1 Úvod

Pre túto tému som sa rozhodla pretože spomedzi daných tém mi je najbližšia. Som pracujúca a denne sa stretávam so zamestnanými aj nezamestnanými ľuďmi. Pracujem ako vedúca zákazníckeho centra v Popradských vodárňach a spoznávam charaktery ľudí. Do práce by som chcela vniesť problematiku nezamestnanosti, pohľady ľudí na prácu ako takú a vyrovnávanie sa s nezamestnanosťou prípadne stratou práce.

2 Práca a nezamestnanosť

2.1 Práca

Práca je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, ktorej nositeľmi sme my - ľudia. Je rôznorodá a môže to byť čokoľvek. Za prácu považujeme sedenie na stoličke i kopanie v kanáli. Je v tom samozrejme rozdiel, zväčša aj finančný. No ľudia sú nepoučiteľní, nepočúvajú svojich predkov, rodičov. Asi to tak musí byť, aby sa človek naučil čo mu neprospieva potrebuje to vyskúšať na vlastnej koži. Nie nadarmo sa vraví, že všetko zlé je na niečo dobré. Ak by sme mali od narodenia vryté v mysli, že je potrebné sa vzdelávať a dať tomu všetko čo sa dá dať mali by sme sa ale lepšie? Možno. Niekedy k tomu potrebujeme aj trochu šťastia a pokory, možno Božej milosti. V dnešnom svete nie je akoby nič isté, dnes pracujete a zajtra už nemusíte. Je overené, že predpoveď alebo presnejšie filozofické zmýšľanie je jednoduchšie na dlhú dobu ako filozofovať o zajtrajšku. Prácou by sa mal človek udržať pri živote, žiť cieľavedome a hlavne by mal postačujúco zabezpečiť svoju rodinu. Vo svete sú ale rôznorodé podmienky, ktoré nedovoľujú pracovať všetkým. Buď je to politická situácia, napätosť medzi občanmi alebo aj počasie, čiže prírodné podmienky. Aj ľudia sú rôznorodí a hlavne prispôsobiví systému. Vedia si veľmi dobre vypočítať, či sa im oplatí pracovať alebo môžu v demokratickom systéme sedieť doma pri stole a budú na tom finančne rovnako. Toto myslenie je ale zvrátené. Bez práce nemôže štát vytvárať hodnoty, finančné prostriedky prostredníctvom ktorých by sa rozvíjal, zvyšoval životnú úroveň ľudí. Bez práce štát stagnuje. Ak má krajina viac nepracujúcich ako pracujúcich žije z rôznych úverov a už sa to bude iba zhoršovať. Práve preto, by mali vlády štátov vytvárať podmienky na prácu a motivovať ľudí pracovať, aby sa mali lepšie. Určite nie je možné, aby všetci pracovali. Je ale lepšie a to podstatne, aby pracujúcich bola aspoň väčšina.

2.2 Kvalita práce

Kvalitu práce ovplyvňujú viaceré činitele. Napríklad vzdelanie, odbornosť, kvalifikácia, zručnosť pracovníkov a v neposlednom rade aj prostredie čiže pracovné podmienky. Práve tieto podmienky sú v dnešnej dobe čoraz viac nepostačujúce. Zamestnávatelia sa snažia kde tu ušetriť každú korunu a potom to aj tak vyznie. Práve od toho sa podľa mňa odvíja postoj pracovníkov, ich usilovnosť a výkon. No čísla hovoria za seba. Veď načo dávať ľuďom viac pomôcok ako je nutné a postačujúce? Norma bezpečnosti je splnená, ale nikoho už netrápi že je nepostačujúca alebo zastaraná. Každý máme v sebe pud sebazáchovy, staráme sa ako najlepšie vieme o rodinu ale aj o seba, aby rodine nikto nechýbal. O tom by sa určite tiež dalo polemizovať ale to je druhá téma. Podľa toho si vyberáme, ak máme z čoho a máme na to vytvorený priestor, prácu. Prácu ktorá nám najviac vyhovuje, ktorú máme buď radi, alebo ju vieme dokonalo robiť. Prácu na akú máme vzdelanie, silu, dôvtip, proste na akú sme sa narodili. Ak na to podmienky nie sú, vyberať nemôžme. Musíme sa chopiť práce aká je momentálne nevyhnutná, prípadne stále hľadať niečo nové a byť nezamestnaní.

