Obrábanie diery rôznych priemerov od desatín mm až po niekoľko stoviek mm, zvlášť extrémnych veľkostí v jednom i druhom smere, je technologicky náročné. Vývoj i prax postupne vymedzujú oblasti použitia rôznych metód obrábania. Pre zhotovovanie priemerov od niekoľko desatín do jedného mm sa používajú mikrovrtáky. Stále viac sa aplikujú i niektoré nekonvenčné metódy, napr. tok elektrónov, laser a pod. Diery o priemere do 10 mm sa vŕtajú zvyčajne skrutkovitými vrtákmi. Ak majú priemery nad 4 mm, sú osadené britmi zo SK. Pre vŕtanie priemerov nad 10 mm je výber širší. Používajú sa skrutkovité i kopinaté vrtáky a stále častejšie i vŕtacie hlavy.

Rozlišujú sa diery normálnej hĺbky a hlboké diery, u nich hĺbka presahuje priemer viac ako 10-krát. Pri vŕtaní hlbokých dier sa nedá bežným spôsobom zabezpečiť presnosť vedenia nástroja pre jeho nedostatočnú tuhosť. Tu sa zvyčajne využíva princíp samonavádzania. Pre túto metódu bolo vyvinutých veľa presných a výkonných nástrojov.

Kvalita obrábania dier znamená tvarovú a rozmerovú presnosť, priamosť osy diery a drsnosť jej steny. Každá z používaných metód však spĺňa kvalitatívne ukazovatele len do určitej miery.

2.1.2 Kinematika vŕtania

Hlavný rotačný pohyb i posuv v smere osy pri vŕtaní koná zvyčajne nástroj. Pri vŕtaní hlbokých dier koná hlavný pohyb obrobok. Zloženie rotačného a priamočiareho pohybu opisuje každý bod na ostrí nástroja skrutkovice (na valci, resp. na kuželi).
Rýchlosť hlavného rezného pohybu na obvodu nástroja je rezná rýchlosť
V =  . d . n
1000
kde d je priemer vrtáku v mm
n - otáčky vrtákov v min-1

Rýchlosť smerom k osi vrtáka sa postupne zmenšuje do nuly.
Posuv sa zvyčajne udáva:
- na otáčku
sot = vf
n
- na zub
sz = vf
z. n
Hĺbka rezu h je daná:
- polovicou priemeru nástroja pri vŕtaní plného materiálu(obr. 2.2a),
- rozdielom polomerov pri vŕtaní vopred zhotovenej diery(obr. 2.2b)
h = D – D0
2

Obr. 2.2 Hĺbka rezu
a – pri obrábaní skrutkovitým vrtákom, b – u vopred zhotovenej diery

2.2Vŕtanie kratších dier

Spôsob vŕtania bezprostredne súvisí s druhom vŕtacieho nástroja. Pre vŕtanie do plného materiálu sa používajú skrutkovité a kopinaté vrtáky a vŕtacie hlavy. Pre obrábanie vopred zhotovenej diery sa používajú taktiež vrtáky a naviac aj výhrubníky a výstružníky.

2.2.1 Skrutkovité vrtáky

Skrutkovitý vrták je dvojbritvý nástroj s britmi naostrenými symetricky ku osi. Patria medzi nástroje s vonkajším odvodom triesky. Dve drážky, ktoré slúžia k prívodu reznej kvapaliny a k odvodu triesok, sú zhotovené v skrutkovici (obr. 2.3).

Obr. 2.3 Skrutkovité vrtáky s rôznym sklonom drážok
a – bežný typ, b – menší uhol sklonu drážky, c – väčší uhol sklonu drážky

Bežný typ skrutkovitého vrtáka tvorí rezná časť (s drážkami) a upínacia časť, ktorá je valcová alebo kužeľová. Valcová stopka sa uplatňuje u vrtákov menších priemerov (do 12 mm) a upína sa do vŕtacej hlavy. Vrtáky väčších priemerov sa upínajú priamo vo vretene stroja kužeľovou stopkou.

Obr. 2.4 Profil reznej časti skrutkovitého vrtáka
1 – priečne ostrie, 2 – fazetka

Reznú časť zakončuje špička s dvoma britmi, ktoré zvierajú uhol . Jeho veľkosť sa volí podľa obrábaného materiálu: pre bežné ocele a šedú liatinu je 116 - 118, pre tvrdšie materiály 130 – 160 a pre mäkké materiály 80 - 90.