Pri takomto zaplnení skúšobného prístroje bolo dôležité, aby sa skúšobné telesá nedotýkali jedno druhého obr.25.

Skúška bola riadená počítačom, a tak po stlačení tlačítka ŠTART sme prístroj uviedli do chodu a pozororovali sme zmenu povrchu žliabku. Prístroj sme periodicky zastavovali klávesou F4 a pri vzdialenosti (65 1,0) mm medzi čeľusťami (obr.25) sme pri danom počte ohybov stanovovali viditeľné trhlinky. Prístroj sme vždy znovu uviedli do chodu a v skúšaní sme pokračovali s prerušovaním chodu na pozorovanie rastu objavených trhlín. Intervaly pozorovaní boli spočiatku častejšie a neskôr s dlhšími medzičasmi, napr. intervaly, v ktorých počet ohybov vzrastá geometrickým radom s koeficientom 1,5.
Pri každom pozorovaní sme skúšobné telesá hodnotili voľným okom a vyhodnocovali sme charakter trhlín, ich počet, dĺžka a hrúbka (trhliny na hranách sme nevyhodnocovali) podľa STN 62 1488 nasledovne:

Vznik trhlín sa vyhodnocuje v stupňoch podľa tejto stupnice:
Stupeň 1: trhliny vizuálne vyzerajú ako „prepichnutie špendlíkom“, ich počet je 10 alebo menší.
Stupeň 2: počet trhlín typu „prepichnutie špendlíkom“ je vyšší ako 10, alebo počet trhlín je menší ako 10, ale jedna alebo viac trhlín už prevyšuje štádium „prepichnutia špendlíkom“, t.j. majú určitú dĺžku, najviac 0,5 mm a malú hĺbku.
Stupeň 3: jedna alebo viac trhlín typu „prepichnutie špendlíkom“ sa stane zreteľnými trhlinami, t.j. majú dĺžku 0,5 až 1 mm a malú hĺbku.
Stupeň 4: dĺžka najväčšej trhliny je 1,0 až 1,5 mm.
Stupeň 5: dĺžka najväčšej trhliny je 1,5 až 3,0 mm.
Stupeň 6: dĺžka najväčšej trhliny je väčšia ako 3 mm.

Na milimetrovom papieri sa na os y vynášajú stupne od 1 do 6 a na os x im zodpovedajúce počty ohybov. Získanými bodmi sa vedie krivka a pomocou grafickej interpolácie sa zistí počet ohybov pre každý stupeň. Z nameraných výsledkov pri jednotlivých skúšobných telesách sa vypočíta aritmetický priemer.

b) Stanovenie odolnosti proti rastu trhlín prelamovaním
Pre stanovenie odolnosti proti rastu trhlín sa po uchytení skúšobných telies odmeria dĺžka ihlou vytvorenej trhliny (Lo) s presnosťou na 0,1 mm pri vzdialenosti čeľustí (65  1,0) mm. Prístroj sa uvedie do chodu pričom sa periodicky zastavuje a pri vzdialenosti čeľustí (65  1,0) mm sa odmeria dĺžka trhliny L a zapíše počet ohybov. Dĺžka trhliny L sa meria v krátkych časových intervaloch, ktorých voľba je závislá na odolnosti gumy proti rastu trhlín, napr. po 1, 3, 5, 10, 20, 50 tisícich ohyboch.
Pre vyhodnotenie odolnosti proti rastu trhlín sa z hodnôt veľkosti trhlín, dosiahnutých pri skúšaní a im zodpovedajúceho počtu ohybov zostrojí graf, príklad takéhoto grafu je uvedený na obr.35. Na os x sa nanáša počet ohybov a na os y zodpovedajúce hodnoty veľkosti trhlín. Zo získanej krivky sa zistí počet ohybov pre nasledujúci rast trhlín:

• z Lo na Lo + 2 mm
• z Lo + 2 mm na Lo + 6 mm
• z Lo + 6 mm na Lo + 10 mm

Z nameraných výsledkov pri jednotlivých skúšobných telesách sa vypočíta aritmetický priemer.