2.3 Práca zo sociálneho pohľadu Cirkvi

Ján Pavol II. hovorí: „Prácou si má človek zaobstarávať svoj každodenný chlieb a podporovať stály rozvoj vedy a techniky, najmä však neprestajné zvyšovanie kultúrnej a mravnej úrovne spoločnosti, v ktorej žije. Slovom "práca" sa označuje každá činnosť, ktorú koná bez ohľadu na jej charakter a okolnosti, čiže je to každá ľudská činnosť, ktorú možno a treba uznať ako prácu uprostred celého bohatstva činností, na aké je človek schopný a vďaka svojej ľudskej podstate disponovaný samou svojou prirodzenosťou.

Cirkev je presvedčená, že práca je základným rozmerom existencie človeka na zemi. Cirkev však čerpá toto svoje presvedčenie predovšetkým zo zjaveného Božieho slova, aby to, čo je presvedčením rozumu, nadobudlo aj povahu presvedčenia viery. Zásada prvenstva práce pred kapitálom je požiadavkou patriacou do poriadku sociálnej morálky. Táto požiadavka má svoj kľúčový význam tak v zriadení vybudovanom na zásade súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov ako aj v zriadení, v ktorom súkromné vlastníctvo týchto prostriedkov bolo obmedzené, a to aj radikálne.“
Plne s názorom Jána Pavla súhlasím, veď Boh keď stvoril zem sa presvedčil, že ľudia musia niečo robiť inak sú vedení k záhube. A tak dal človeku prácu. Prácu, ktorá ho mala zušľachtiť, zoceliť a poučiť. Ľudia pracovali odjakživa a pracujú dodnes, je to prirodzené a správne. Veď iba poctivou prácou človek naplní svoje poslanie na zemi.

2.4 Situácia vo svete

Všade vo svete je iná situácia. Vyplýva to z už hore uvedených faktorov. Vo svete sa vytvárajú obrovské korporácie, zabezpečujúce prácu ľuďom a sebe zisk. Za značkami sa „skrývajú“ ľudia, ktorí ťažkou prácou vytvorili tieto profitujúce monštrá a odovzdali ich svojim potomkom a takto to dedili z generácie na generáciu až dodnes.

2.4 Situácia u nás

Na Slovensku je situácia s prácou a nezamestnanosťou stále aktuálna, živá a napätá. Nikto si ničím nie je istý. Ak sme šikovní, vzdelaní a máme chuť pracovať, stále sa nejaká práca nájde. Vždy je čo robiť. Keby ľudia trošku menej nadávali a hnevali sa na politikov a sami sa zamerali na seba, určite by našli to svoje uplatnenie. Veľa ľudí je ale málo vzdelaných, nevyučených remeslu. Mladí sa môžu zapísať do všakovakých kurzov, rekvalifikácií, no aj tak im to nemusí pomôcť. Vzdelanie v školách a najmä vysokých je dnes prioritou. A malo by to byť prioritou všetkých mladých ľudí. Majú na to ale podmienky? Situácia je vážna a stala sa vážnou už dávno, teraz nie je ľahké zmeniť systém. Nie to ešte za jeden rok ako si myslí väčšina ľudí. Tak ako gazdovali naši predkovia a čo nám zanechali, musíme tak pokračovať aj my a snažiť sa, aby tie ďalšie generácie to mali už len ľahšie. Veď to budú naše deti ich deti a tak stále ďalej.

2.5 Mzda za prácu a nezamestnanosť

Mzda je vo všetkých kútoch sveta odlišná. Ba aj v rámci jednej ekonomiky sa líši. Nemusíme ani ďaleko chodiť. Ak si zoberieme naše Slovensko a rozdelíme ho čo i len na západ a východ, už tu je rozličná situácia. Na západe majú ľudia viac možností a príležitostí a väčšinou bývajú aj lepšie ohodnotení. Na východe počnúc Popradom alebo Spišskou Novou Vsou to začína byť kritické ba až neúnosné. Ľudia cítia chudobu, živoria zo životného minima. A pritom je Slovensko tak malá krajina. Nejakých 400 – 500 km vo svete je naozaj ako ihla v kope sena a vznikajú tu takéto priepastné rozdiely. V Bratislave sú ľudia síce nakope ale skôr sa uplatnia. Musia byť ale na to vzdelanostne pripravení. Na hraniciach s Ukrajinou miera nezamestnanosti prekračuje 20 percentnú hranicu.