Skúšaný predmet sa vystaví účinku magnetického poľa. Homogenita magnetických siločiar v objeme predmetu závisí od homogenity jeho magnetickej vodivosti. Ak sú v ceste magnetického toku nejaké prekážky, ktoré majú inú permeabilitu ako základný materiál, vzniká v mieste prekážky rozptylové magnetické pole.

Absolútna hodnota rozptylového magnetického poľa pri danej intenzite primárnej magnetizácie závisí od :

• rozdielu permeabilít μM – μD
• veľkosti, tvaru a polohy defektu

Prítomnosťou rozptylového magnetického poľa nad povrchom skúšaného predmetu je indikovaná povrchová alebo nadpovrchová necelistvosť objemu (trhlina a pod.) alebo iný defekt, ktorý vyvolá deformáciu magnetického poľa (veľké častice inej fázy a pod.). Rozptylové magnetické pole v mieste defektu možno indikovať :

• magnetickou práškovou metódou
• magnetografickým záznamom
• indikáciou pomocou ferosondy

Magnetická prášková metóda
Podľa spôsobu aplikácie magnetického prášku sa táto metóda ďalej rozdeľuje na :

• polievaciu
• naprašovaciu
• magnetofluorescenčnú

Pri polievacej metóde tvorí detekčnú látku magnetický prášok rozptýlený v kvapalnej suspenzii. Touto suspenziou sa polieva predmet vystavený účinku magnetického poľa. Drobné častice prášku sú tangenciálnou zložkou rozptýleného magnetického poľa priťahované do miesta defektu a kolmou zložkou pridržované na povrchu. Nad defektom sa tak vytvorí nános magnetického prášku, ktorého šírka X' je oveľa väčšia ako skutočná šírka defektu X. Tým je defekt zviditeľnený pre vizuálne pozorovanie.
Poloha, veľkosť a tvar defektov nie sú pred skúškou známe. Preto sa skúšané predmety musia zmagnetizovať v pozdĺžnom a priečnom smere.

Pozdĺžnu (pólovú) magnetizáciu možno dosiahnuť pomocou trvalých magnetov alebo elektromagnetov s magnetizačnými cievkami. Skúšaný predmet sa vloží do uzavretého magnetického obvodu, v ktorom prebiehajú magnetické siločiary od jedného pólu k druhému. Zisťujú sa trhliny kolmé na smer magnetizácie.

Priečna (cirkulárna) magnetizácia sa vyvodzuje tak, že cez skúšaný predmet prechádza elektrický prúd vysokej intenzity, ktorý v ňom vzbudí magnetické pole v rovine kolmej na smer prechádzajúceho prúdu. Magnetické siločiary majú tvar sústredných kružníc s najväčšou hustotou na povrchu predmetu. Striedavý prúd veľkej intenzity a nízkeho napätia sa získa transformáciou. Týmto spôsobom sa zisťujú trhliny, ktoré sú približne rovnobežné s osou skúšaného predmetu.

Pri naprašovacej metóde sa rozptylové magnetické pole indikuje naprašovaním suchého magnetického detekčného prášku.
Magnetofluorescenčná metóda používa na indikáciu detekčný magnetický prášok, ktorého častice sú pokryté luminoforom. Skúška sa vyhodnocuje podobne ako pri kapilárnej fluorescenčnej metóde v zatemnenom priestore pri ožiarením čiernym svetlom.

Magnetoinduktívne metódy sa veľmi dobre osvedčujú najmä pri kontrole povrchových trhlín kalených súčiastok. Na brúsenom povrchu použitím vhodnej intenzity magnetizačného prúdu možno odhaliť také povrchové trhliny, ktoré sa dajú zistiť pod mikroskopom 200 až 300 - násobnom zväčšení.

Metódu možno aplikovať aj na rozmerovo veľké výrobky, v ktorých sa magnetické pole v kontrolovanom mieste vyvolá prechodom elektrického prúdu cez pripojené bodové elektródy.

Nevýhodou tejto metódy je, že v skúšanom predmete ostáva určitý remanentný magnetizmus, ktorý je v niektorých prípadoch nežiadúci (napr. zmagnetované súčiastky lietadla, ktoré sú umiestnené v blízkosti kompasu alebo iné zmagnetované rotujúce časti strojov môžu spôsobiť elektrické výboje). Tieto časti preto treba odmagnetovať, čo sa robí v demagnetizátoroch. Najčastejšie sa odmagnetúva pretiahnutím zmagnetovaného predmetu cez otvorenú cievku napájanú striedavým prúdom. Zmenšovaním amplitúdy striedavého prúdu sa zmenšuje aj amplitúda magnetického toku a predmet sa v cievke zbavuje remanentného magnetizmu.

Magnetografická metóda

V princípe je tiež práškovou metódou, ale detekčné magnetické častice tvoria magnetickú vrstvu magnetofónovej pásky. Rozptylové magnetické pole nad trhlinou magnetickú pásku miestne magnetizuje. Páska sa potom elektricky alebo akusticky vyhodnocuje. Táto metóda je bezdotyková a používa sa na plynulú kontrolu predmetov so stálym prierezom.

Indikácia pomocou ferosondy

Princíp tejto metódy spočíva v tom, že rozptyl magnetického toku v mieste defektu sa zachytáva elektromagnetickou indukciou v snímacej cievke umiestnenej v blízkosti povrchu skúšaného predmetu. Táto metóda je bezdotyková, je veľmi citlivá a umožňuje zistiť chyby v hĺbke 20 mm pod povrchom. Používa sa na skúšanie predmetov so stálym priečnym prierezom, ako sú koľajnice, rúry, laná a pod. Snímacia cievke predmet obopína a napätie, ktoré sa v miestach chyby indikuje do cievky, vyvolá prúd merateľný citlivým galvanometrom. Pritom je cievka upevnená a skúšaný predmet sa pohybuje alebo opačne. Výchylka galvanometra indikuje prítomnosť defektu. Ako snímače sa obvykle používajú permallyové a Hallove sondy.
Skúšané predmety s rovnakým geometrickým tvarom a rozmermi sa vkladajú do striedavého magnetického poľa v cievke, ktorou preteká striedavý prúd. Striedavé magnetické pole cievky indukuje v skúšanom predmete vírivé prúdy, ktorých intenzita je najväčšia na povrchu predmetu a závisí od jeho elektrickej vodivosti. Vírivé prúdy vytvárajú vlastné magnetické pole. Toto spätne pôsobí na pôvodné budiace pole cievky. Obe magnetické polia sa vektorove skladajú. Výsledné pole závisí od elektrickej vodivosti povrchu, to znamená, že jeho veľkosť sa zmení prítomnosťou defektu celistvosti v povrchovej vrstve.
Metóda je bezdotyková a je vhodná aj pre neferomagnetické materiály. Používa sa pri automatickej kontrole na výrobných linkách rúrok, tyčového materiálu a pod.