Motív pre vykonanie eutanázie ( súcit, „milosrdenstvo", rešpektovanie „žiadosti" chorého alebo jeho príbuzného a pod. ) môže mať význam len pri posudzovaní stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Takéto usmrtenie sa však nikdy nemôže stať právom. Proti tendenciám legalizovať eutanáziu stoja zásadné právne prekážky. Právo na život, obsiahnuté aj v Ústave Slovenskej republiky, nemožno svojvoľne meniť či suspendovať. Priznanie práva lekárom ( alebo iným zdravotníkom ) na rozhodovanie o ďalšom živote chorého by prenieslo nepredstaviteľné negatívne dôsledky.

Vlastný názor:

Súčasná medicína má dostatočné prostriedky, aby poskytla úľavu od bolesti iných nepríjemných príznakov bolesti. Existujú síce výnimky, keď je bolesť neutíšiteľná, ale tie sú naozaj veľmi vzácne. Skôr sa môžeme stretnúť s tým, že pacient nedostáva zodpovedajúcu dávku utišujúceho prostriedku. Sťažovaním si na bolesť môže však pacient tiež upozorniť na svoju osamelosť. Často stačí posedieť chvíľku pri ňom, aby sa rozplynula úzkosť a tým sa zmiernila bolesť.

Život, aj keď bol darovaný Bohom, má človek využívať podľa svojich najlepších schopností a možností. Ako človek naloží so svojím životom záleží v konečnom dôsledku od neho samého. Ostatní ho môžu povzbudzovať, prehovárať či ovplyvňovať. Môžu mu dodať odvahy do boja so zákernou chorobou, môžu mu dodať viery v Boha, ktorý ho miluje.  Ale rozhodnutie je na ňom. Jemu bol život darovaný. Dôsledky ponesie on. Toto by mal uznať každý liberálne i konzervatívne zmýšľajúci človek.