Je súhrny názov úžitkových a ozdobných predmetov vyrobených z vhodných hlinitých surovín formovaním, sušením a vypálením. Niektoré výrobky sa ešte zdobia. Pre svoje výborné vlastnosti sa používa v mnohých priemyselných odvetviach, v stavebníctve, v elektrotechnike, v chemickom priemysle, ako výmurovka v hutníckom priemysle, v cementárskych peciach. Na Slovensku máme vlastné ložiská kvalitných keramických surovín, preto sa tu rozvinul keramický priemysel. Denne sa s keramikou stretávame v podobe tanierov, mís, šálok, váz, kvetináčov atď.

Druhy keramiky a jej vlastnosti

Keramika sa triedi do skupín podľa rozličných hľadísk – podľa chemického zloženia, spôsobu formovania, vypaľovania, podľa povrchovej úpravy aj praktického použitia.
Často sa keramika triedi na jemnú – predstavuje úžitkové predmety pre domácnosť, zdravotnícku keramiku, obkladačky a laboratórne náradie, na hrubú – používa sa pre stavebné a priemyselné účely.

Podľa črepu triedime na:

1. Pórovitý črep – matný, priepustný pre plyny a kvapaliny. Ak majú byť pórovité výrobky nepriepustné pre vodu, treba ich na povrchu glazovať. Dajú sa rýpať oceľou.

Patrí sem:

• tehliarsky tovar – má črep najčastejšie tehločervený alebo žltý (nasiakavosť má okolo 20%);
•  terakota – črep je tehlovej, žltej až belavej farby, zvyčajne neglazovaný (používa sa na okrasné účely v záhradnej architektúre, stavebníctve...);
• hrnčiarsky tovar – farebný črep, má hnedú alebo zelenú glazúru;
• majolika a fajansa – majú nepriehľadnú glazúru. Majolika – farebný črep i glazúra, fajansa má biely črep i glazúru (patria sem výrobky ľudovej keramickej tvorby);
• žiaruvzdorný pórovinový tovar

2. Nepórovitý črep – neprepúšťa plyny ani kvapalinu. Výrobky majú kovový zvuk a nedajú sa rýpať oceľou. Vypaľujú sa pri extrémne vysokých teplotách, základný materiál sa čiastočne alebo úplne zlieva a vypĺňa póry.

Medzi nepórovitý tovar patrí:

• Kamenina – má farebný črep (obyčajná keramika, alebo biely črep – porcelánová keramika).
• Porcelán – spečená biela keramika, ktorá je v tenkej vrstve- priesvitná. Je tvrdší než sklo a bežná oceľ a je odolnejší proti náhlym zmenám teploty aj proti chemickým vplyvom.

Výroba keramiky

Keramický črep vzniká hnetením surovín s vodou a následným vypálením. Samotná výroba prebieha v niekoľkých krokoch:

• a) úprava surovín a hnetenie na keramickú masu;
• b) formovanie- na hrnčiarskom kruhu (vázy, krčahy)
  - lisovaním (tehly, dlaždice)
  - liatie do sadrových foriem (porcelán);
• c) sušenie- zbavenie sa vody;
• d) vypaľovanie- predpálenie (800° C)
  - ostré pálenie (do 1500° C)
  - konečné (700° C)
  1-krát sa vypaľuje po formovaní; 2-krát po glazovaní; 3-krát po formovaní, glazovaní a zdobení.
• e) glazovanie- sklovitá látka, neprepúšťa plyny H2O
• f) zdobenie- nanášanie vrstiev, maľovanie, lepenie.

Keramická hmota

- hmota, s ktorou sa dnes pracuje v keramickej výrobe, je zostavená s viacerých komponentov. Keramické suroviny sa podľa štruktúry delia na plastické a neplastické.

Plastické suroviny- sú hliny, íly a kaolín. Ich najvýraznejšou vlastnosťou je dobrá tvarovateľnosť v prírodnom stave a pevnosť po vypálení. Vypálením strácajú plasticitu navždy.

Hlina- je zložená z troch základných zložiek a to: ílovité častice, prachové a pieskové zrnká.
Základ hliny tvorí vodnatý kremičitan hlinitý. Celkové zloženie je rozmanité a závisí od miesta výskytu a pomeru jednotlivých látok. Farbu hliny po vypálení určuje obsah železitých zlúčenín v mase. Môže byť: žltá, červená, hnedočervená, hnedá až sivá.
Íly- sa vytvárajú zvetrávaním živcových hornín. Ich základ tvoria jemnozrnné častice – ílovina. Hliny a íly sa rozdeľujú podľa toho, na aký druh výrobkov sú vhodné. Podľa toho sa rozoznávajú kameninové, pórovité, hrnčiarske, tehliarske a žiaruvzdorné hliny a íly.

Kaolín- je mäkká biela zemina- suchá. Po rozmočení s vodou sa stáva mierne plastickou. Je konečným produktom zvetraných prahornín – žuly, ruly a porfýru. Tieto sopečné horniny sa skladajú zo živca, kremeňa a sľudy. Kaolín býva znečistený zvyškami nerozloženej materskej horniny a preto sa musí čistiť - plavením. Kaolín sa používa najmä na výrobu porcelánu, ale pridáva sa aj do iných keramických hmôt. Kvalitný porcelánový kaolín má byť plastický, po vysušení pevný a po vypálení biely.
Neplastické suroviny- okrem hlín a ílov keramická hmota musí obsahovať aj neplastické suroviny: kremeň, živec, vápenec, dolomit = ostrivá, ktoré znižujú ich tvárlivosť. Priaznivo ovplyvňujú priveľké zmršťovanie sa výrobku pri sušení a vypaľovaní. Zabraňujú praskaniu črepov. Ostrivá sú látky vo vode nerozpustné, ktoré zvyšujú bod tavenia črepu.