mládeže by mal mať minimálne 16 hodín – s frekvenciou cvičení 2 až 3-krát do týždňa – s dĺžkou vyučovacej hodiny 60 minút. Primeraný počet žiakov na jedného učiteľa je 12 až 16 žiakov. Odporúčaný vek na zdokonaľovanie techniky plávania a rozširovanie si plaveckých zručností je 10 až 12 rokov.
Model výchovno-vzdelávacej práce v plávaní tvorí učebný program, čiže obsah výcviku. Tento pozostáva:

• z vytýčených cieľov,
• z výberu a usporiadania učiva,
• z priebežnej alebo súhrnnej kontroly.

V zdokonaľovacom plaveckom výcviku s súčinnosti s opakovaním a precvičovaním techniky plávania troch plaveckých spôsobov (kraul, znak, prsia) sa realizuje i výraznejší rozvoj kondičnej zložky prípravy. Plávaním sa rozvíjajú predovšetkým vytrvalostné, silové a koordinačné schopnosti.

Zvyšovať kvantitu a kvalitu úrovne techniky plávania cvičenca je možno len vo vode. Precvičovanie techniky sa uskutočňuje plávaním súhrou alebo prvkami (len pažami, len nohami). Zdokonaľovanie techniky paží je najvhodnejšie realizovať plávaním celej súhry, pretože plávanie len pažami vyžaduje vedieť využiť silové dispozície v rámci techniky a práve technika plávania je u cvičencov ešte na nedostatočnej úrovni. Preto plávanie len pažami v základnom plaveckom nácviku je nevhodné (príp. realizovať opravy za zľahčených podmienok – v stoji v nízkej vode, plávaním na krátke vzdialenosti). Aj v zdokonaľovacom plaveckom výcviku pre „čistejšie“ vykonávanie pohybov je vhodné plávať v splývavej polohe bez pomôcky na krátke vzdialenosti, ale s rozdielnou intenzitou plávania. Pri rýchlejšom plávaní na krátke vzdialenosti napr. 12,5 m alebo na šírku bazéna sa vyžaduje iná kvalita techniky plávania ako pri súvislom plávaní a hodina je náročnejšia aj rozvoj kondičných schopností.