Dvojica sond, vysielacia VS a prijímacia PS, pozostáva z troch skúšobných polôh. Cez VS vnikne do skúšaného predmetu ultrazvuková energia, ktorá keď narazí na prekážku, dopadne na platničku kremeňa PS a rozkmitá ju. Vzniknuté elektrické impulzy sa registrujú v meracích registračných prístrojoch. Dvojica sond sa posúva po predmete, a pritom sa na meracom prístroji sleduje veľkosť ultrazvukovej energie, ktorá prešla materiálom.

Citlivosť tejto metódy závisí od priemeru použitých sond. Čím sú sondy menšie, tým menší defekt sa dá zistiť. Metóda sa dá použiť na kontrolu tých predmetov, ktoré sú z oboch strán prístupné.

Odrazovú metódu možno použiť na kontrolu predmetov prístupných len z jednej strany pomocou jednej alebo dvoch sond.
Vysokofrekvenčný impulzový generátor vyšle začiatočný impulz ultrazvukového vlnenia cez časovú základňu do skúšaného predmetu a súčasne cez zosilňovač zaznamená tento impulz na obrazovke katódového osciloskopu. Sonda mení elektrický vysokofrekvenčný signál na ultrazvuk a naopak odrazenú ultrazvukovú energiu mení na elektrické signály. Ultrazvukový impulz odrazený od druhej strany predmetu sa na obrazovke zaznamená ako koncové echo, impulz dorazený od chyby zaznačí poruchové echo. Vzdialenosti medzi príslušnými signálmi na obrazovke sú úmerné hĺbke, resp. hrúbke predmetu. Obrazovka osciloskopu sa fotograficky sníma, z čoho vzniká reflektogram, ktorý sa ďalej vyhodnocuje.

Prístroj ultrazvukového impulzového defektoskopu s dvoma sondami pozostáva z katódového osciloskopu s časovou základňou zapojenou na vodorovne sa vychyľujúce platničky osciloskopu. Časovou základňou sa reguluje rýchlosť pohybujúcej sa stopy elektrónového lúča po tienidle obrazovky. Synchronizátor oneskorí impulz vyslaný časovou základňou pri návrate lúča do nulovej polohy na tienidle. Generátor v tom okamihu vyšle cez VS ultrazvukový impulz do skúšaného predmetu a súčasne zaznamená začiatočný impulz na obrazovke. Ultrazvukové impulzy odrazené od druhej strany predmetu alebo od defektu sú zachytené PS a vedú sa cez zosilňovač na obrazovku, kde značia koncové, resp. poruchové echo.
Hĺbka, v ktorej sa chyba nachádza, je úmerná vzdialenosti medzi začiatočným impulzom a poruchovým echom na obrazovke. Na tomto princípe možno ultrazvukom merať napr. hrúbky stien, ktoré sú prístupné len z jednej strany.

Ultrazvuk sa najčastejšie používa pri kontrole veľkých rotorov parných turbín, elektrických generátorov, hriadeľov, valcov valcových stolíc, výkovkov, odliatkov, zvarov, a pod.

Prežarovacie metódy

Snaha zobraziť vnútorné defekty v materiáloch v skutočnej podobe a veľkosti viedla v defektoskopii k využitiu ďalších fyzikálnych princípov.

Ultrazvukom síce možno vnútorný defekt spoľahlivo indikovať, ale len nepriamo. Vizuálne ultrazvukové metódy sa zatiaľ prakticky neuplatnili. Ultrazvukové metódy majú čiastočne subjektívny charakter, preto pri vyhodnocovaní akustických signálov neumožňujú defekt dokumentačne zachytiť.

Prežarovacie defektoskopické metódy využívajú niektoré fyzikálne vlastnosti ionizujúceho elektromagnetického žiarenia. Pomocou tohto žiarenia sa vnútorné defekty dajú zviditeľniť v ich reálnej podobe a možno ich dokumentačne zaznamenať pre potreby vyhodnotenia, a príp. aj pre účely ďalšieho technicko – hospodárskeho využitia.
Definícia a podstata prežarovacích metód

Prežarovanie je nedeštruktívne skúšanie materiálov a výrobkov, pri ktorom sa využíva schopnosť určitých druhov ionizujúceho elektromagnetického žiarenia prenikať tuhými látkami.

Elektromagnetické žiarenie (radiácia) je také šírenie energie v priestore, ktoré sa uskutočňuje nezávisle od hmotnosti prostredia. Na rozdiel od akustického vlnenia sa radiácia šíri aj vo vákuu. Z fyzikálneho hľadiska má elektromagnetické žiarenie dvojaký charakter, a to vlnový a korpuskulárny. Medzi nimi nie je jednoznačná hranica, pretože kvantová teória pripisuje vlnovému žiareniu kvantovú, t.j. korpuskulárnu štruktúru, a korpuskulám (časticiam) naopak vlnovú povahu.
Elektromagnetické žiarenie má priečne vlnenie, ktoré sa definuje vzťahom :