Základné pojmy obrábania
- obrábanie je technologický proces, ktorým vytvárame povrch obrobku určitého tvaru, rozmeru a akosti postupným odoberaním alebo oddeľovanín častíc materiálu mechanickými, elektrickými, chemickými spôsobmi, prípadne ich kombináciou
- obrobok je obrábaný alebo už obrobený predmet
- obrábaná plocha je časť povrchu obrobku odstraňovaná obrábaním
- obrobená plocha je plocha výrobku vznikajúca obrábaním
- plocha rezu je plocha obrobku vznikajúca tesne za rezným klinom nástroja
- rezný pohyb je relatívny pohyb medzi nástrojom a obrobkom
- hlavný pohyb je zložka rezného pohybu, ktorý sa zhoduje so základným pohybom obrábacieho stroja. Koná ho buď nástroj alebo obrobok, môže byť točivý, priamočiary alebo zložený
- p o s u v je pohyb nástroja alebo obrobku, prípadne obidvoch, ktorý spolu
s hlavným pohybom umožňuje postupné odoberanie triesok. Spravidla sa koná v smere kolmom na smer hlavného pohybu a to plynule alebo prerušovane
- rezná rýchlosť je rýchlosť rezného pohybu; obyčajne sa počíta za reznú rýchlosť hlavného pohybu. Označuje sa písmenom “v“ a udáva sa v m/min alebo m/sec. Pri rotačných pohyboch sa počíta podľa vzorca:
kde D je priemer obrobku alebo nástroja v mm
n je počet otáčok nástroja alebo obrobku za minútu
- rýchlosť posuvu je dráha, ktorú vykoná rezný klin nástroja voči obrobku v smere posuvu za jednotku času
- prísuv je pohyb nástroja alebo obrobku, ktorým sa nastavuje nástroj do pracovnej polohy
- hĺbka rezu je vzdialenosť medzi plochou obrábanou a obrobenou, meraná kolmo na obrobenú plochu. Označujú ju písmenom t (mm).
2. OBRÁBANIE DIER
Obrábanie dier je v strojárenskej technológií pomerne časté. Vyplýva to z ich určenia, pretože slúžia nielen k ukladaniu hriadeľov a osí, ku spájaniu skrutkami atď., ale aj pre cesty kvapalín a plynov a na ďalšie účely. Obrábanie dier patrí medzi spôsoby obrábania vnútorných plôch strojových súčastí. Tvary týchto plôch bývajú rôzne, a to podľa ich funkcie. Najčastejšie sú rotačné, ich obrábanie je v porovnaní s nerotačnými menej náročné. Výklad v tomto celku bude zameraný iba na obrábanie vnútorných rotačných plôch vŕtaním a vyvŕtavaním.
2.1 Základné pojmy
Pri volbe technológie vŕtania, resp. vyvŕtavania, sa vychádza z konštrukčných požiadaviek na tvar a rozmery; konkrétne podľa charakteru vstupujúcich polovýrobkov, so zreteľom na požiadavky kvality a hospodárnosti.
2.1.1 Konštrukčné požiadavky
Diery zhotovujeme vŕtaním zvyčajne do plného materiálu, alebo vyvŕtavame už existujúce diery a podľa požiadaviek na presnosť sa ešte vyhrubujú a vystružujú.
Pri vŕtaní záleží na tom, či ide o diery priechodné alebo nepriechodné. Vŕtanie priechodných dier je z technologického hľadiska ľahšie. Nepriechodné diery sa musia vŕtať so zreteľom na ich ukončenie, na zabezpečenie presnej hĺbky vŕtania, na nutnosť odrezávania zbytku triesky na dne diery a takisto na úpravu zakončenia pri rezaní závitov.
Hĺbka vŕtania pri ručnom posuve sa zisťuje na merítku upevnenom na pohyblivej pinole vŕtačky, zatiaľ čo šípka je nepohyblivo uchytená na stroji. Pri mechanickom posuve sa zabezpečuje zvolená hĺbka vŕtania nastaviteľnými narážkami. Pri automatickej výrobe sa hĺbka vŕtania riadi programom.
Zbytok triesky zo dna diery sa odrezáva tak, že vrták vykoná po zastavení osového posuvu ešte niekoľko otáčok.
Napriek tomu, že sa v praxi vyskytujú prevážne diery valcového tvaru, môže nastať nutnosť obrábať diery kužeľové. Nehlboké kužeľové diery možno obrábať sústružením a rovnako vystružovaním dier valcových. Hlbšie kužeľové diery je výhodné vyvŕtať pomocou prípravkov.
V praxi sú bežné aj diery s rozdielnymi priemermi alebo zápichmi. Ak je nutné obrábať diery s rozdielnymi priemermi, je vhodné voliť postup obrábania od menších priemerov k väčším. Z technologického hľadiska je účelné zväčšovanie priemerov diery smerom od ich začiatkov (obr. 2.1a). Diery so zápichmi (obr. 2.1b) sa zvyčajne vyvŕtavajú.
Obr. 2.1 Priechodná diera
a – s rôznymi priemermi, b – so zápichom
